Mať sedemnásť nie je veľká výhra, ak si o sebe myslíte to, čo Lolita.
Akoby stála za sklenenou tabuľou výkladu zvaného život a hľadela bez túžby na tie najdrahšie kúsky,
ktoré nikdy nemohla mať. Aspoň si to myslela. Ani sama nevedela, či ju to mrzí. Naučila sa, nuž skôr ju prinútili okolnosti
- nechcieť, nežiadať to, na čo jej postavenie, domnelá ohyzdnosť a nízke sebavedomie nebudú mať.
Ako tá šľapka v jednej básni, ktorá sa občas zastavila pred výkladom luxusného domu a túžobne hľadela na nádherné spoločenské šaty. Princeznou by ju však neurobilo ani desať takých šiat, čakal ju len chlípne hľadiaci zákazník, ktorý si zobral viac ako zaplatil, niečo, čo sa nedá kúpiť a čo jej už nik viac nevráti. Podobne bola na tom aj Lolita, stále však verila, že je cesty späť alebo skôr cesty ďaleko dopredu, aj keď ju pochybnosti často privádzali až na okraj priepasti.
Tak ako každý týždeň, aj teraz čakajúc na Katku sedela Lolita v ich útlej, čistotou sa skvejúcej kuchyni.
Katka sa balila v detskej a jej mama varila tradične zemiaky k pečenému kuriatku a pripravovala skorú večeru,
po ktorej sa obe viezli do ďalekého mesta.
Mal prísť aj Miro, Katkin najnovší priateľ.
Asi o osem rokov starší podnikateľ vlastniaci naleštené AUDI A6 s čiernou metalízou a xenonmi,
ktoré obdivoval celý internát, keď prechádzali popod okná celkom pomaly,
so všetkou dôstojnosťou a noblesou, priamo pred vchod.
Lolita si už zvykla na Katkiných milencov.
Vždy si vyberala len tých najsolventnejších alebo aspoň najkrajších.
Nie každý muž či chlapec dokázal uspokojiť jej potrebu výnimočnosti, ktorá jej prislúchala.
Veď kto by niečo odopieral polosirote, chudobnej, ale prekrásnej?
Mala neuveriteľný talent získať to, čo si zaumienila.
Dobyť mužské srdcia nebol problém
A potom už nebolo problémom vôbec nič.
Jedného dňa sa vrátila na internát s kopou nákupných tašiek zo značkových obchodov.
Lolita sa pozerajúc na jej rozžiarenú tvár neprestávala diviť a v kútiku srdca jej závidela tie voňavé kúsky oblečenia,
princeznovské šaty, na ktoré hľadela len cez výklad.
„Dal mi desať tisíc, len tak, vraj si mám na seba niečo kúpiť,“ chválila sa radosťou prekypujúca Katka.
„Desať tisíc? A ty si si ich zobrala? Preboha, to je strašne veľa, to len tak? Koľko si minula?“
čudovala sa Lola a nevedela, čo na to povedať. Premýšľala, či by si ich vzala aj ona a prečo by mala odmietať
priazeň mužov, mysliac si, že ona sa v takej situácii určite nikdy neocitne.
Katka ju často učila nehľadieť na okolnosti, ľudí, peniaze a užiť si slobodu, avšak bez peňazí to šlo vždy ťažšie.
Keď si však dievčatá vyšli do mesta, Katka bola zaručeným magnetom na mužov, ktorí nikdy jej úsmevu a bezbrannosti neodolali a pozvali obe na drink, aj keď Lola cítila, že ju berú ako nutné zlo, ktoré však dokážu zniesť,
ak sa majú tešiť prítomnosti blonďavého anjela.
Vďaka Mirovi mali v internátnej izbe čoraz menej miesta.
Zaberal ho obrovský cd prehrávač, kávovar a elektrický stroj na písanie.
V izbe sa niesla vôňa značkového parfému a v skriniach sa tiesnili honosné šaty čakajúce na stužkovú
za nekresťanské peniaze, kožuch i čipkované spodné prádlo.
Komentáre
.
Momentalne mam nescetne mnozstvo veci co by som si dopriala ;)
A ja chcem
tá dnešná mládež!?! som fakt pohoršený :/
.
Ja preferujem laskyplne bozky a pozri , co mam ...topanky nemam , aj notebook by lepsi trebalo , jooj a nejake uni tunty plesove saty .. :))))
sygon, všetko človek mať nemôže, si musí vybrať...
.
príjemné to asi je, no platíš za to časťou slobody :(
Ako vybrat si?
veď o tejto chtivosti to je, orifiel...
hfw to bolo presné
preco platit?
Slobodny nie sme asi nikdy, takze to az tak nevadi ;)
.
Ked nad tym rozmyslam ..vobec si nie som ista .
sygon, ak si žieňa miesto lopoty a žobroty...
.
bože, ja som bola taký magor!
xixi
Externý zdroj