Lolita: „Poď, nech ti dám... veď vieš čo,“ tvár mu roztiahol úškrn, ktorý poznala.
Kým kráčala kostolnou ulicou zakliesnenou konármi stromov,
po lícach sa jej rinuli potôčiky bezmocnosti. Nevedela, čo má robiť.
Lolita: Jeho dotyky sa jej hnusili, no bála sa a poslúchla.
Nik nevedel o ich tajomstve, až doteraz... Možno dúfala, že ak jej niekto ukáže, ako jej telo milovať, bude ho mať rada i ona.
Lolita: Mama zbila otca, on zase ju, už dávno sa nebili takto verejne...
Keď brat vyrástol, už si otec k mame až tak nedovoľoval. Bála som sa prvého úderu, obaja vedeli, že nemôžu...
Lolita: „Vieš, čo si mi kedysi urobil...“ v jeho očiach čakala akú-takú ľútosť.
„Nič som ti neurobil, neviem, o čom hovoríš...“ horko-ťažko precedil cez pery.
Lolita: „Ako ťa mám, ty sviňa, dostať domov?“ revala na telo skrčené pod ňou.
Len čo ho ako tak prevesila cez zábradlie, lakovky sklamali a poddali jeho váhu ľadu. Prásk!!! zase bol na zemi.
Lolita: „Do nápoja mu zamiešame krv inej ženy,“ vysvetlila Katkina mama
„Keď nápoj vypije, bude podvedome hľadať ženu, ktorej krv ochutnal a odpúta sa od pôvodnej,“ pokračovala.
Lolita: Katka si vyberala najsolventnejších alebo aspoň najkrajších milencov
Miro bol asi o osem rokov starší podnikateľ vlastniaci naleštené AUDI A6 s čiernou metalízou a xenonmi,
ktoré obdivoval celý internát, keď prechádzali so všetkou dôstojnosťou a noblesou popod okná, priamo pred vchod.
Lolita: „Chce sa so mnou vyspať, čo mám robiť?“ hľadala u Katky oporu
„Ak to nechceš, tak mu to povedz. Neboj sa, nič sa nestane...“ odvetila jej Katka a odprevadila ju späť do izby.
Lolita: Katka za anjelsky modrými očami skrývala diabolskú dušičku
Lolite sa to páčilo. Sama by sa možno nikdy neodvážila porušovať pravidlá, robiť to, čo sa nemá, neočakáva, nezvykne.
Lolita: Pritisol sa k nej... vedela, čo bude nasledovať a bála sa.
Prvý bozk. Nesmelý, roztápajúci, vášnivý, ich jazyky sa preplietali ako dva hady vo chvíli milostného vzplanutia.