Medzi mužom a ženou

desne citanie... pozeras vela telenoviel...

Srdcu nerozkážeš a keď nezvíťazí rozum, srdiečko je zranené. A nadlho....

"ale nechcela to skončiť, keď zatiaľ to bolo také krásne."
Od zaciatku ju vodil za nos...a okrem nej zastupy inych

hm, sny sú mocné , tiež sa mi vracajú občas , také ktoré zraňujú . Pozbierajú zo spomienok tie čudné pocity neistoty , zahrávania sa , pridajú sa stekajúce kvapky po strope , rozporuplné bozky ... radšej sa vtedy zobudiť a natiahnuť a striasť zo seba pocity ako pes kvapky vody :)

ale myslim, ze mam na to pravo ako aj na subjektivny nazor. nepaci sa mi ten pribeh... povedala by som ze je to pisane tak nejak nezrelo, az detsky, alebo ako sa vyjadrit...
milujem blogzin, rada ho citam, a drvivou vacsinou ma pribehy zaujmu... toto nepresvedcilo ani po niekolkych pokracovaniach :-(

(ťaživý) sen je pokus mysle usporiadať v podvedomí to, čo sa tam naukladalo v bdelom stave a s čím sme sa (zatiaľ) nedokázali vyrovnať.
tiež dochádza k prepájaniu fragmentov rôznych spomienok a myšlienok a vytvára sa podhubie intuície.

mno s fragmentmi akurát musím bojovať ale na grafickej karte :)
no plne súhlasím, že sa hlásia kvôli nespracovanosti , viem prečo sa snívajú aj čo odrážajú , lenže zatiaľ vôbec neviem, kam s nimi, tak sa otrepem a jedem dál . Našťastie okrem tých občas podivných snov škaredé sny vôbec nemám , tak si vravím, že oproti ostatným (keď počúvam, čo za veci sa im snívajú ) sa ani snáď neni na čo sťažovať

Tvoj softvér bude pre grafickú kartu a jej fragmenty ako krásne prebudenie z ťaživého sna :).

je sen typu retro pokusom o usporiadanie obsahov vedomia? človek toho v spánku moc nenarozmýšľa, a o nepríjemných spomienkach by asi aktívne uvažovať mal. nemôžu byť tieto sny iba prehliadkou, ktorá upozorňuje na existenciu nedoriešeného?

ako si napísal.

zatiaľ to vyzerá , že môj softwér je precitnutie do drsne ťaživého sna :)))

Tvoj softvér bude ako voda, čo g-kartu udrží nad vodou :))

príležitostne ťa budem volať "opatrnícka zátvorka", dobre? :-p

no tie zátvorky nie sú o opatrnosti, ale o úspornosti a o tom, že pripúšťam viac možností a ich kombinácií.

joj, už aby bolo ! :))) lenže mám pocit, že ešte budem trúchliť veľa kým si bude moja g-karta v klidku plávať (dúfam, že nie v slzách) . V najhoršom predbehnúť vývoj v sne , tak by sa mi páčilo keby sny fungovali , pekne ako trenažér :D

údajne aj Einsteinovi sa jeho slávna rovnica e=mc2 prisnila :).

myslím, že hogo to dobre napísal s tými zátvorkami.
V sne toho možno moc nenarozmýšlaš , tým pádom sa vyplávujú aj veci v bdelom stave odrezané, takže sen môže byť pokusom o usporiadanie. Sny prehrávajú scénky za iných podmienok a nechajú figúrku hrať v nasimulovanom prostredí zbavenú jej bežných vedomých kontroliek , naopak posilnením nevedomých kontroliek. Takže fnálne sa riešia vedome nedotiahnuté alebo sporné veci a môže to viesť k usporiadaniu tejto spornosti. Nemyslím, že musí byť nutne sen iba prehliadkov ale kľudne aj trenážerom . Dokonca po precitnutí môže dojsťdôležitá informácia okamžite (bez vyhodnocovania) to znamená, že sa k nej došlo už v sne a teda nebol len pôhou prehliadkov ale prežívaním a vyhodnocovaním prehliadaného s následným usporiadaním . Aspoň ja mávam aj také sny a dokonca aj vrámci oboru ich mávam .

takto nejako snenie a jeho význam pre psychohygienu človeka vnímam aj ja :).
jasné, že to neznamená, že sa v sne všetko utrasie na svoje miesto a že v bdelom stave už netreba nič len sedieť s nohami vyloženými na stole :).

tak tak :)) sám s nohami na stole , len Peter Nagy to vedel :D

veď ja nevravím, že hogo zátvorkoval nekorektne.
celkom pekne ste popísali. je pravda, že v snoch nie je človek zadebnený, a tak sa môže o sebe všeličo dozvedieť. to isté, čo vypláva v takýchto snoch, možno ľahko objaviť aj v bdelom stave. stačí byť sám sebou; to si potom jeden nič o sebe nenalháva a tým činom si dokáže všeličo priznať a na všeličo si spomenúť. výhodnosť bdelosti je nasledovná: nikdy nevieme, kedy sa zjaví nejaký sen, ale keď nespíme, môžeme o niečom uvažovať presne vtedy, keď sa nám zachce. ak mám teda na výber, či budem čakať na sny alebo aktívne pracovať na sebapochopení, je zrejmé, čo uprednostním. v tejto súvislosti stojí za zmienku známa poučka "čas lieči". je nabíledni, že nelieči čas ako taký, ale postupné spracúvanie nepríjemných obsahov vedomia, čo je proces náhodný, neistý (lebo namiesto zmierenia môže ľahko dôjsť k obyčajnému vytesneniu, ktoré môžeme klamlivo vnímať ako zmierenie) a môže byť aj dosť zdĺhavý. v bdelom stave a pri určitom spôsobe náhľadu prebehne pochopenie udalosti oveľa rýchlejšie, pri dobrom cviku do polhodiny alebo hoci aj okamžite. koniec reklamy na bdelosť :-)

a zdá sa mi, že ani sygon, že s usporadúvaním vnútorných obsahov máme čakať výlučne na sny.. veď sny prichádzajú náhodne, pri určitých interakciách vonkajších podnetov a vnútorných obsahov nášho (pod)vedomia, ktoré nie sú vedome riadené, a spoliehať sa len na ne by asi nebolo rozumné.
súhlasím, že bdelá, aktívna práca na sebapochopení je významná a že má pred snami ako nástrojom psychohygieny a zdrojom sebapoznania určité prednosti.
na druhej strane, asi Ťa neprekvapí, že nezdieľam Tvoj optimistický pohľad na možnosť rýchleho pochopenia a spracovávania nepríjemných obsahov vedomia, zmierovania sa s nimi a sebapochopenia.
myslím si, že psychické obsahy sa v našom (pod)vedomí vrstvia a vzájomne sa ovplyvňujú takým zložitým spôsobom a siahajú tak ďaleko do (zabudnutej) minulosti, že ani pri nenalhávaní si ničoho o sebe, ani pri určitom spôsobe náhľadu a ani pri dobrom cviku nie je vôbec jednoduché rozpletať všetko, čo sa v nás zložito a bez prestania prepletá a zauzluje.
iste, jednoduché obsahy a udalosti možno pochopiť rýchlo, hoci aj do polhodiny, no mnohé vyžadujú dlhý čas - týždne, mesiace, roky.. a niekedy nám na ich pochopenie nestačí ani celý život.

veď ja viem, že ste nevraveli... len som chcel bdelosť trošku zdôrazniť, lebo nielen my sem chodíme... snáď :-)
rýchlo sa dá pochopiť to, čo práve došlo. obsahy nahnípané kdesi hlboko sa ťažko dolujú v pamäti a treba pracovať dakedy aj niekoľko rokov, kým sa celý chliev prečistí. že niekedy nestačí celý život? poviem ti, keby nebolo možné pochopiť (maximálne v priebehu troch nasledujúcich rokov) všetko, čo som počas tejto existencie nahonobil, stratila by táto pre mňa zmysel, lebo dotiahnutie tohto je pre mňa iba začiatkom skutočného života. a odumrieť bez toho, aby som začal žiť naplno... no uznaj :-)
na ilustráciu možností kúsok mojej skúsenosti. pred časom som zažil nepríjemnú udalosť, ktorá ma veľmi zronila. trvalo zhruba tri mesiace, kým som dokázal uvoľniť dosť otrasné napätie, ktoré sa rozmanito prejavovalo psychicky aj fyzicky. zhrýzať som sa nechcel ani náhodou, ale nevedel som, čo si počať, hoci som to všelijako skúšal. spôsob uvoľňovania, ktorý som sa už predtým stihol trošku naučiť, nielenže neprinášal nič pozitívne, ale práve naopak - príznaky ešte zhoršoval (dnes už viem, prečo). napokon sa zadarilo. po asi pol roku prišla ďalšia rana, ktorú som zhodnotil ako podobnú čo do sily. objavili sa rovnaké príznaky nevoľnosti a keď už trvali niekoľko dní, proste som sa nasral (tak umiernene), sadol si a rozmýšľal. prešlo jedno dopoludnie a bolo po probléme. skrátka sa vyparil už len tým, že som zmenil uhol pohľadu. mimochodom, to je veľmi nepresné, lebo ako nazvať taký uhol pohľadu napríklad na televízor, ak sa nachádzaš v televízore a si v tom istom momente každou jeho súčiastkou? aj toto prirovnanie je katastrofálne nepresné, lebo ide o niečo iné, na čo zatiaľ nemáme slová. alebo máme? vieš, čo znamená grok?

a zdá sa, že je to to, v čo veríš a čo (úspešne) uplatnuješ vo svojom živote.
inak, to, čo si popísal vo svojom poslednom komente, je pre mňa prijateľné, až na to "vyparenie" problému.. moja osobná skúsenosť je taká, že skoro všetky vnútorné problémy sa za určitých okolností v nejakej podobe opakovane vracajú - za úspech považujem už to, keď sa vracajú ako slabnúca ozvena.

ale ste to pekne rozvinuli, dobre sa to číta, takto po ránu :)
Osobne si myslím, že vedomie je vec jedna a nevedomie vec druhá a bohviečo je ešte medzi, nad a pod .
Kontrolované hľbanie ma "nedostatok", že musíš vedieť, čo hľadáš a kde to hľadať , zároveň usmerňuješ cestu, ktorou sa vydaš.
Nekontrolované má výhodu v neriadenej simulácii, človek sa stane hercom v deji o ktorého chod samotný sa nemusí starať.
Tieto dva spôsoby by som nezamieňala a už vôbec netvrdila, že jedno vie nahradiť druhé a že či je to rýchlejšie alebo pomalšie.

Zo svojej podstaty, človek sa nemôže poznať celý sám .
Ak by sa poznal bol by bohom.

Z toho faktu vyplýva, že bdelosť umožňuje náhľad len do časti sytému . Snová hladina umožňuje náhľad na iné časti sytému, hlavne preto, že rozhodovanie za simuláciu prostredia sa javí ako jav nekontrolovaný človekom samým .
Inak proti bdelému "vyšetrovaniu" nič nemám , ale jeho moc je obmedzená už z princípu , že bohmi nie sme a keby sme nimi boli, tak samozrejme by nebolo, čo vyšetrovať lebo každý stav by zahŕňal nekonečnú vedomosť o jeho povahe, pôvode a následnom vývine.

Dumem nad tvojou vetou o tom,o opakovanom vracaní sa problémov a tak som si zhrnula pár záverov .
vyparenie problému je jav ktorý vznikne
a) pretože nie je za problém považovaný v daný moment
b) pretože jeho nepochopenie neumožnilo rozoznať ho v rovnakom probléme
c) pretože bol pre vedomie natoľko neprijateľný a neriešiteľný , že bol postupom času zabudnutý (napr. potlačovanie hnevu , tak dlho až hnev transformuješ na inú emóciu alebo do choroby ) natoľko, že nemusí byť možné sa už nikdy k nemu spätne vrátiť, lebo cesta je natvrdo odpojená
d) spomínaná intwistova zmena uhlu pohľadu ( iné skúsenosti odážajú každú vec inak v rôznom čase )
e) iný podnet sprostredkuje vyparenie problému (nepr. žena , ktorej chýba dotyk, si ho môže nahrádzať jedením . Ak jej ho niekto sprostredkuje záchvatovitá pažravosť môže "zmiznúť"). Obojstranná láska kombinuje d aj e .. šecko "mizne" , kovertuje sa .. a vplyvom novej vedomosti a zážitku už sa nikdy nemusí človek pozerať na rovnakú vec rovnako
...
Preto sa nevracajú všetky problémy za určitý okolností opakovane v nejakej podobe

k tomu záveru ma napadá, že dokonca sa vracia len veľmi veľmi malé množstvo problémov späť ako bumerang, pretože sú to len tie , ktoré sme si uvedomili , čím vlastne sa vraciam k tomu, že bdelosť je hodne obmedzená. Je to len jedna z mnohých hladín aj keď mocná na riešenie , nie však dostačujúca na hľadanie.
Plno problémov nám reflektujú iní ľudia , priamo alebo nepriamo , iné vracia hypnóza , iné sny , sú problémy o ktorých nikdy vedieť nebudeme (ne sme bohmi) .. propagovaná intwistova bdelosť , či plné vedomie na to nestačí a nikdy nebude stačiť .

ad kontrolované vs nekontrolované hĺbanie
s tým, ako si vymedzili podstatu a prednosti jedného i druhého spôsobu, ako aj s tvrdením, že sa nedajú zamieňať, plne súhlasím.
vedomím nekontrolované hĺbanie (sny, hypnotický/tranzový stav, ...) môže byť pre bdelé hĺbanie skvelým východiskom a zdrojom.

ad človek sa nemôže poznať celý sám
súhlas

ad vyparenie sa vs opakované vracanie sa problému
v úplné vyparenie sa problémov príliš neverím.
na vnútorné (nevedomé) problémy nazerám podobne ako na energiu - problémy (napr. existenciálne krízy, depky a i.) nemôžu nikdy úplne zaniknúť, môžu sa len na niečo transformovať.
v optimálnom prípade sa problém môže premeniť na trvalé vnútorné presvedčenie, že to, čo som pôvodne pociťoval ako problém, už pre mňa problém nie je.
moja osobná skúsenosť je taká, že vyššie uvedené optimálne riešenie je zriedkavé (aj keď výnimočne možné), a ako som napísal, za úspech považujem už to, keď sa problém síce opakovane vracia, no so stále menšou naliehavosťou.
nepovažovať problém v daný moment za problém, nerozpoznať ho, zabudnúť či vytesniť ho, sublimovať ho (napr. prejadaním sa) - to pre mňa nie je vyparenie sa problému, len jeho ukrytie sa, stratenie sa z dohľadu.

za dobrú ilustráciu „vracania sa problému“ považujem cyklicky sa opakujúce depky.

zmena uhla pohľadu a bdelosť sú fajn, no podobne ako Ty si myslím, že majú svoje limity. zaujímavé je, že to, čo sa človeku často vôbec nedarí uchopiť alebo zmeniť na racionálnej úrovni, sa celkom úspešne darí pochopiť či zmeniť vďaka (riadeným) zážitkom. človek totiž nemá len kognitívnu pamäť, ale aj pamäť emocionálnu a pamäť tela.

vyparenie neber doslovne. spomienka na problém zostane navždy a ak poľavíš v bdelosti, starý známy je opäť tu. dii som kedysi napísal, že je to ako obývačka, ktorá, súc osvetlená iba mesiacom, vyzerá strašidelne, lebo predmety v nej sú skreslené a vrhajú dlhé tiene. zažni svetlo a ľaľa - si v normálnej izbe. skús opäť zhasnúť a uvidíš, čo sa stane :-) zhruba toto sa deje, keď človek upadne do depky, vyhrabe sa z nej a šup zasa dolu. chvíle, keď je mu svet gombičkou, môžu byť za chvíľku tie tam. samozrejme, to neznamená, že treba každý jeden problém dokola v mysli obracať. každý stačí presvietiť raz a potom mať furt zažaté. kľúčom ku šťastiu je dostatočné svetlo.
ináč, grok je použiteľný univerzálne. nevymyslel som ho, iba som ho prevzal od mimoňov. a tí už majú iné vedomosti o psychike :-)

„každý (problém) stačí presvietiť raz a potom mať furt zažaté“, ťažšie (ak vôbec) sa to uskutoční...
myslím si, že človek na takú stratégiu boja s vnútornými problémami nie je stavaný, nemôžeme sa udržiavať v neustálom stave bdelosti.
pripadá mi to podobné, ako keby som človeku, ktorý máva nočné mory, poradil, aby nikdy nešiel spať, aby bdel 24/7.

vzhľadom na to, že hranica medzi vedomím (v užšom zmysle) a podvedomím je pohyblivá podľa stupňa sebauvedomenia (napríklad roztržitosť znamená, že človek neobsiahne ani svoje "bežné" vedomie), nepovažujem za potrebné ich prísne rozlišovať.
k bohu: prečo si myslíš, že sebauvedomelý človek by bol bohom? existuje nejaká presná definícia boha? a prečo si myslíš, že boh musí vedieť všetko o vývine? nemusel by na to fungovať absolútny determinizmus (ktorý je nemožný)?

kým som písal odpoveď, ty si spomenul presne tie cyklické depky :-)
nehádž hneď flintu do žita, hoci si z nej ešte ani raz nevystrelil. "furt zažaté" (dokonca aj v spánku) sa dá s prehľadom zariadiť, len si to vyžaduje určitú nenásilnú snahu. spomenul si spánok, celkom logicky. tam je potiaž s bdelosťou (nie však so zažatým svetlom). ale čo keby sme začali z toho ľahšieho konca - od nespánkového stavu? pripúšťaš aspoň tu schopnosť človeka udržiavať sa v takej bdelosti, aby dokázal v každom jednom momente sledovať stav svojej psyché, udržiaval si emocionálnu mikroklímu v určitých hraniciach a nedopustil nástup depresie, zúrivosti, extrémneho strachu (napospol stavov, ktoré nehorázne znižujú kvalitu myslenia a chápania)?

v takej bdelosti, akú popisuješ, no takýto stav bdelosti považujem za mimoriadne energeticky náročný a únavný..
okrem toho, je to vlastne istá forma (extrémnej) sebakontroly, a usudzujem, že pokiaľ nie je udržiavaná nejakým tranzom, ktorý neustále dodáva spotrebovávanú energiu, potom dľa mňa skôr-neskôr človeku hrozí kolaps alebo (väčšie-menšie) psychické poruchy.

prečo sa tak tvrdošijne držíte presvedčenia, že človek sa nemôže celkom spoznať? už ste sa o to niekedy pokúšali dostatočne dlho a primeraným spôsobom? prečo si apriórne zarúbavať cestu von z utrpenia? :-)
a zabudnite prosím na zmenu uhla pohľadu, ak som vás momentálne k úvahám o nej inšpiroval ja. ďalej už budem použvať termín "grok" - ten nie je ani zďaleka o euklidovskej geometrii :-)
hogo, "trvalé vnútorné presvedčenie, že to, čo som pôvodne pociťoval ako problém, už pre mňa problém nie je" nie je to isté ako celostné pochopenie problému. to prvé môže totiž ľahko byť fatamorgánou.

aj celostné pochopenie problému.. kto Ti zaručí, že to nie púha ilúzia?

dúfam, že sa zhodneme v tom, že sebakontrola nie je totožná so sebapotláčaním.
máš recht, za istých podmienok je sebasledovanie energeticky náročné. predstav si, že by si mal napríklad riadiť obrovskú rafinérku, veľkú ako mesto (v krajinách, kde som bol, také sú). keby si sa mal voziť hore-dolu, po jednotlivých prevádzkach, kolaps by na seba nedal dlho čakať. preto bude výhodnejšie zriadiť nejaké stredisko, odkiaľ by si v relatívnej pohode súčasne sledoval dianie v celom podniku. tak sa to aj robí. späť xebe. pri zúženom vedomí, ktoré dokáže vedome registrovať sedem či koľko podnetov naraz, je človek odkázaný na ustavičné pobehovanie po všetkých telesných orgánoch, emocionálnych stavoch a nespočetných vonkajších podnetoch, počasím počnúc a frajerom končiac. je zákonité, že v záujme šetrenia energiou selektuje, avšak otázne, či ignoruje menej podstatné a sústreďuje sa na podstatnejšie. ale aj keď si trochu vyberá, nemôže sa stále držať na jednom mieste, ale pokúša sa obsiahnuť toho čo najviac, lebo podnetov sú tisíce. tieto fofry sú nepokojom mysle, informačným zašumením, ktoré myseľ zbytočne zamestnáva, prepĺňa a komplikuje vnímanie reality a jej chápanie. prečo si teda nazriadiť riadiace centrum, z ktorého možno lahodne ovládať perifériu? z centra možno celú perifériu obsiahnuť naraz, čo je informačne aj energeticky výhodné. niektorí ľudia to robia celkom prirodzene, hoci ich to nikdy nikto neučil. aj bez tranzu. deti svoje centrum majú, ibaže kým dospejú do bodu, keď by si mohli začať uvedomovať potrebu sebakontroly, ich stihneme vdupať do zeme. zabiť výchovou a učením sa pre známky, bez rozvoja seba. tak človek stráca predpoklady niečo ovládať, a preto príde na blog.pravda.sk a debatuje o tom, čo je sloboda, šťastie, sebaúcta, sebapochopenie a tak. a keď sa debata skončí, začne sa iná, kde sa hovorí o tom istom. sebaláska,sloboda a šťastie zatiaľ čakajú hen, čo by myšlienkou dohodil, kedy konečne debatéri po nich siahnu. ako som už vravel, salónky si vyberá každý sám, ale jedine od jeho postoja k sebe bude záležať, do akej hĺbky ich bude môcť vychutnávať a teda akú silu z nich získa (možno sú aj iné dobrá, ktoré by sa dali označiť ako univerzálne, ale zatiaľ o žiadnom neviem a s týmto vystačím). od sily jednotlivca sa odvíja sila celej spoločnosti a o tú nám v konečnom dôsledku ide, či nie? ale už dosť, lebo digresie digresií sú mojou obľúbenou zábavkou a keď sa rozbehnem, nebude to mať konca :-)

ilúzia je iba druhom postoja ku skutočnosti, ktorý spočíva v tom, že vnímame iba formálnu stránku čohokoľvek. celostné pochopenie znamená hĺbkové, skutočné pochopenie. z hlbšieho pochopenia vyplýva nevyhnutne hlbší dobrý pocit, čo sa o pochopení púhej formálnej stránky problému povedať nedá. potrebuješ vari niečiu záruku, že sa cítiš (relatívne) dobre? mne to zaručí moje sebauvedomenie. dobrý pocit sa jednoducho cíti. každý má k dispozícii nejakú tú stupnicu pocitov a vie predsa posúdiť, kedy sa cíti tak zle ako pred týždňom alebo tak dobre ako pred mesiacom alebo tak dobre ako ešte nikdy v živote. a keď sa ti podarí získať nový pomerný bod, opäť môžeš zažiť niečo ešte lepšie atď.

na blog.sk o slobode, šťastí, sebaúcte, sebapochopení a tak debatujú dve sorty ľudí:
. stratené duše (hogo, sygon, dia, ...), čo sa motajú v kruhu, hoci šťastie je na dosah ruky či dohodenie myšlienkou...
. vlastníci receptu na šťastie (dosaď si koho chceš), čo svoj recept tým prvým veľkoryso, no márne núkajú...
len mi je ľúto, že tak málo k sile celej spoločnosti prispievam :(((.

všetci málo prispievame a na spoločnosti to aj vidno :-)
čo už, keď naše dobré pocity zväčša vyplývajú z užívania drog?
áno, aj ja vlastním spomenutý recept (provokatívne podotýkam, že v tomto konkrétnom vesmíre s danými zákonitosťami jediný všeobecne použiteľný), ale nemyslím si, že by ho niekto odmietal zo zásady. oveľa skôr nevyzerá príliš lákavo, lebo hľadajúcim zatiaľ unikajú niektoré súvislosti (možno neboli ani spomenuté) a - oveľa horšie - podaktorým z nich (dosaď si, koho chceš) aj chýba guráž niečo vyskúšať. radšej budú o tom hovoriť a čakať, že ich niekto presvedčí (čo je, mimochodom, nemožné; každý môže presvedčiť iba sám seba, a to vlastnou skúsenosťou). ale to nič, každý sa niekedy motká. keď sa vymoceš, uvidíš, aké bolo podivné potulovať sa medzi miliónmi svojich poznatkov, zachytávať sa o ne na každom kroku, predierať sa húštinami informácií... energeticky je to určite vyčerpávajúcejšie, ako z bludného kruhu vystúpiť a slobodne sa vzniesť, hoci aj za cenu, že si budeš musieť stále dávať pozor.
ozaj, z toho, čo som v predošlých komentoch napísal, iba tamto ti stálo za poznámku? nebodaj si sa opäť na niečom zachytil? :-p je podstatné to, čo prehlásim ja o nejakom návode a ako to zapôsobí na hoga, alebo sa skôr oddá pouvažovať o samotnom návode? inak povedané: je dôležité tvoje ego (moje, sygonino...) alebo úvahy o podstate psychických problémov a o tom, ako ich možno riešiť? :-)

Neviem čím to je, ale čím ďalej tým viac Ti rozumiem. Niekedy som Tvoje príspevky ani celé nečítala, pretože zachádzali za môj obzor
:-)). Ale už sa trochu približujem k pochopeniu toho čo chceš povedať. Nemám však toľko "odvahy" pustiť sa do debaty na nastolené témy, ani toľko času. Aj podľa mňa, keď už diskutovať, tak o probléme samotnom a nie bez ohľadu na to kto ho nastolil.
P.S. Ani si to nemusíš všímať, to len tak na okraj.

(Chcela som dať pôvodne a nie kvôli tomu kto je autor.)

z môjho pohľadu si EGO do debaty vniesol Ty poznámkou
"tak človek stráca predpoklady niečo ovládať, a preto príde na blog.pravda.sk a debatuje o tom, čo je sloboda, šťastie, sebaúcta, sebapochopenie a tak. a keď sa debata skončí, začne sa iná, kde sa hovorí o tom istom."
za seba mám pocit, že som sa vyjadril ku všetkému, k čomu som cítil potrebu sa vyjadriť.

to som rád. už včera som sa však pozastavil nad tým, či tu ešte aspoň trochu vyprávame o článku. ale voľačo to snáď so snami stále malo :-)

ego vnášam do takejto debaty vždy, lebo iba ono je kameňom ľudského úrazu :-)
aj ja som sa si celkom dobre zajadril. teším.

a tá sa od neho vzdiali, na blogzine to nevadí.. ak, pravda, je diskusia pre diskutujúcich podnetná a prínosná. a táto diskusia taká zdá sa mi bola/je :).

ani mňa odbočky nerušia. a snáď sa aj kiinka niečoho dočká :-)

tak mi zišlo na um.. čo tak ucelene, celistvo zverejniť na Tvojom blogu Tvoju filozofiu šťastia a osobnú skúsenosť s ňou, hm? :)
asi to nepôjde jediným článokom.. nošak ani seriál by nevadil, no nie? :)

nebolo by toho priveľa na kôpke? ale už to aj mne zišlo na um, výnimočne pravdu povediac. výhodou by bolo, že by sa prípadný čitateľ mohol oprieť o poznámkový aparát, krížové odkazy, konkordancie a tak :-) inou možnou výhodou by bolo, že by sa intwist vyzúril na jednom mieste. ale ako ho poznám, by sa ne ;-)

skúsim intwista nejako usmerniť

tak to ti vôbec neberiem, hogo. a vôbec, nič ti neberiem. a just.

háá, tri krát netreba písať , dnes som mala presne spoímnaný sen , tak tak , z mojej sady :)