Emma: Zakrývala modriny, aby sa o jej bolesti a pokorení nedozvedeli deti.
Nosila i v lete dlhé rukávy, pod ktorými skrývala modriny na svojich pažiach. Netušil o nich nikto.
Emma: Návrh na rozvod nepodala, no nič sa nezmenilo k lepšiemu, začala piť.
Chcela, aby šiel Patrik na stretnutie s psychológom s ňou. Nechápal, v čom tkvie Emmin problém, jemu nič nechýbalo.
Emma: Po dlhšom váhaní sa rozhodla vyhľadať psychológa.
Hneď druhý deň, ako odmietla Patrikovu vôľu spravovať jej financie, prišiel so svojimi podmienkami.
Emma: Patrik jej chcel zviazať ruky a celkom si ju podmaniť.
Jedného dňa Patrik Emme povedal, že chce, aby mu dávala svoju výplatu. On je hlavou rodiny a on sa bude starať o financie.
Emma: „Si slepý? Nevidíš, že Emma miluje len tvoje peniaze?“
Monikin monológ bol nekonečný, kričala chvíľu na otca, chvíľu na Emmu. Hneď ako skončila, si vzala svoje kufre a bez rozlúčky odišla.
Emma: Patrikovu žiadosť odmietla, jej rázne „NIE“ bolo bránou do pekla.
Kričal, jeho hrubé nadávky neprestávali a ona, plačúc, utekala do svojej izby rozhodnutá, že z toho domu odíde.
Emma: Bolesť a strach tlmila alkoholom, cez alkohol sa snažila im uniknúť.
Ešte o niečo dlhšie a už by sa z jeho spár nebola tak ľahko vyslobodila.
Emma: Bola šťastná, kým na vlastnej koži nepocítila Patrikovu hrubosť.
Po svadbe sa Emma aj s deťmi nasťahovali do Patrikovho starého domu. Patrik bol pozorný, no toto pokojné obdobie trvalo len niekoľko týždňov.
Emma: Jeho sebectvo a túžba vlastniť prerástli do obludných rozmerov.
Až oveľa neskôr si uvedomila svoju obrovskú naivnosť. Súhlasila s tým, aby Patrik žiadal o pozemok svojím menom.
Emma: Päť rokov s Patrikom by zo života najradšej vymazala...
Nechcela brať ilúzie ľuďom, ktorí Patrika milovali. Ktorí, hoci určite niečo tušili, nikdy nevideli jeho skutočnú tvár.
Emma: Netušila, že stretnutie s Patrikom sa pre ňu stane osudným.
Patrik kedysi veľmi dávno prejavoval o Emmu záujem. Nebol jej ani trocha sympatický. Taký frajer, s cigaretou v ústach.
Emma: Pani učiteľka sa Samkovi pre jeho inakosť pred deťmi vysmievala.
Zosmiešňovala Samkov telesný nedostatok, jeho „nedokonalosť“. Trvalo to niekoľko mesiacov. Emma si nevedela rady.
Emma: Ivan ju predstavil manželke, videla pred sebou drobnú starú ženu...
Emma veľakrát myslela na to, čo by sa bolo stalo, keby bol jeden z nich vtedy urobil prvý krok.
Emma: Aj keď jej nepovedal ‘milujem ťa‘, už sa necítila osamelá.
Premýšľala nad tým, ako sa z úplne cudzích ľudí stali po mesiacoch viac menej náhodnej komunikácie ľudia nekonečne si blízki.
Emma: Šéf ju v noci budil telefónom, ona len nemo počúvala jeho obscénne návrhy.
Nedokázala odpovedať na hrubosť hrubosťou... Jej slušnosť ho provokovala k čoraz väčšej vulgárnosti jeho návrhov.