Simona vždy patrila medzi úspešné krásne mladé dievčatá.
V škole jej to išlo bez problémov, jedničky sa sypali.
Šírila okolo seba dobrú náladu svojím večným chytľavým úsmevom, vedela utešiť, poradiť,
bola ochotná každého vypočuť, je jedno, či o polnoci alebo o šiestej ráno.
Hlavne, aby nemusela byť doma...
Keby si deti vyberali svojich rodičov, tak by si Simona dobre rozmyslela, ku komu by šla.
Už od malička trpela urážky svojej cynickej a prehnane ambicióznej matky,
ktorá sa nikdy nezmierila s tým, že sa jej narodila.
Simonima matka mala len 18, keď zistila, že je tehotná.
Bála sa reakcie svojho priateľa, tak od neho odišla, zdrhla z domu a opustila svoju rodnú dedinu, ušla do blízkeho mesta, kde očakávala milión príležitostí hrnúcich sa jej do rúk. Ale kto by asi zamestnal budúcu slobodnú matku. Noci trávila v rôznych podnikoch, kde si ju všimol jeden muž. Na prvý pohľad arogantný narcistický alkoholik, ale mal peniaze, a tie niekedy zatienia ostatné.
Keď sa Simona narodila, tak sa jej Peter ujal.
Vtedy už býval s jej matkou, tvárili sa ako šťastný pár, veď aj tak sa videli dvakrát týždenne. Peter trávil noci s milenkou, Jana trávila všetok svoj čas na plastikách, kozmetike, u kaderníčky. Akurát občas na seba náhodou narazili doma, trošku sa pohádali, nadali si, zo všetkého obvinili tú ,,darmožráčsku mrchu“ a opäť sa rozišli uspokojení, že to tomu druhému natreli...
Simona si zvykla tráviť svoj čas na blízkom útese.
Našla si príjemné miestečko pri skale, kde bola malinká jaskyňa, tak sa vždy vybavila dekou a sviečkami a vychutnávala si krásu ticha a zároveň vzdialené šumenie mora. Mala len 15, ale už snívala o princovi na bielom koni, ktorý by ju vzal ďaleko od domova, ďaleko od všetkých starostí. Často sa stávalo, že sa prebudila až ráno, nádherne odpočinutá, plná síl.
A on sa raz objavil...
Rišo bol chlapec, ktorý očaril každého svojimi belasými očami.
A on o tom dobre vedel - ako 18-ročný nedokázal spočítať počet svojich partneriek ani na dvoch rukách.
Ten večer sa rozhodli s kamarátmi schľastať, ako to mali vo zvyku každý piatok.
Lacný alkohol bol síce kúpený, ale nenašli žiadne voľné miesto, tak sa rozhodli ísť k útesu.
O druhej v noci Simonu zobudil hluk šíriaci sa z malej skrytej pláže.
V hrudi sa jej bila zvedavosť so strachom, ale zvedavosť zvíťazila a tichučko ako myška sa vydala zistiť príčinu nečakaného prebudenia. Závan etanolu jej omámil zmysly ako prvý, potom sa dostavil aj zrakový vnem partičky opitých mladíkov sediacich okolo ohníku. Fľaška ich našťastie zaujímala viac, tak sa pomaličky snažila vrátiť do svojho úkrytu, keď si ju Rišo všimol.
Vyhovoril sa, že si musí odskočiť a prenasledoval Simonu do jej útočišťa.
Komentáre
dám krk na to,že názvy volí hogo..))))
ale ved nazov je vzdy ukryty v texte :-)
missellie, ako to robíš, že si vždy všimneš to najpodstatnejšie???
hogo..som vnímava..zabudol si..)))
a nedes sa..nie je to prvý krát..)))
kiinke
ale viem si to celkom predstaviť .
Som zvedavá na pokračovanie .
missellie, za necht (kresťanskej) zhovievavosti by sa nenašlo?
Hogo..našlo..ale našlo..ved až doteraz som bola zhovievava..)))
missellie, si ma upokojila...
aj?...koho už stiahlo?..)))))))))