Hriech: „Čau, vole, tak toto som dneska zbalil, dobrá, nie? Sa teším na noc. Tak záviď, čus.“
Padala... Zdalo sa jej, že padá celú večnosť. Pod sebou konečne videla približujúce sa more s vyčnievajúcimi ostrými skalami.
Hriech: Priťahoval ju, ale povedala si, že odolá. Nemieni byť predsa jedna z mnohých.
Mieni byť jedinečná, mať priateľa, ktorý si ju bude vážiť ako osobnosť, a nie ako ďalšiu zo stáda.
Hriech: Rišo nedokázal spočítať svoje milenky ani na prstoch oboch rúk.
Rišo bol chlapec, ktorý očaril každého svojimi belasými očami. A on o tom dobre vedel.
Súboj: Méta, za ktorou už niet boja, len túžba po súhre tiel...
Za Beátou som nikdy nešiel, pretože sa mi od posledného rozhovoru začala intenzívnejšie páčiť.