Keď odišla, otočil sa ku mne spolusediaci.
- Tebe hrablo úplne, si vyzeral, ako keby si videl zlatú kravu lietať, - rozrehotal sa a ťukol mi do ruky.
- Chvíľami sa mi zdalo, že som ju videl. Neviem, čo to bol za úlet, - smial som sa pomedzi zuby s úľavou.
- Jak nevieš, však ti dala tri krát tú istú otázku a ty čumíš jak teľa a potom oznámiš, že ideš na záchod. Sa divím, že ťa neprefľaskala. Byť ženskou, ty jo, tak s tvojou pozornosťou ťa asi neznesiem pri sebe. Už ja mám čo robiť, aby si ma počúval, - plesol si po bruchu v smiechu a prešiel na inú tému.
Mal som ho rád.
Tomáš, bol to ten typ nevtieravého a trefného spoločníka a okrem toho nenormálne jazdil na bicykli.
Za Beátou som nikdy nešiel, pretože sa mi od posledného rozhovoru začala intenzívnejšie páčiť.
A keď som ju začal počúvať na literatúre, niekedy som s ňou dokonca súhlasil.
Nemohol som za ňou prísť a povedať, že neznášam predmet, ktorý učí, lebo by som sa s ňou radšej váľal v tráve a hladkal jej prsia. Povedať som jej to síce nemohol, ale na čítanie nakoniec pristúpila sama.. ;)
Bol to môj prvý erotický pokus, ale na blogu som si ho očekoval a uspel som na plnej čiare.
Niekedy rozmýšľam ako vyzerala.. ako si sadala k stolu a prehŕňala sa tými konvenčnými slohmi, ako jej zvoľna presvitali bradavky pod pyžamom v tlmenom svetle lampy.. ako číta prvý riadok.. druhý.. Opravuje chyby. Možno sa pobavene usmievala, možno sa sebakriticky obviňovala za svoju ženskosť, ktorou zahmlila mozog študentovi, možno.. áno.. v skutočne slabých chvíľach vidím, ako v mysli ku mne uteká.
Poddáva sa mi v rukách, ako jej hladkám vlasy a šumím s ňou vo vetre.
Komunikovať som s ňou nezačal. Po mojom slohu som bol prekvapený, že so mnou ešte vôbec niekedy rozprávala. Neklopila cudne zrak, sebavedome so mnou rozprávala. Sloh ohodnotila dvojkou za gramatické chyby. Miloval som ju od tej chvíle, za tú odvahu v tom mladom tele.
Za to, že prekročila hranicu tým, že výzvu prijala a dotiahla ju do konca, bez rečí, vážne rozumná, zmierlivo kamarátska, taktná... Keď sloh vrátila, prezrel som si detailne jej písmo, ako podčiarkovala slová.. prezeral som si s úľubou, ako sa s každou ďalšou vetou menilo.. stávalo sa menej pravidelné, čiary boli menej ostré :).
Ostalo nám pár chvíľ, mne.
Tých, keď som ju prichytil s pohľadom na mne.
Tých, keď som si v dave píšucich vynútil jej pohľad.
Myslím, že som sa jej páčil.
Ostali mi také groteskné scény, ale ostali mi tajné.
Bola mladá a krásna a aj keď som už mal neskôr vzrušujúcejšie ženy pod rukami, táto ostala na piedestáli bohyne, zahalená v literatúre.. kúsok po kúsku odetá len vo vzletných slovách, ktoré som z nej ešte aj pozdejšie v myšlienkach strhával.
© salwyne
koniec
Komentáre
najkrajsie lasky su tie nenaplnene...
ale chcela by som byt ucitelkou, na ktoru maju studenti krasne spomienky...
tvoj pribeh sa velmi dobre cital, dakujem :)))
nuz ja myslim,
luu, chlapci tiež milujú romantické prechádzky ruka v ruke...
Hanke
Ale že zaostalý .. každý ma vlastné tempo , ja som trebárs v myšlienkach rýchlejšia aj som bola, horšia tá realizácia :)))
hfw:)
salwyne, pozri,
hfw
Hanke
A zaostalá by som bola veru ja .
salwyne, nepreskakujeme, len nimi nekončíme... ;)...
ja som veru neskoncila
pumandulka, ma zaujíma...
Koniec príbehu nesklamal...
rusalke
pomandulke
hogo ;)
salwyne
pumandulka, len potvrdzuješ moje dáven a hlboké presvedčenie, že...
... dávne ...
tak tomu ver, hogo...
Pumandulka :-)
hm, neverím dievčatá ;)
Diuška, čomu neveríš???
Prečo mám dojem, že je jej plným priehrštím aj u Teba v dušičke? :-)
(skrývanej) (ne)spútanosti, hm
Cítim ju z Tvojich bezprostredných
Teraz je to skôr o mojej intuícii...
nie zlé, ale nedá mi:
inťo
veď ja nič... takmer :-)
veď to je v poriadku, že takmer nič ..
cigánku a súboj nehodnotím...
áno, salwyne,
inťo
Inťo spontánne rozvinutie
avšak tieto motívy sa minuli spontánnej diskusii (až na erotiku ) , asi neboli zaujímavé a cez dej som k nim nepritiahla , čo už :)
salwyne
erotika prišla druhá (hoci z tej som zúfalý nebol). erotické predstavy (podľa hfw asi tie hriešne) som mal už na základke a dokázal som ich rozvíjať do nevidím. prvé sa objavili, keď som mal štyri či päť rokov, takže rutina. na gympli sa mi síce celkom páčila učka opičianskej náuky, ale zaľúbený som bol "normálne", do spolužiačky.
napokon prišiel motív otvorenosti konania. otvorenú myseľ voči druhým som síce mával až príliš, ale s konaním bol zapeklený problém skrzevá tzv. slušnú výchovu (a ešte jednu, ktorá prišla od rodičov ovplyvnených už naznačenými dobovými javmi). jej výsledkom bol tzv. dobrý chlapček, na ktorom sa dalo aj mäso vyklepávať. kdeže otvorené jednanie! chýbali dospelácke vzory a nebolo čo kopírovať ani od spolužiakov. kto chcel, musel to zvrtnúť ako na poradovej príprave, na spôsob "velím si sám". ako dopadli spolužiaci, netuším, ale marí sa mi, že kde chýba otvorenosť konania, nahrádza sa niečím iným, napr. bezočivosťou a podobným hydom. ale už taľafatkujem priveľa :-)
salwyne,