Prešľap: „Nič som od života nechcela, len nebyť sama.“ (Ľubka)
Chcela som mať pri sebe niekoho, kto ma bude mať rád.
Prečo sa to mojej sestre podarilo a mne nie? Prečo sa jej celý život darí a mne sa všetko kazí?
Prešľap: „Prečo si klamal? Prečo som ti slepo verila?“ (Lucka)
Takto som to nechcela... V ruke držím kľúče, pred chvíľkou mi preleteli okolo hlavy, keď si ich plný nenávisti hodil smerom ku mne.
Prešľap: „Čo k tomu povedať? Urobil som chybu.“ (Janko)
Premýšľam nad sebou, čo som za človeka, keď mi stačí tak málo, aby som zabudol na svoju lásku.
Prešľap: Šokujúce odhalenie v hotelovej izbe (Lucka versus Janko a Ľubka)
Otváraš. Viac ako Tvoj zdesený pohľad ma šokovala žena za Tvojim chrbtom.
Emma: Danielov list neznámej slečne znamenal koniec snahy o spoločnú budúcnosť.
Spomínal v ňom na bozky a na objatia, ktoré si s Lentilkou vychutnávali po miestnej zábave. A plánoval v ňom ich ďalšie spoločné stretnutia.
Emma: Sadla si mu obkročmo na kolená, drsne ju zo seba zhodil.
Chcelo sa jej plakať, keď jej povedal, že si nepraje, aby sa jeho manželka správala ako kurva. Cítila sa celkom ponížená.
Emma: Stále ju upozorňoval na krivky jej tela, videli sa mu menej dokonalé.
Nútil Emmu pozerať sa do zrkadla na svoje telo, aby si tú nedokonalosť uvedomila. Emmu takéto správanie hlboko zraňovalo.
Emma: Na hory už s Danielom nešla, začali tam s ním chodiť iné.
Daniel ju častoval uštipačnými poznámkami celý čas, keď sa spúšťali po úzkom jazyku pomedzi stromy naspäť do doliny.
Emma: Bolesť brala ako dar utrpenia, ktorý mal posilniť jej vieru.
A tak sa Emma snažila spraviť pre ich manželstvo všetko, čo bolo v jej silách a naplniť ho šťastím a radosťou.
Zostaň so mnou: „Takže sa už neuvidíme.“ „Nie, neuvidíme sa,“ potvrdil Joachim.
Joachim mal zvláštnu vlastnosť hovoriť tie najkrutejšie pravdy pokojne rovno do očí.
Zostaň so mnou: „Fany, chcem... aby si bola so mnou. Stále.“
Františka splietala snehovosivé očká a riadky, zvláštne kosoštvorcové vzory. Každý nový riadok znamenal pre ňu láskyplnú myšlienku na Joachima. Po upletení celého dielu Františkina láska naberala gigantické rozmery.
Zostaň so mnou: „Ideš s nami na chatu, Fany?“ „Nie, nejdem,“ odvetila krátko.
Po ceste na parkovisko vložila svoju ruku do vrecka Joachimovej bundy, aby ešte nakrátko pocítila jeho teplo a spoločnú blízkosť.
Zostaň so mnou: „Prídeš ku mne, Fany, dobre? Ukážem ti plazivca.“
Františka si ukradomky obzerala Joachima a nevdojak ho chytila za ruku. Nikto si to nevšimol, no Joachim na okamih stíchol.
Zostaň so mnou: „Ty! Tri tupé, traskavé na holú! Všetko si predsa vedela, Fany!“
Štátnica sa nakoniec konala. Prebehla veľmi rýchlo. Vo štvorici, len komisia a ona.
Emma: Zuzkine prvé a posledné šťastné Vianoce
Zuzka, urapotané trojročné dievčatko s ťažkým telesným postihnutím, sa vedela neuveriteľne tešiť zo života.
Tu i tam: „Mami, už to začalo!“ „Neboj sa, všetko bude dobré.“
Celý život jej pripadá, ako by to bolo iba včera. Pamäť čistí dávne stránky, ale aj uchováva prežité.
Tu i tam: „Ty si mu volala?“ šepoce dcéra. „Načo prišiel?“
Rozviedli sa pred rokom, ale podľa dcérinej reakcie si uvedomila, že je to ešte vždy bolestivá rana.
Tu i tam: Kráčala pár krokov pred ním. Líca jej horeli, v tele cítila ľahkosť.
Nevie, kde sa to v ňom nabralo - zohol sa, zobral za hrsť snehu, utľapkal a hodil. Trafil presne.
Tu i tam: „Poď, osprchujem aj teba,“ pošepkal jej do ucha
A smiech ešte bol. Pod paplónom. Krásny nový rok! Alebo to spôsobilo to hularové?
Tu i tam: „Pozri, sneží!“ Pribehol k oknu a prilepil noštek na sklo.
Ešte na začiatku minulej zimy uzavreli dohodu, že si zo snehu postavia bunker.