Emma: Bolesť brala ako dar utrpenia, ktorý mal posilniť jej vieru.
A tak sa Emma snažila spraviť pre ich manželstvo všetko, čo bolo v jej silách a naplniť ho šťastím a radosťou.
Zostaň so mnou: „Takže sa už neuvidíme.“ „Nie, neuvidíme sa,“ potvrdil Joachim.
Joachim mal zvláštnu vlastnosť hovoriť tie najkrutejšie pravdy pokojne rovno do očí.
Zostaň so mnou: „Fany, chcem... aby si bola so mnou. Stále.“
Františka splietala snehovosivé očká a riadky, zvláštne kosoštvorcové vzory. Každý nový riadok znamenal pre ňu láskyplnú myšlienku na Joachima. Po upletení celého dielu Františkina láska naberala gigantické rozmery.
Zostaň so mnou: „Ideš s nami na chatu, Fany?“ „Nie, nejdem,“ odvetila krátko.
Po ceste na parkovisko vložila svoju ruku do vrecka Joachimovej bundy, aby ešte nakrátko pocítila jeho teplo a spoločnú blízkosť.
Zostaň so mnou: „Prídeš ku mne, Fany, dobre? Ukážem ti plazivca.“
Františka si ukradomky obzerala Joachima a nevdojak ho chytila za ruku. Nikto si to nevšimol, no Joachim na okamih stíchol.
Zostaň so mnou: „Ty! Tri tupé, traskavé na holú! Všetko si predsa vedela, Fany!“
Štátnica sa nakoniec konala. Prebehla veľmi rýchlo. Vo štvorici, len komisia a ona.
Emma: Zuzkine prvé a posledné šťastné Vianoce
Zuzka, urapotané trojročné dievčatko s ťažkým telesným postihnutím, sa vedela neuveriteľne tešiť zo života.
Tu i tam: „Mami, už to začalo!“ „Neboj sa, všetko bude dobré.“
Celý život jej pripadá, ako by to bolo iba včera. Pamäť čistí dávne stránky, ale aj uchováva prežité.
Tu i tam: „Ty si mu volala?“ šepoce dcéra. „Načo prišiel?“
Rozviedli sa pred rokom, ale podľa dcérinej reakcie si uvedomila, že je to ešte vždy bolestivá rana.
Tu i tam: Kráčala pár krokov pred ním. Líca jej horeli, v tele cítila ľahkosť.
Nevie, kde sa to v ňom nabralo - zohol sa, zobral za hrsť snehu, utľapkal a hodil. Trafil presne.
Tu i tam: „Poď, osprchujem aj teba,“ pošepkal jej do ucha
A smiech ešte bol. Pod paplónom. Krásny nový rok! Alebo to spôsobilo to hularové?
Tu i tam: „Pozri, sneží!“ Pribehol k oknu a prilepil noštek na sklo.
Ešte na začiatku minulej zimy uzavreli dohodu, že si zo snehu postavia bunker.
1 vs 2: Jeden sľuboval, že sa vždy vráti, druhý, že nikdy neodíde.
Sú noci, ktoré nespia. Niektoré sú výnimočné. Sťahujeme sa v nich k sebe.
1 vs 2: „Ty si nezaslúžiš sedliaka ako ja.. drak nespáva s králikom.“
Tak dlho jej rozprával, ako na ňu nemá, až kým nezačala cítiť odpor. Duševný aj fyzický.
1 vs 2: „Si divná slečinka, ešte ma nemiluješ, ale budeš.“
Sedela rozpačitá, zmätená a neistá. Pozeral na ňu skúmavo a mlčal. Pozerala naňho skúmavo a mlčala.
1 vs 2: Nepozeraj sa tak, máš ostré oči, dorežú ma k smrti.“
Posadil ju späť a násilne pootočil jej tvár tak, aby videl jej oči. - A nepozeraj sa tak. Máš ostré oči. Dorežú ma k smrti.
1 vs 2: „Dýchaj! Dýchaj, krava!“ ... „Majka? Kto je Majka?“
Kým kamarát na druhej strane habkal, ona trhala lístok. Cesta domov bola dlhá a horúca. To už je júnovým dňom súdené.
Emma: Druhý veľký muž Emminho života
V jeden deň zmizol z jej života nenávratne.
Lolita: „Do nápoja mu zamiešame krv inej ženy,“ vysvetlila Katkina mama
„Keď nápoj vypije, bude podvedome hľadať ženu, ktorej krv ochutnal a odpúta sa od pôvodnej,“ pokračovala.
Lolita: Katka si vyberala najsolventnejších alebo aspoň najkrajších milencov
Miro bol asi o osem rokov starší podnikateľ vlastniaci naleštené AUDI A6 s čiernou metalízou a xenonmi,
ktoré obdivoval celý internát, keď prechádzali so všetkou dôstojnosťou a noblesou popod okná, priamo pred vchod.