Dlhými nechtiskami dráždivo swingovala na umelohmotnom stolíku.
- Si doma tri mesiace. Tri mesiace hovoríš, že si nájdeš prácu. Tri mesiace počúvam kecy o začlenení sa do spoločnosti. Nerob zo seba tragického hrdinu. Bol si preč, teraz si tu. Nie si iný než my. Rob niečo.
Lenivo sa usmial. - Ale princezná. Poď sem, nech ťa ochutnám.
S odporom sa odtiahla. Víťazstvá bývajú tie najväčšie prehry. A ona víťazila rada a ľahko.
Dva roky čakania sa skryštalizovali do niekoľkých dní úzkosti, pár minút lásky, ktorá zovierala srdce a mesiacov triezvenia. Víťazstvo, ktoré za nič nestálo.
- Choď preč. Zbaľ sa a odíď, keď ti tu nič za niečo nestojí. Už nevládzem ani vyháňať ťa.
- Počkám. Čo už som ťa omrzel? - vyceril biele zuby.
Obrátila sa chrbtom, predstierajúc, že kuchynská linka je zamorená rádioaktívnym žiarením, ktoré je v jej silách odstrániť. Akoby verila, že ak vydrhne ten kus plastu, potvrdí, že jej inštinkty sú správne. Že čakať sa oplatilo.
- Neznášam tieto zimné hmly. Tá šedosť je tak dobrá akurát na samovraždu. Nedokážem zostať na jednom mieste, nedokážem, naozaj. Už dnes som chcel ísť, aby ma poslali hocikde, ďaleko, kde je slnko. Ja som sa, princezná, vrátil ako citovo vyprahnutý človek. Neviem, čo chcem, len nechcem ubližovať, - naliehavosť v jeho hlase ju už nedojímala. Miesto toho rozmýšľala, ako utesniť kvapkajúci vodovod.
Posledné dni sa domov nevracala k nemu, ale odchádzala od neho.
Keď nemal publikum, mal aspoň seba.
Analyzovať sa vedel skvelo - aby jej po večeroch, celý nadšený, prednášal, čo sa o sebe nového dozvedel.
A ráno v prednáškach pokračoval. Pri dnešnej rannej káve to bola tá o tom, ako jej nie je hoden.
- Ty si nezaslúžiš sedliaka ako ja. Máš oveľa na viac, ako ťahať mumákov niekam, kam nepatria.
Príroda je taká. Drak nespáva s králikom.
Keď odchádzal, odchádzal s tým, že jej nie je hoden. Že sa vrátia a budú seberovní. Rozčúlene mu odporovala.
Urážala sa, pretože ju urážal. Vysvetľovala, že si ho vybrala. Pretože ak ho ľúbi, potom hoden je. Nič sa nezmenilo.
Len jedna vec. Začínala mu veriť. Tak dlho jej rozprával, ako na ňu nemá, až kým nezačala cítiť odpor.
Duševný aj fyzický.
Cítila jeho pohľad na chrbte.
- Prečo ma nepodržíš? Viem byť len sebou, iný nebudem. Wej wu wej, chápeš. Konanie nekonaním.
Podrž ma. Prečo ma nepodržíš?
- Pretože sa nepodržíš sám, - rozčúlene odvrkla. - Keby si aspoň skúsil. Ty však len kecáš. Podržím ťa, keď sa rozhodneš.
Akokoľvek. Ale sedieť a kníkať nad vlastnou neschopnosťou, v tom ťa podporovať odmietam.
- Máš iného? Že nemáš iného! Kým tu sedávam cez deň, tak rozmýšľam. Myslím na to, ako mi strašne vadí,
že si s ľuďmi a ja sám.
- Žiarliš? - trhane sa zasmiala, previnilo mysliac na Martina.
- Žiarlim, - maznavo zaspieval a podišiel k nej.
Jeho dotyk pripomínal slimáka. Ruky slalomom skĺzli z pŕs na boky.
Uvedomovala si každý ich pohyb, cítiac pohŕdanie dravca nad potácajúcim sa, chorým zverom.
On sa ju snažil utíšiť, ona mlčky vylučovala jeho zvyšky.
Zo srdca. Aj zo života.
Komentáre
uff...famoozne...
Radšej počkám na záver
Ján, sa Ti páči stále viac divná slečinka...
a mne sa páči všetko,
Inak,ozaj dobré čítanie ;)
hfw. Prečo, hrá na dve strany?
Viete, že...
Ján, sa mi vidí, že rozumiem, kam smeruje Tvoja úvaha...
kedy je muž „dostatočne inteligentný“? „spoločensky prijateľný“?? „hoden ženy“???
kedy je vhodný pre jej „vysoké ciele“?
ak by vzťahy fungovali podľa takýchto kritérií, naozaj by sa muži a ženy mohli zoznamovať metódou „Jáchyme, hoď ho do stroje“...
veď by sa len „spárovalo“ ich IQ, spoločenské postavenie, zmysel pre vysoké ciele, úspešnosť...
lenže takto to chvalabohužiaľ nefunguje...
znesie azda Einstein po svojom boku iba ženy so schopnosťami Marie Currie?
musí mať vari muž vysokoškolsky vzdelanej ženy tiež vš vzdelanie??
musí byť muž rovnako úspešný ako jeho partnerka???
dľa mňa odpoveď na všetky tri otázky znie:
NIE, nemusí.
pre vzťah je podstatné, a je jedno, či pre ženu, či pre muža, aby muž aj žena mohli byť takí, akí sú, slobodní a sami sebou, bez strachu, že keď v nejakom dielčom „kritériu“ (dočasne) neobstoja, bude zle-nedobre...
a k tej hre na dve strany..
divná slečinka na dve strany hrá, prinajmenšom vo vzťahu ku squatterovi..
no súhlasím s tým, že má na to svoje (dosť dobré) dôvody...
Jaké vysoké ciele
hfw
Spoločensky a inteligenčne vyhovujúci partner, neznamená rovnako vzdelaný. Znamená, že si s ním rozumieme aj v bežnom živote. Jej vadí, že sa on podceňuje. Tým ju uráža. Ona chce partnera, ktorý má pocit, že je rovnocenný. Ona ho nepodceňuje. To on sa podceňuje. Ona nehľadá Einsteina, iba muža ktorý je jej hoden a túži aby muž, ktorého ľúbi, taký pocit mal.
Ona je naučená pracovať a prekvapuje ju, že partner tri mesiace zaháľa. Tam je ich spoločenský problém. Nie v tom, že on je farmár a ona... Ozaj, čo je ona? A nie je to jedno? Problém je, že majú iný prístup k práci a záhaľke.
Ona si váži lásku. Chce ju a aj muža, tak ako píšeš: takého, ako je, slobodného a samého sebou, bez strachu. Jemu vadí, že je taký aký je, nie jej. Ale ju to jeho vadenie zraňuje.
Text ma opäť vtiahol
Janovi
Pride mi divna konanim .Nerobi to, co chce, teda najskor ani nevie, co chce , tak aby jej bolo dobre.
Utekaci to robia, odchadzaju , utekaju, ked nerobia co chcu .
Nezostanu po milovani, nepovedia ostan , hladaju tam, kde vedia, ze nenajdu . A cakaju utekaci ... su schopni nesmiernej neopatovanej oddanosti a kym sa v nich unikanie nezlomi zriedka su schopni obojstrannej lasky. Zvacsa sa cyklia v takych smyckach, venujuc energiu, kde neni ocenena a nevsimajuc si tu, ktora prichadza zvon . Ako zdivocene kone su utekaci , len menej slobodne. Tazko v nich zlomit utekanie. Poddaju sa na chvilu , ale ak to nie je z vlastnej iniciativy zase zdrhnu .. Nie divna , este zdivocena mi pride divna slecna , neochocena :)
rusalka, chtiac-nechtiac...
ak muž/žena, zotrvávajúc v starom vzťahu, začnú hľadať nový vzťah, je viac než otázne, či do toho zasväcovať partnera, od ktorého sa začínajú vzďaľovať...
hfw, nemala som pocit, že hľadá nový vzťah
sygon
Jan
Kazdopadne je mile vediet, ze niekomu take spravanie pride normalne , je mi zname a nikdy mi normalne (standardne hladanie lasky) neprislo
.
sygon, a nie si Ty náhodou...
hfw * sygon
Sme na blogu „medzi mužom a ženou“. Uvádzaním svojich názorov v priebehu deja ukazujeme, ako sa dá postava už na začiatku odhadnúť, ale aj ako sa môžeme veľmi mýliť. Aj ja mením názor na DS a možno ho ešte zmením, pretože nám ju autorka (možno je to autor, ale mám pocit že to píše veľmi inteligentná žena) dokreslí. Svojimi názormi a úvahami o postavách a deji ukazujeme, aké rôzne môžu byť názory na tú istú postavu, vtedy keď ešte nevieme o nej všetko. Ale aj život je taký. Život beží. My a naše vzťahy medzi mužom a ženou sa menia.Nevieme všetko a veľakrát sa mýlime. Teda, aspoň ja určite. Na konci života už budem vedieť o mojom vzťahu všetko. Všetko bude dokreslené. Ale vtedy už bude neskoro. Preto ma možno zaujal aj tento blog a táto story. Keď bude dopísaná, už možno všetko pochopíme. Ale vtedy to pochopí každý...
Ján, k (ne)omylnosti...
predstava neomylnosti je lákavá, no človeku chvalabohu nie je dané ju naplniť.. a ak sa mu to predsa podarí, obvykle za cenu pobytu v priestoroch so špeciálnou starostlivosťou :(...
keby sa človek nemýlil, na svete by bola desná nuda ;).
všemohoucí by vo tom asi věděl dlouze vyprávět :(.
to hfw
sygon, no divnú slečinku si odhadla skvele :)
to hfw
sygon, utekáčikovia sa hojne v Tvojom okolí vyskytujú?
utekacikova
sygon, a Ty sa k nim nepočítaš, hm??? ;)
.
sygon, vidím, že aj ako delfská pýthia by si sa uživila ;)
to hfw