Medzi mužom a ženou

muselo to byt strasne, ked pochopila, akeho ma manzela a stratila aj oporu v cirkvi...chcel mat dobru matku pre svoje deti, odporny chlap...odporny...
Nechcem jatrit rany, ani nikoho drazdit kritikou cirkvi, ale pre mna su dolezite Bozie prikazania. Cirkevne nepoznam ani poznat nechcem. Keby sme sa riadili len tymi Bozimi, ako by sa nam dobre zilo...

stratila lasku manzela...lubil ju vobec niekedy tak, ako by mal? Zda sa mi, ze NIKDY nebol lubiacim clovekom, ktoremu staci jedna zena , s nou mal byt stastny...
Musela to byt strasna bolest, co si Emma vo zvazku s nim uzila, obdivujem ju, tolko ponizenia, trapenia a ona s nim este stale chcela skusit opatovne zblizenie...

a totiž, že ich veľkým protivníkom je boží dar - slobodná vôľa.
človek vďaka božím prikázaniam vie, ako sa má chovať, no akýkoľvek predpis je obmedzením jeho slobodnej vôle.. a tak prikázania prekračujeme, porušujeme, hrešíme...
prvým strážnym psom, ktorý bdie nad dodržiavaním božích prikázaní, je svedomie.. vieme ale, že je to strážny pes, ktorý obvykle hryzie až po spáchaní hriechu...
druhým strážnym psom je cirkev so svojimi prikázaniami, vlastne akýmisi vykonávacími predpismi k božím prikázaniam.. nie sú vždy „skonštruované“ rozumne a nezištne, neraz do nich cirkev vkladá aj svoje svetské záujmy...
tretím strážnym psom sú svetské zákony, ďalším verejná mienka, ďalším...
no aj keby tých strážnych psov bolo neviem koľko, my ľudia sme takí, že pokušenie dopriať si viac slobody než je nám dané, býva také silné, že to riskneme, dej sa čo dej...

pokračovanie a uvedomovala si bolesť, vloženú do príbehu.
Pri podobných príbehoch si uvedomujem najmä silu ľudskej pretvárky. Zvláštne, ako sa človek dokáže zahrať na milujúceho a duševne blízkeho - a keď získa to, o čo mu išlo, tak sa stane sebou samým (a pre svojho partnera niekým úplne iným) a bez problémov začína praktizovať (nielen) psychycké týranie.

to je také....och!!!
ani nemám slov...Emma a k***a kvôli tomu, že ho zvádzala? u nich doma? jeho? čím bol potom on? manželom, ktorý si to vedel dobre zariadiť a mať doma dobrú matku svojich detí??? joj, hnevá ma ten Daniel...čo sa tu zlostím, pre Emmu to bolo oveľa oveľa horšie :(

mne zase napadlo, že ak je aj nejaký problém v rodine, samotný členovia (aktéri) si to nedokážu celé uvedomiť...resp. jeho príčinu, odstup im nie je daný...

ak už na spoveď nešla...ten spovedník sa nič o tom, čo sa stalo, nedozvedel, že?

že svoju zamilovanosť len hrá?? že je to vopred chladne vykalkulovaná hra, ktorej jediným cieľom je získať ženu???
možno to takto občas funguje, no nemyslím si, že je to bežný jav...
skôr mi to príde tak, že chlap v čase zamilovanosti ukazuje bez nejakého vedomého úmyslu svoje lepšie JA a verí, že je skutočné a jediné..
zamilovaná žena je zase pripravená tolerovať chlapovi aj veci, ktoré jej nevyhovujú, no verí, že sa jej svojou láskou podarí chlapa „prevychovať“.. neraz toleruje aj alkoholizmus a začínajúce prejavy násilného správania...

asi nešlo v komente o rey o každého muža ;) milujúci ľudia sa chcú stať lepšími, aj po tom, ako tá prvá fáza zamilovanosti uplynie, či nie?

tá skratka sa mi páči ;)

by u neho šlo o ten druh pretvárky, ktorý popisuje reflexia.. skôr sa mi zdá, že mal pocit, že na svoje konanie (milenky, vyžadovanie dokonalosti od svojej ženy, ...) má akési morálne právo vyplývajúce z jeho výnimočnosti, o ktorej sme vraveli už včera.

chlapa ako je Daniel v tomto príbehu naozaj ide len o chladnokrvnú kalkuláciu a sotva sa dá hovoriť o nejakej skutočnej zamilovanosti.
hfw, beriem aj tvoju poznámku o ukazovaní lepšieho Ja v zamilovanosti - a myslím, že neplatí len pre chlapov ;)
Nebude to náhodou nejak podobne aj s tou poslednou poznámkou o tolerancii - hoci nemusíme hneď hovoriť o alkoholizme či násilí???
;)

ako nejaký zákonodárca, ktorý určuje, čo je vhodné a čo nie....a na základe toho sa mi zdá aj to, že mal presnú predstavu o tom, aká je úloha jeho ženy - manželky...aké správanie jej prináleží...

predstavu aj o úlohe frajerky pred sobášom, snúbenice, mladomanželky, manželky :(

si myslím, že u rôznych ľudí môže mať rozne podoby.. Daniel asi Emmu miloval, no takým svojským spôsobom - miloval v nej ženu s dokonalými krivkami, dobrú matku svojich detí, poslušnú manželku.. proste v jeho láske cítim kus sebeckého majetníctva, no chladnokrvnú kalkuláciu v nej necítim...

Neviem, či by som to nazvala stratou opory cirkvi. Skôr bola Emma naozaj hlboko zahanbená a zranená tým, že sa "stala kurvou", keď sa správala podľa rady spovedníka.
Nevedela si predstaviť, že by šla do spovednice znova a musela hovoriť o tejto skúsenosti. Bolo to pre ňu naozaj hlboké poníženie.

Spôsob, akým Daniel miloval svoju manželku.
Myslím, že si nikdy neuvedomil, že jej ubližoval. Možno mal po rokoch výčitky zo svojich nevier. Ale i o tom dosť pochybujem.
Jednoduchoi chcel mať nalinkovaný, dokonalý život, ktorý by mal presne stanovené pravidlá a priority.

a sám je presvedčený o vlastnom práve na čokoľvek - dokáže taký človek skutočne milovať? Tak naozajstne, bez bočných úmyslov a kalkulácií?

bola to skôr jej maska. Navonok ju všetci vnímali ako šťastnú a spokojnú ženu, ktorá ani v najmenšom nedala nikomu nahliadnuť pod pokrievku ich spoločných problémov (okrem spovedníka).

máš pravdu, podobne ako Hfw o presných Danielových predstavách o manželstve. On mal presné predstavy nie len o nich. A myslím, že jeho na seba sústredený život mu všetky jeho predstavy v podstate naplnil. Či je to však skutočné šťastie, to neviem.

preto by som na Tvoju otázku odpovedal asi takto: áno, taký človek ako Daniel je schopný milovať - svojím spôsobom...

- najmä ak nebola pripravená na takýto vývin svojho vzťahu. Netuším, aké bude pokračovanie príbehu, no predpokladám, že žena, ktorá sa vydá z lásky a založí si vlastnú rodinu a potom je postavená do pozície Emmy, zažíva v prvom rade obrovský šok. A potrebuje istý čas i slušnú dávku odvahy, kým si to, čo sa v jej živote i vzťahu deje prizná sama pred sebou i pred kýmkoľvek iným...

situácie, do ktorej sa Emma dostala, vnímam jej silné náboženské a povedzme rovno katolícke presvedčenie. bez neho by to mala tiež ťažké, no s ním bola ako so železnou guľou na nohách.

Ale či bola maska prejavom nedostatku odvahy to neviem. Vždy bola do seba uzavretá. A nedala nikdy nikomu celkom nahliadnuť do svojho vnútorného sveta. Také to bolo i v obdobiach, kedy prežívala svoje životné šťastia. Svoj uzavretý svet si pestovala vlastne už od detstva, ako je zrejmé z úplne prvých dielov príbehu o Emme.

skôr to, že ňou pravdepodobne zmietali pochybnosti, do akej miery je za vzniknutú situáciu zodpovedná ona sama. Predpokladám, že čokoľvek sa snažila urobiť, robila vo viere, že tak je to pre jej rodinný život najlepšie. A teraz akoby sa práve pre svoju uzavretosť musela vyrovnávať s pocitom vlastného zlyhania.
Záverečná veta "Ešte stále sa však nedokázala vzoprieť." - vo mne vyvoláva práve takéto pocity.
K Danielovi sa radšej už nevyjadrujem, počkám si na ďalší vývoj situácie ;)

a dokonca si o nich vedie štatistiky, hodnotí ich výkony a zostavuje si ich TOP10, odmietne a zneváži manželkin prejav telesnej blízkosti, ktorý mu u mileniek sotva prekáža, vypovedá tým o svojich predstavách o svete, o živote, o svojom mieste v ňom, o pravidlách... viac, než čokoľvek iné.
Zvláštny rozpor:
to, čo je s milenkami huj, je s manželkou fuj.. milenky sú kurvy, no on je PÁN DOKONALÝ...

Hfw, ja si myslím, tým že je niekto určitým spôsobom výnimočný, ak z toho usúdi, že má nárok na milenky, môže podvádzať manželku a zároveň od nej žiadať dokonalosť...tak o ňom si myslím že je nedozretý človek. Byť jedničkou vo svojom obore a zároveň byť príťažlivý pre ženy – to je akože tá výnimočnosť? Koľko má on skutočnej zásluhy na svojej výnimočnosti? Dostať od prírody, Boha, cez gény predkov príťažlivý vzhľad a IQ povedzme 190, v čom je jeho zásluha? Ja si myslím, že úplne žiadna. Iba sa mu stačilo troška popozerať a bol jedničkou. Dokonca je to hlupák, ktorý svoje IQ nevyužil. Áno nevyužil, pretože sa nikdy nepozrel na to, čo je to morálka, úcta k druhému, nič nevie o srdci druhého človeka a asi slovo duša počul iba v električke. Mať milenky a ak jeho manželka chce sex, tak ju úplne sproste odvrhnúť a ponížiť. No, ten chlap sa o milovaní asi ešte nič nedozvedel a iba šukal. Nazval si ho PÁN DOKONALÝ. Možno si tak aj myslel, je to DOKONALÝ CHUDÁK.

si Emma kladie doteraz?

na Tvoj koment neviem reagovať.
To, čo píšem o Danielovi asi nikto z jeho blízkych netušil. Miloval rodičov, aj syna Adama. Bol priateľský ku kamarátom.
Neviem, kde prezval svoj model správania v manželstve. A neviem, či si vôbec uvedomoval, ako veľmi Emme ubližoval.

a ty vies, kde ju spravila ?

ze sa ludia takto dokazu spravat k sebe, ze nemam chut na akekolvek analyzy. Je to priepast a kto sa z nej dostal, ma neuveritelnu silu... Sooshn, si chlapik, ked dokazes o tom takto pisat, drzim Ti palce vo vsetkom.

alebo nie?

Ďakujem za podporu. Nie vždy je ľahké písať o ľudskej bolesti.

tak neznie ale moja otazka .

bolo možno iba to, že zapochybovala o správnosti toho, čo predtým robila ako správne z vlastného presvedčenia. Že sa nepostavila proti Danielovmu správaniu a netrvala na jeho zmene...

Keď sa na Emmin osud pozerám zdá sa mi, že možno chybu spravila kdesi celkom na začiatku. Keď sa vydala bez dlhšieho spolužitia a spoznávania Daniela. Podobe ako iných i ju očaril svojim šarmom a výnimočnosťou. A ona priveľmi nerozmýšľala. Boľa zaľúbená a nepremýšľala o možných nástrahách, či úskaliach života s človekom, akým bol Daniel.

A to bola ema cely ten cas len smutna , sklamana , dufajuca .. kde je hnev , zlost , nenavist ?

Občas sa hnevala, plakala, ale nenávisť nepociťovala. Doteraz nevie nenávidieť.

a mne sa žiada Ťa doplniť, že nepremýšľala o takých nástrahách, lebo v jej predstavách sa také ani nevyskytovali, pretože Emma bola presvedčená, že ľudia môžu byť k sebe LEN a LEN DOBRI tak ako ona k nim a iná možnosť pre ňu neexistovala, je to tak?

Máš úplnú pravdu. Je to presne tak, ako vravíš.

nenavist, zlost, hnev je normalny jav , ked nam niekto ublizuje alebo nas ohrozuje , ci zranuje, ked nam nici sny , demoluje predstavu o laske, zivote, manzelstve , ked nas manipuluje , strapnuje ...
On jej siahol na vsetko , dost drsne ..a nic ? len laska ? jak cira laska to moze byt ?

ale na ten hnev, zlosť a nenávisť, aspoň v hranej forme, ak ich už nedokážeme vo svojom vnútri precítiť, čo je podľa mňa ten lepší prípad, nás musí niekto naučiť a tu vidím problém - nikto ju to nenaučil,kedy má utekať, kedy sa má henvať, kedy má kričať o pomoc, musí sa to naučiť sama aj s odretými ušami !

verila v ľudské dobro. Navyše zažila, čo je to vyrastať bez otca. Nechcela, aby aj jej dieťa bez otca vyrastalo. Snažila sa udržať manželstvo.

ked to zhrniem , charakterizujes ju ako naivnu a dobru .
Ak predpokladam, ze ludia okolo su mi podobni a podobne myslia , tak potom uz mi naivita zavana hlupostou .
Teraz to nepisem preto , ze chcem Emmu znegovat ako postavu a znicit to pekne a citlive , co o nej sa v pribehu prezradza.
Ale zivot neni cierno-biely a Emma nebola svata. Ako Adam nebol stelesnenim zla. Ich interakcia neni nahodna a maju na tom obaja podiel a naivita neni ospravedlnujuca .

ja tomu rozumiem, preco tak dlho vydrzala ...
Skutocne tam ma na tom podiel nabozenska vychova. Neviem co radi nabozenstvo v zlych manzelstvach ..

nemá veľa spoločného. Emma sa dostala k viere ako dospelá a vyrastala v prostredí, ktoré vieru nepraktizovalo.
Jednoducho konala tak, ako cítila, že je to najlepšie.

nesúvisel s náboženskou výchovou, no s náboženským presvedčením snáď áno.. alebo nie?
človek, ktorý nie je nábožensky založený, predsa nepracuje s konceptom ako je "dar utrpenia".. a Emma tento koncept poznala a riadila sa ním...

som Emmu v žiadnom prípade necharakterizovala, obávam sa, že si si veľmi nepresne vysvetlila moje slová, sygon, čo ma mrzí, lebo ide o príliš vážnu tému, aby som si dovolila vyvodzovať tak jednoduché súdy, či robiť si nemiestny posmech!
som rozhorčená čítaním týchto riadkov a napadajú ma rôzne riešenia a či príčiny takýchto strašných príbehov, ktorých je u nás , žiaľ stále dosť, a preto som sa odvážila zauvažovať o chybe vo výchove, ak sa to tak dá nazvať, ako o jednej z MOŽNÝCH príčin

Samozrejme, že jej správanie súviselo s náboženským presvedčením.

Ja som si to zhrnula pre seba takto :
"že ľudia môžu byť k sebe LEN a LEN DOBRI " = naivna pre mna
"ak ako ona k nim" = dobra jednoznacne.
O hluposti som vravela ja .
Ide o velmi vaznu temu .. ked to citam , vidim davove rozhorcenie nad krutym osudom emmy a riesim si to pre seba , mozno verejne.
A ak mi nieco pride jednostranne , ako je tento pribeh, pretoze o Adamovi nevieme nic , tak mam tendencie v urcitych momentoch vnimat aj jeho . Tym viem nazerat na emu kritickejsie.
Nemienim upriet jej utrpenie a nestastie , a je mi jej hlboko luto , prezivam to s nou v inych sitaciach , ktore zase stretli mna s podobnym obsahom , ale ak to citam , vzdy hladam dovody takeho osudu . A bohuzial ak tie dovody pomenujes obycajne su velmi tvrde na prvy pohlad. Tym netvrdim, ze eme rozumiem , a ze ju sudim, skladam si to . Naivni a hlupi sme velmi casto vsetci.

aby som objasnila, na čo som narážala vyššie - išlo mi o výchovu, v ktorej by boli vysvetlené základné pravidlá sebaobrany - niečo ako v karate : útok-blok-protiútok ak je treba, ale za dodržania pravidiel, že súper nesmie byť priamo kontaktovaný, rozumieš mi? a toto chce tiež určitý cvik a aj človek od kosti dobrý, ktorého môžeš rozotrieť na chleba, sa to potrebuje naučiť, ak chce obstáť v manželstve, a to ešte s takým výtečníkom ako bol daniel a ak nechce vstúpiť do rehole a ani obetovať samého seba na oltár manželovho superega

(len ešte pre upresnenie, Adam je v príbehu Emmin syn, manžel je daniel..)
ale predsa len si dovolím povedať, že to, čo píše emma , je zrejme už dostatočne odležané na to, aby to písala s jednostranným zaujatím, ona to píše ako sebaspytovanie a akúsi spoveď, v ktorej cítim náznaky aj jej uvedomenia si nenormálnosti stavu vecí v ich manželstve, čo je veľmi pozitívne, nezabúdajme, že z podobných situácií sa mnohé ženy nikdy v živote nedokážu samy spamätať

to mas urcite pravdu , pre mna osobne moznost rovnocenne bojovat je iskrou vztahu , kde je secko zladena sa nudim ... a co viem tam , tam kde doslo k utoku bez bloku, som si to zlizla . A nie raz ;) jak vravis, trening nevyhnutny ..

to ja si fakt netrufam povedat, ci je dielo autenticke alebo nie je a akou zrelostou alebo nezrelostou hrdinka presla. Tym, ze to neviem jednam s tymto pribehom ako s literarnym dielom, a neviem byt mozno ani dostatocne taktna voci autorke , ak je nahodou danou zenou . Je mi to luto , ale to je virtual.
Myslim, ze je pisany ludsky jednostranne .
Nie je tam zmienka o Adamovych potrebach , o tom co hladal na inych zenach , preco neostaval , preco ho prestala bavit , cim pre neho stratila iskru, preco sa mu menej pacila fyzicky , preco ju chcel menit , zmienka o tom, po com snad mozno tuzil ..
A ked nad tym pribehom rozmyslam kladiem si tieto otazky ja.

že nás ten tréning akosi nikto neučí, len o sexe vedieť nestačí, viď tento príbeh, chce to viac, ale kde k tomu viac prísť? Ale to je asi na inú debatu.. dobrú noc:)

ale je to úplne v poriadku, že sa nad tým racionálne zamýšľaš, na to tie príbehy tu sú, sú pre nás, nie? :)

podľa všetkého si nečítala celý emmin príbeh, ako tu bol uverejnený. inak by si vedela viac o danielovom záujme o emmu (pravdepodobne) od samého začiatku ich vzťahu.
nazdávaš sa, že životodarné napätie môže vznikať iba v (rovnocennom) boji? potom musím povedať, že aj ty si značne naivná ;-p

Je to mozne , ze mi mnoho uslo, interpret nie je autor a kazdy interpretuje inak. Aky ma podla teba Adam zaujem o Emmu ?
Ad moja naivita , akurat som kurila a pobavene mi doslo, ze iskru skutocne hladam v boji . Z coho cerpas zivotodarne napatie ty ?

jasne :))) len niekedy sa mi tazko pise , co ma napada, prave preto , ze neviem ako su pribehy uzko zviazane s autorom .

pre mňa platí presne to, čo pre teba. pri každom tvojom kontakte s vonkajším aj vnútorným prostredím vzniká napätie (bez napätia by tvoja myseľ prestala fungovať a ty by si začala chradnúť a veľmi friško by si sa skydla k zemi mŕtva). ak je ti vzniknuté napätie príjemné, prijmeš ho bez ťažkostí. ak nie, hovorí sa mu bolesť alebo problém. pochopením problému bolesť zaniká a môžeš sa zaoberať ďalším napätím. ak bolesti bezradne odkladáš do záhrenia, vyrobíš si po čase choroby. takto funguješ, sygon, a takto funguje každý človek. ak chceš bojovať, prosím. ja mám boja medzi pohlaviami/ľuďmi plné zuby. nikdy k ničomu neviedlo a existuje zaň trilión cennejších náhrad :-)
adam čiže daniel je neschopný hlbšieho citu a emmu vidí ako sexuálny objekt, čo emma nedokáže posúdiť, lebo daniel je jej prvým partnerom a očividne vie tlačiť kaleráby alebo čo. ten chlap si ženy vo svojej blízkosti známkuje podľa ich sexuálnych výkonov (prípadne - pri výbere samice vhodnej na vrhnutie a výchovu jeho mláďat - aj podľa sexuálnej vyzývavosti a pod.) a výsledky si zaznamenáva do osobitného zošita, ktorý emma nájde nedlho po svadbe. začína to už páchnuť?

pre ženu (ale aj pre človeka všeobecne) dostatočným dôvodom na to, aby nezabojovala??? Keď už aj nie za seba, ale aspoň za svoje dieťa!!! Zvlášť, keď Emma sama vyrastala bez otca...
Zdá sa mi to neuveriteľné - tak v dnešnej dobe, ako aj napr. 20-30 rokov dozadu. Veď predsa nežila oddelená od okolitého sveta a prijatie náboženského presvedčenia jej nemohlo zatemniť iné skúsenosti a poznania...
Neposudzujem a samozrejme, neodsudzujem, iba sa snažím premýšľať nad niečím, čo mi príde dosť neskutočné...

to, že sa niekto v dnešnej dobe dôsledne drží svojho náboženského presvedčenia?
že aj (svoje) utrpenie vníma ako boží dar??
čo je na tom také neuveriteľné???

-Neviem , co vnimas ako boj. Ja vnimam ako zaujimavy boj, pisat s tebou . A to je boj o ktorom hovorim ja .
-tvoj nazor na Adama je jednoznacny - jednoznacne negativny , pretoze si emocionalne angazovany v jeho posudzovani.
Vacsina vybera manzelku s ohladom na potomstvo a vacsina vnima rozdiely medzi sexualnymi zazitkami s roznymi ludmi opacneho pohlavia. To co tak prudko posudzujes je , ze bol pre seba ten chlap priami , pre ostatnych samozrejme plytky, pudovy , hajzel a tak .
To, ze je idiot, pretoze partnerka na jeho zapisky prisla je vec druha , to ze ju podvadzal vec tretia a to preco to robil prave tak pri Eme , je to co zaujima mna.

rovnako som si vcera formulovala otazku ...

rozpravali o tomto pribehu s priatelkou - hlboko veriacou. Vyrastala v rodine, kde viera bola samozrejmostou. Napriek tomu - otec bol alkoholik, bijal mamu, casto utekali z domu ...Mama mala povolenie od biskupa k rozvodu, vraj v takychto pripadoch cirkev rozvod povoli, len uz nemozu mat ineho partnera. Ziadost o rozvod stiahla.
Rodicia ziju spolu doteraz. Otec uz nepije.
Spomienky na detstvo ma velmi zle, rodicov lubi . O viere nepochybuje, do kostola chodi stale a vedie k tomu aj svoje deti.
Nedokazem pochopit, preco sa zeny daju donekonecna ponizovat, trapit...aj Emma, krasna a inteligentna zena, preco? AKo mohla zit utiahnuta so svojou bolestou, znasat jeho milovanie, ked vedela o jeho nevere? Je tu vela otazok, na ktore asi odpoved nenajdem, pretoze len Emma vie, preco to vsetko vydrzala. Citim vsak, ze sa z toho vymanila, ze zije inak a je opat stastna s clovekom, ktory si jej lasku zasluzi. Som romantik? Verim, ze nie:)

môžeš, prosím, aj Ty skúsiť odpovedať na moje otázky uvedené v komente z 09:13???

"preco sa zeny daju donekonecna ponizovat, trapit"
je možno obsiahnutá v Tvojom vlastnom komente:
"Rodicia ziju spolu doteraz. Otec uz nepije."
nádej, že sa veci zmenia.. voľba radšej žiť s niekým než s nikým...

Ak prijmem nabozenske presvedcenie , tak je mojim .
Takze to berem ako Emino presvedcenie, lebo nabozenske ma kusa irituje.
Ak nad tym rozmyslam, Ema proste chcela uplnu, fungujucu rodinu a mala snahu urobit preto vsetko, co v danych rokoch dokazala.
No a ked som upustila od spojenia nabozenske presvedcenie , tak mi dokonca pride , ze vlastne sa sprava normalne s ohladom na svoje presvedcenie . Takze ak sa presvedcila, ze utrpenie patri k zivotu a je to prirodzena dan za sledovanie vlastnych cielov ..
Tym padom vlastne uz neviem co povedat :)))
k tomu "utrpenie dar bozi" - to je strasne manipulativne spojenie.
Cielom je dostat do povedomia, ze utrpenie je normalne, ze je sucastou bozich zamerov, ktore cloveka neminu ..blee.
Na druhej strane nebyt utrpenia tak uz vobec nie sme schopni reflektovat , ci sa nam zije dobre . Takze mozno je to svojim sposob dar. Utrpenie je volanie po zmene .
Myslim, ze ema ho nevnimala a preco , to neviem .
Vlastne ho vnimala, asi nevedela jak z toho von.
Mno som zvedava na pokracovanie a idem citat , lebo komentare dnes mam jak sa zda mocc protichodne :)))

každý má právo veriť svojmu presvedčeniu a vnímať svoje utrpenie tak, ako ho cíti a ako mu vyhovuje. Lenže...
to, čo mi príde ako neskutočné je, že žena, ktorá má v rukách okrem svojho šťastia aj šťastie svojho dieťaťa sa spolieha na vieru. Vnímam to proste tak, že sa vzdáva zodpovednosti urobiť niečo pre dobro seba a svojho dieťaťa a necháva všetko v rukách... koho? Boha? Osudu? Nikoho?
Predpokladám, že teraz sa ma spýtaš niečo také, ako že prečo moja "viera v nejaké konanie", ktorého výsledok je takisto vopred neistý by mala byť lepšia ako viera náboženská. A budeš mať svojím spôsobom pravdu, ktorú Ti nemôžem a nechcem vyvracať. Lenže keby som bola na Emminom mieste a odovzdane čakala, čo sa stane a či sa náhodou nestane nejaký zázrak, ktorý by sa (pravdepodobne) nestal, ťažko by som raz zomierala s vedomim, že som aspoň trochu nezabojovala keď už aj nie o svoje šťastie, tak aspoň o šťastie svojho dieťaťa. A asi by ma dosť desila predstava, že jeho život by sa raz mohol uberať rovnakým smerom ako ten môj.

A už vôbec sa to nedá formulovať tak, ako si to formulovala Ty "že sa spoliehala na vieru". Čo to podľa Teba znamená spoliehať sa na vieru?
Jednoducho Emma verila, že ľudský osud je v rukách božích a že je ho nutné dokázať žiť i napriek bolesti a nepriazni. Že to sú všetko skúšky, ktorými jedinec musí prejsť počas svojho života. Nebudem tu zachádzať do náboženských dogiem, ktorým Emma verila, ktoré kedysi prijala za svoje a ktoré jej istým spôsobom v tomto období pomohli prekonať to nepriaznivé v živote.

Lebo jej život i v tmoto období nebol naplnený len smútkom. Mala syna Adama, ktorý vniesol do jej života radosť.
Študovala na dlho vysnívanej škole.
Mala svoje záujmy a koníčky, ktorým sa aktívne popri všetkom venovala.
Nemožno ju vidieť len ako ženu trpiacu v manželstve s Danielom. Treba ju chápať v celej kompexnosti. Možno bolesť vzniknutá vo vzťahu sa vyrovnala radosti, ktorú prežívala mimo neho.

sygon, podobne ako Tebe sa mi požiadavka (cirkvi) vnímať utrpenie ako k boží dar zdá byť manipulatívna
a spolu s Tebou, reflexia, sa mi pasívne poddávanie sa utrpeniu zdá byť nedobrou stratégiou zaobchádzania s vlastným životom a s ťažkosťami, ktoré prináša.
neviem, akú predstavu o „dare utrpenia“ cirkev predkladá veriacim, no mne by sa zdalo celkom prijateľné, keby veriaci človek utrpenie bral ako boží dar, no súčasne bol odhodlaný s týmto utrpením bojovať zo všetkých svojich síl - uplatňovaním iného božieho daru, slobodnej vôle.

Spoliehať sa na vieru alebo veriť, že ľudský osud je v rukách božích mi viac menej vychádza narovnako. Nemám v úmysle dohadovať sa o slovíčkach, myslím, že to, čo som chcela napísať som napísala dosť jasne.
Zjednodušene: Nerozumiem (presnejšie možno nechcem rozumieť), prečo sa Emma (zvlášť ako rozhľadená a vzdelaná žena)nepostavila proti Danielovmu až šikanovaniu, ale namiesto toho prijala utrpenie ako boží dar a podvolila sa mu...
Nič viac a nič menej z mojej strany. Pokiaľ je na blogu už pokračovanie, zatiaľ som nestihla čítať, takže poznám vývoj len potiaľto...

Ty si vieš predstaviť spôsob, akým sa proti tomu postaviť?
Ako zabrániť neverám? A pod?

nie som si ista, ci otazka so sa zabojovanim nepatri reflexii.
Podla mojho sudu cim dalej tym viac som presvedcena , ze ema svojim sposobom bojovala . Mozno nie idelane ale rozhodne odovzdane.

ale myslím si, že žiadna žena by sa nemala nechať či už fyzicky alebo psychicky týrať a zneužívať. Samozrejme, že to sa veľmi ľahko napíše a v skutočnom živote je to oveľa-oveľa zložitejšie... Ale myslím, že jedine tadiaľ vedie cesta.
Ako? V rámci možností a danej situácie od rozhovorov s mužom (resp. partnerom či druhou stranou) až po inštitúcie, ktoré sa podobnými problémamy zaoberajú.

Ale bolo to celkom zbytočné. Mal svoju pravdu. A svoje dôvody.
A časom už nebol ochotný ani počúvať.

ma celkom zaujíma (a možno nielen mňa).. dúfam, že sa o tom čosi čitatelia dozvedia v ďalších pokračovaniach príbehu.

napísať viac o Danielových postojoch k inštitúcii manželstva. I o jeho odpovediach na Emmine otázky. Napríklad i na tie, prečo si ju vžal za manželku.
Chápem aj Sygon, že príbeh môže vyznievať jednostranne. V neprospech Daniela.
Preto som sa snažila popísať aspoň trocha i tie krásne okamžiky, ktoré spolu Emma s Danielom zažila.

takýto "boj" beriem :-)
čo je pre mňa jednoznačné a čo nie, to ty môžeš ťažko posúdiť. môj názor na adama čiže daniela sa utváral počas emminho rozprávania. nereagujem naňho prudko, iba konštatujem, čím je. či skôr za čo sa sám považuje. ide o jedinca s minimálnym sebavedomím, ktoré sa - samozrejme, neúspešne - pokúša nahrádzať nafúkanosťou na niektoré povrchové záležitosti ako vzhľad, úspešnosť v odbore... vzťahy so ženami sú pre neho tiež len barličkou. a nič z toho si neuvedomuje práve preto, lebo je tupec (vysvetlenie tuposti na http://linki.blog.pravda.sk/detail.html?a=3cbdb3dcc79f42eaf117fe69ce1de8fa&now=1#comments). a že je priamy? adam čiže daniel emmu pred svadbou úplne priamo zavádzal a nebyť jeho nedbanlivosti (tvoja vec druhá), bol by v zavádzaní možno priamo pokračoval. neskôr, keď ho jeho priame gule opäť zasvrbeli, mal iks mileniek a priamo to emme povedal, lebo veď z jeho priameho hľadiska o nič nešlo. asi preto sa emma o nich dozvedela zase iba vďaka tej tvojej veci druhej. tvrdením o adamovej čiže danielovej priamosti si ma poriadne rozusmievala, sygon. priamy je ten, kto sa na nič nehrá, kto vie prejaviť to, čo má na srdci. adam čiže daniel ani nevie, že nejaké srdce má, ako teda môže byť priamy? a ešte predsa k môjmu "jednoznačnému hodnoteniu": hajzel podľa mňa nie je adam čiže daniel sám, ale iba jeho osobnosť. ešte trváš na jednoznačne negatívnom hodnotení? :-)

v komentoch pod inými článkami na inom blogu usudzujem, že jej nejde len o to, či Daniel je či nie je hajzeľ, ale o relativizovanie podielu viny na násilí, ktorému Emma bola vo vzťahu s Danielom vystavená.
zdá sa mi, že sygon sa usiluje dopátrať, čím k tomuto poľutovaniahodnému stavu prispela samotná Emma.
alebo sa mýlim, sygon???

určite prispela - svojou naivitou

ostatne, aj pojem "naivita" je dosť široký a iste je užitočné ho rozkrývať a konkretizovať.. kus práce v tomto smere robí samotné rozprávanie príbehu.

u emmy - neskúsenosť a absencia obranných mechanizmov. s danielom to nemala emma jednoduché. ako sa dohodneš s človekom, keď on básni stále iba o šupke jablka, kým ty sa pokúšaš zahryznúť aj do dužiny, ktorá je oveľa chutnejšia? fajn, ukážeš mu dužinu a povzbudíš ho, že veď je dosť aj preňho. lenže on dužinu nevidí a myslí si, že ti šibe. čo spravíš? neskúsená emma pod vplyvom akéhosi náboženstva trpne nesie kríž. mňa by z takej ženy bolo kedysi z istých dôvodov yeblo. daniela mohlo rušiť zasa niečo iné. ale hneď na začiatku manželstva, dokonca aj pred ním, keď ju tak prepozitívne zhodnotil? :-)

hej , skusala som si jej zdanlive utrpenie a jeho zdanlivy momentalne vykresleny charakter zrelativizovat.