Nad mestom krúžila novembrová hmla a svetlá z lacných, gýčových vianočných ozdôb.
- Hou hou hooooooou,- smiala sa mu do ucha, roztopašne mu ponúkajúc gýčového barokového anjelika.
Otrávene prevrátil oči a odtiahol ju od ľuďmi zamorených stánkov.
- Tie trhy sú z roka na rok horšie. - snažil sa prekričať hukot, keď ju ťahal ku kaviarni.
- A ty v hou hou nálade, to ma raz zabije. - zasmial sa zmierlivejšie, akonáhle dorazili do tichšieho kúta námestia.
Káva s Martinom bola vždy tá istá.
Ona sa rozčuľovala, on ju neupokojoval svojimi lakonickými, úsečnými poznámkami.
- Ako sa má squatter? Už prišiel? - nešetrne začal sondovať situáciu hneď na začiatku.
Zažmolila v rukách cigaretu a trochu poklepkala jej drsný papier, kým si ju zapálila.
- Vieš, že ani neviem? Teda viem, ale čo ja viem... - tápala po čase aj slovách, ktoré vyčerpali námet.
- Prišiel. Má sa. Odíde. - tieto tri boli zrazu absolútne výstižné.
- Vždy skončíš s blbcami. Nájdi si niekoho normálneho, - zasmial sa spokojne.
- Teba napríklad? - odvrkla naoko podráždene, aby sa rýchlo zasmiala.
Martin bol tu už celé roky. Proste bol tu. Absolútne dokonalý životný partner. Skvelý kamarát.
Len žalúdok mal pri ňom vždy tú správnu polohu, srdce nevychádzalo z rytmu a hlava nekrepčila čardáš.
Pokrčil ramenami a dopil svoje preso.
- Poďme do kina, - navrhol nečakane.
- Hej, ty ma vôbec nepočúvaš! - Vyčítavo naň uprela očiská, čakajúc, že sa aspoň trochu ošije.
- Kašli naňho. Poď, ideme. - Zavrčala, vzpurná. A šla.
- Odkedy sa kiná presťahovali k Tebe, honey? - rýpala doň cestou do jeho bytu, už od chvíle,
kedy taxikárovi zavelil destináciu, na ktorú nebola pripravená.
- Veci sa menia. - utrúsil sarkasticky, sebavedomý a jednoznačný, aký nikdy nebýval.
- Ten byt je príšerný.- smiala sa a okamžite začala prehrabávať regále s knihami.
- Iné než buksle, archívy a štatistiky tu nikdy nenájdem, čo? - vyrývala jedovato, neistá tým, čo bude nasledovať.
- Nájdeš. Posteľ. Ale tú si neužiješ, neteš sa. A sadni.- Poslúchla.
Sledovala, ako do počítača vkladá CD, varí víno, vyzlieka sveter. Sadá si k nej.
Sledovala, ako jej chytá bradu a otáča jej tvár k sebe.
- Si divná slečinka, - pozeral jej do očí priamo a neústupne.
- Si divná slečinka. Ešte ma nemiluješ, ale budeš, - tvrdo jej oznámil a pomaly, isto ju pobozkal.
Sedela rozpačitá, zmätená a neistá.
Pozeral na ňu skúmavo a mlčal. Pozerala naňho skúmavo a mlčala.
- Toto je trápne ticho, - mávol zlostne rukou a postavil sa nad ňu.
- Netvár sa, že si to nevedela, - spojil ruky a prsty ticho zavŕzgali.
- Keď dávaš šancu idiotom, ktorí ani nevedia, či ťa chcú, môžeš ju pre zmenu dať niekomu, kto si je tým istý.
- Neviem, - inak odpovedať nevedela.
- Vieš. Aspoň dnes to vieš určite, - chytil ju za ruky a pritiahol k sebe.
Odchádzala ako zlodej.
Ešte spokojne spal, otočený do svojej dlane, kým z druhej sa vymotávala s opatrnosťou operujúceho lekára.
Mesto bolo žiarivé a studené. Taxikár žoviálne zisťoval, odkiaľ ide.
- Také pekné slečinky ako vy, určite nejdete domov. Určite idete niekam, - jeho flanelová košeľa vydávala zápach umeliny.
- No, niekam idem isto, - unavená usekla pokus o rozhovor.
Komentáre
Sugestívny text
Hm, skutočný chlad a prázdno...
i ja som vcucnutý
no ano, aj ja som to zhltla :-)
yesss....ten pociit..ten pocit..kua..
fiha
veru,
takych chlapov mam rada
.
jo!