Medzi mužom a ženou

tenot pribeh aje to SUPER .. aj ked je plny ponizovania a utpenia .. uz sa nevime dockat na dalsiu cast

a asi aj to najťažšie...pre Emmu v tom období

nedokonalé krivky tela, hm...tak takého chlapa by som naozaj nechcela stretnúť :(

no terorizovať nimi ženu krátko po pôrode je šikana jak vyšitá a navyše zhovadilosť, čo nemá len tak páru! :/

to nie je bohviečo.. ak sa to deje dokonca tak, že chlap núti ženu pozerať na svoju nedokonalosť v zrkadle, potom je to dosť nechutné (domáce) násilie...

viete o tom, že vás nepriamo môžu v tomto smere šikanovať aj iní členovia rodiny? napríklad budúca svokra, svokor, švagriná, mama, ktorá si po znížení hmotnosti svojej sdcéry vydýchne...a tak pod. :(

Emma bola však v inej sitácii, osamelá a nemilovaná, po pôrode...aj pred ním...ako veľmi si ľudia dokážu ubližovať :(

Emma sa veľakrát zamýšľala nad dôvodom vtedajšieho Danielovho správania k nej. Možno za tým všetkým bolo len utvrdzovanie si pocitu jeho vlastnej výnimočnosti.

Som rada, že sa Emmin príbeh páči napriek hĺbke smútku, ktorá je v ňom prítomná.

nebolo by presnejšie hovoriť skôr o ješitnosti???

Daniel bol v tom výnimočný na jednej strane svojou mimoriadnou úspešnosťou v odbore, ktorý študoval. Po skončení školy napríklad, mal možnosť si vybrať hociktoré z pracovísk v republike a bolo tam pre neho vytvorené miesto. Mal pomerne dokonalú telesnú schránku, čo mu asi dávalo pocit mimoriadnej úspešnosti medzi ženami.
Ja viem, sú to také povrchnosti... ale mnoho ľudí ho považovalo za akýsi prototyp dokonalosti.

Daniel bol v tom čase...

často platí aj dnes :/ bohužiaľ...decká si za vzory vyberajú dobre vyzerajúcich ľudí...to my ich robíme výnimočnými, resp. ľudia ktorým imponujú...

sa jednalo AJ o ješitnosť - možno plynúcu o. i. z pocitu intelktuálnej a telesnej výnimočnosti :).

Asi máš pravdu. Pojem ješitnosť ma vlastne v súvislosti s ním ani nenapadol.
Určite chcel, aby bola Emma podobne dokonalá ako on.

na výnimočnosti nie je nič zlé - ak je niekto výnimočne pekný, inteligentný, nadaný, tvorivý, úspešný..., je to holý fakt a je správne ho uznať... podľa mojej mienky úplne kóšer nie je vyvyšovanie sa (v niečom) výnimočného človeka nad ostatných "obyčajných" či "priemerných" ľudí, pohŕdanie nimi, ich ponižovanie...

Toľkokrát sa preferuje "obal" pred "obsahom". Stačí pozrieť reklamy, bilboardy, televíziu, časopisy. Všetko je o dokonalých hrdinoch, novodobých mýtoch.

mňa skôr desí, ak sa tieto vlastnosti vyvyšujú nad ľudskosť, ktorá by mala byť u človeka prirodzená...

začína sa vytrácať ľudskosť.

je nevyvyšovanie sa nad ostatných ľudí? nepohŕdanie nimi?? ich neponižovanie???

o ničom inom, len o tom :)

aj tá bude o chvíľu výnimočná :/

Opäť sa vraciam k Tvojmu učiteľstvu. Neverím, že neprebúdzaš v deťoch ľudskosť. Hoci aj čítaním rozprávok. A nemyslím, že si v tom sama. Ja som tak trocha optimista.

určite nebude sprevádzaná vyvyšovaním sa nad ostatných ľudí, pohŕdaním ľuďmi, ani ich ponižovaním, lebo to už by nebola ľudskosť ;).

Danielova výnimočnosť nespočívala vo vyvyšovaní sa a pod. to z nej len vyvodil on sám...a z rovnakej výnimočnosti môže plynúť aj ľudskosť ;) hm?

veľa priestoru na to nemám, často nestíham to, čo musím...ale skôr ich učím k ohľaduplnosti, ľudskosti akosi priebežne, necielene, tým, čo sama považujem za správne...aj keď aj ja sa len hľadám...

a že z nej nemôže vyplynúť aj ľudskosť.. ak sa ničím výnimočný človek nad iných vyvyšuje, vnímam to ako krízu jeho ľudskosti.

že to netvrdíš ty...to si len ja tak "nahlas" dávam myšlienky a súvislosti dokopy ;)

robiť to priebežne, necielene. Aj deti by mali pochopiť, že ľudskosť je človeku prirodzená a nie niečo, čo sa od neho vyžaduje ako akási pridaná hodnota. Myslím, že v Tebe ľudskosť cítia i tí najmenší :)

nemyslím si, že sa ľudskosť vytráca.. a ak v niečom a niekde áno, potom zas v inom a inde pribúda..
sa mi vidí, že ľudskosť je podobná energii: jej množstvo sa nemení, len sa premieňa z jednej formy na inú.
stretávam sa (aj na blogu) s toľkými prejavmi a nositeľ(ka)mi ľudskosti, že jej krízy sa neobávam :).

možno sa menej prejavuje navonok...občas mám taký pocit, že ľudia prestávajú veriť prosbám o pomoc, vyhrážaniu sa samovraždou, bolesti iných, pretože za mnohými z nich sa skrývajú peniaze a zákulisné hry...stávame sa imúnnejšími voči utrpeniu iných...možno

ale súhlasím s tým, že aj tu na blogu a aj vo vonkajšom svete je ešte stále dosť ľudskosti a milých, srdiečko hrejúcich ľudí, hogúšik :)

skutočnú ľudskosť sa ešte nestalo až takou vzácnosťou.

Vieš prečo si myslím, že nie je pre teba, hfw a iných vnímať skutočnú ľudskosť až takou vzácnosťou. Pretože vy samotní ju máte v sebe a potom ju veľmi ľahko rozpoznáte aj u iných.
Ja vidím Emmu ako ženu, ktorá má dobro v srdci a dáva ho, nevediac o tom. Jej viera v Boha je hľadanie a nájdenie dobra v inom svetle. Ľahko stáva veriacou. Viera ju priťahuje, pretože láska a dobro sú svetlom sveta a základom viery. Láska a dobro sú už dávno v nej a sú aj jej vierou, nie dogmy. Jej dobro a viera jej pomáhajú, ale zároveň robia aj zraniteľnou. Danielov svet je iný. On hľadá úspech a dobro je len čosi čo až tak nepociťuje. Emma koná v mene dobra, ale ako dlho jej potrvá odtrhnúť sa od falošnosti, neviem; ale určite sa to raz stane. Možno potom, keď stretne človeka, ktorý jej bude skutočne rozumieť.
Je maliarka. Som presvedčený, že keby sme sa pozreli na jej obrazy, nech už sú to portréty, krajinky, niečo abstraktné... Vždy budú mať niečo spoločné. Dobro (ľudskosť), ktoré na nás dýcha.

kúsok ľudskosti, ale aj kusisko čertoviny >;-).

Sama ich ich v sebe objavila až o niekoľko rokov neskôr po udalostiach, o ktorých rozpráva táto séria príbehov z jej života. Nikto nie je len dobrý, či len zlý.
Ale isto máš v monohom pravdu.

veľmi citlivý :) a aj pravdivý (myslím tým dojem z Emmy a hogina)...zdá sa mi, že obaja skôr hľadajú dobro a aj keď má každý v sebe aj to čertovo kopyto, dokáže si to uvedomiť len na základe nejakej normy, konvencií, ktoré podľa seba prekračuje...no či si svoje konanie a jeho povahu, prekračovanie uvedomoval aj Daniel, nie je isté...a skôr by som povedala, že asi nie...

dobrý človek pozná aj svoje chyby...

To je úplne v poriadku, že má Emma aj temnejšie stránky. A kto ich nemá? Ja takého človeka nepoznám. Ide ale o to, čo v človeku prevláda.

z tohto pribehu a kolko podobnych je vsade okolo nas...Emma je krehka, krasna, citliva, nadherne maluje, ked lubi tak naplno, a predsa...
Keby natrafila na ineho muza, ktory by ocenil vsetko to uzasne v nej, aky by mohla zit zivot...
Zil vobec s rodinou? S Emmou, syncekom? Zda sa mi, ze dni mal vyplnene len skolou, pracou, potulkami.
S, pises to velmi putavo, i ked ma certi beru pri Danielovej necilivosti, sebeckosti, namyslenosti.
Neviem sa dockat dna, kedy ho konecne opusti!!!Verim tomu!

nech sa Hanka docka rozuzlenia :) Je mozne, ze rozchod nebude este taky rychly. Pri tej Emminej uzasnej trpezlivosti a laske k synovi. Sosshn, je to zivot, dakujem za tie pismenka :) A za ludskost v nich.

Príbeh Emmy ešte tak skoro neskončí. Prezrádzať vopred nič nebudem.
Som rada, že vás príbeh zaujal a dúfam, že Emma nestratí ani v pokračovaniach vašu priazeň.