Kráčajúc domov si Františka odznova premietala to, čo v priebehu posledných dvoch hodín prežila.
Začala chápať, že to boli najosudovejšie okamihy jej života.
Áno, miluje Joachima, je to tak. Dnes sa o tom presvedčila definitívne.
A čo on? Miluje ju? Nikdy jej to síce rovno nepovedal, ale prečo by inak bol za ňou prešiel toľkú diaľku?
A čo tá jeho žiarlivá reakcia na Ďuraša?
Až teraz si uvedomila, aký musel byť unavený.
A k tomu ešte tá dlhá cesta autom, ktorú mal dnes pred sebou.
Keby aspoň vedela, čo si teraz myslí, o čom rozmýšľa. Ale ako sa to dozvie? A kedy sa opäť stretnú?
A stretnú sa ešte vôbec? Rozišli sa tak neurčito.
Za tie dve hodiny si ani nestihla uvedomiť, čo je pre ňu dôležité.
O ničom dopredu nepremýšľala, nič nekalkulovala. Keby bola v tejto chvíli vedela, ako sa dostať
na tú tajuplnú chatu, ktorá momentálne stála medzi ňou a Joachimom,
bola by sa ta hneď vybrala.
Ale ona nevedela ani ako ani kde. A nepoznala nikoho, kto by to vedel.
Nepoznala ani Joachimovu rodinu, ani jeho priateľov, okrem tých dvoch, s ktorými sa zoznámila dnes
v kaviarni Mukačevo, ale tí s ním teraz sedeli v aute.
Musí niečo urobiť, musí sa konečne zobudiť, musí niečo zmeniť na ich tápajúcom vzťahu, ak sa to vôbec
vzťahom dalo nazvať. Spomenula si na spolužiaka z výšky, ktorý si tri roky písal s jedným poľským dievčaťom
a nakoniec sa s ňou jednoducho oženil. Ona sa však s Joachimom poznala sotva šesť mesiacov.
Františka sa náhle na chodníku otočila a rázne kráčala späť do mesta. Napíše mu list.
Ale samotný list nestačí. Pošle mu niečo ešte viac, niečo hmatateľné.
Vchádzala z obchodu do obchodu, v snahe nájsť inšpiráciu.
V textilnej galantérii sa jej hľadajúci pohľad zastavil na klbkách svetlosivomodrej, mimoriadne peknej vlny.
Takú tu ešte nikdy nevidela a dodajme, že ani potom neskôr. Dovoz z Austrálie. Chytila klbko a priložila si ho ku krku.
Nič ju neškriabalo. Vlna bola mäkká, príjemná, ľahká a mimoriadne drahá. Vzala z nej dvadsať námotkov.
„Tak čo, ako bolo?“ privítala Františku neistým hlasom matka cítiac v ovzduší ohurujúce správy.
Týmto bola jej matka výnimočne obdarená.
„Normálne,“ zaklamala Františka, vysypala na gauč kopu vlny a náhlivo začala listovať v októbrovej Burde,
akoby záležalo na každej minúte.
„Toto je pre koho?“
„Pre Joachima,“ zaznela odpoveď a hneď za ňou aj priamy a odhodlaný pohľad na mamu.
Františka splietala snehovosivé očká a riadky, zvláštne kosoštvorcové vzory,
ktoré sa spájali a potom zase rozpájali v drobných vrkôčikoch a retiazkach plastického vzoru.
Túto zručnosť mala v rodine. Jej matka ako aj stará matka boli známe vyšívaním zložitých čipiek a vzorov,
šitím a vyšívaním krojov a tkaním rôznofarebného súkna na domácich krosnách.
Každý nový riadok znamenal pre ňu láskyplnú myšlienku na Joachima.
Po upletení celého dielu Františkina láska naberala gigantické rozmery.
Po týždni mala hotový zadný diel.
Po týždni a pol sa konečne ozval aj Joachim.
Zavolal jej do práce.
„Ako sa máš?“ začal zvyčajnou otázkou.
Františka sa rozplývala blaženosťou pri počutí jeho hlasu.
„Dobre. A ty?“ nezmohla sa v návale vzrušenia na dlhšiu odpoveď. Mlčal. Františka čakala.
„Fany, chcem...“, začal a hneď sa aj odmlčal, akoby rozmýšľal, či nemá napochytre zmeniť onú vetu,
ktorú bol ešte pred desiatimi sekundami odhodlaný vysloviť, ale zdalo sa, že si to nerozmyslel a pokračoval:
„Chcem, aby si bola so mnou. Stále.“ vyslovil tichým, priškrteným hlasom, temer tak
ako kľúčový svedok kľúčové priznanie po týždňovom mučení.
„Dobre. Tak ako to urobíme?“ opýtala sa Františka chladnokrvne, akoby si bola práve vypočula mimoriadne hlásenie obvodného náčelníka zboru národnej bezpečnosti o zdravotnom stave obchôdzkárov a nie najjasnejší dôkaz Joachimovho záujmu o ňu a pri troche fantázie priam žiadosť o jej ruku.
A srdce jej pritom búchalo až kdesi v hrdle.
Riešenie sa však už nedozvedela, rozhovor musela prerušiť, lebo do jej pracovne vošla kolegyňa s odkazom,
že už má ten medzimestský hovor s Prahou, ktorý si dala spojiť. Jednalo sa naozaj o neodkladnú pracovnú vec,
z ktorej sa vykľula tá najväčšia hlúposť vôbec, akú mohla kedy Františka uprednostniť pred Joachimom.
Ten sa už v onen deň viacej neozval. Na jeho čísle nikto nedvíhal telefón.
Františka si vyčítala nevydarený rozhovor, ale napriek tomu neupadala do beznádeje.
Plietla ďalej svoj modrosivý sveter a popri tom fantazírovala o svojom šťastí a
občas pomyslela aj na doktorandské štúdium, ktoré jej navrhol šéf.
A Joachim stále mlčal.
Náhle sa zozimilo.
Jeden večer, keď už mala sveter dokončený a keď usúdila, že nemôže už dlhšie čakať a že práve dnes nastal ten
správny deň D jej zásadného konania, vytiahla krabicu od čižiem a zbalila do nej šedomodrý pulóver, svoje láskyplné dielo.
Pribalila tiež knihu Tristan 1946, ktorú naposledy čítala a napísala stručný list.
Asi taký list, aké dostávala v balíkoch na internát od matky.
„Poď, zabalíme to a pošleme,“ stručne oznámila matke, ktorá sa mimoriadne vyznala v balení balíkov ešte z čias jej štúdia.
„Teraz? Veď je večer, vonku je fujavica a pošta je zatvorená,“ argumentovala matka mierne, spolucítiac s dcérou.
„Na hlavnej stanici nie je,“ trvala na svojom Františka.
Zabalili teda balík, obliekli sa do dlhých baraních kožuchov, ktoré dala matka kedysi ušiť
z kožušín pochádzajúcich z oviec Františkiných starých rodičov, na malom majeri
samostatne hospodáriacich roľníkov a vybrali sa na železničnú stanicu.
Vonku pofukoval severný vietor, na toto obdobie až nezvyčajne mrazivo, sneh sa víril a krútil v kúdoloch
a zastavoval sa v početných závejoch, ktoré sa tvorili na chodníkoch a cestách.
Ulice boli pusté, kto nemusel, nevychádzal z domu.
Bol piatok, 17. novembra 1989.
Keď sa vymrznuté vrátili domov a v predsieni striasali zasnežené čiapky a šály, otec im už nedočkavo oznamoval:
„Práve počúvam Slobodnú Európu, jaké čudo sa robí v Prahe na Národnej tříde. Tak to je koniec.“
Komentáre
tak dlho čakáme na svoje vytúžené šťastie
Áno,
preto sa mi ich príbeh zdal natoľko pozoruhodný, že som sa o ňom rozhodla napísať..:)
A ešte pre tých neskôr narodených,
FrancescaB, mať tak mobil...
pozri
Výroba internetových stránok, redakčných systémov a internetových obchodov za najnižšie ceny na trhu http://www.nettur.sk
Potrebujete poradiť? Osobné financie a podnikateľské poradenstvo nájdete na http://www.poradca.info
Bývanie - http://poradca.info/byvanie.html
Poistenie - http://poradca.info/zabezpecenie.html
Investovanie - http://poradca.info/investovanie.html
Podnikateľské poradenstvo - http://poradca.info/bussines/index.html