Na začiatku príbehu vidíme stretnutie Daphné s Leukippom.
Nastáva vzájomné ohodnotenie v rámci pohlavného výberu, obe kalkulačky spustili v hlave súvahy.
Na prvý pohľad sa dá zistiť veľa vecí, hlavne kvalita genofondu. Leukippos má pružnú chôdzu, je pekný muž - známky zdravia a sily. Aj Daphné je pre Leukippa atraktívna, to značí, že zrejme má všetky vizuálne prvky, na ktoré majú samci nášho druhu spoľahlivé indikátory: napríklad pomer pása a bokov 0,7, veľkosť poprsia, zdravá pleť, dlhé nohy značia dobré parametre pre materstvo, kým veľké oči, detská tvár, červené pery, a iné infantilné znaky označujú vek, ktorý je rozhodujúcim kritériom zdravia u všetkých cicavcov.
V tejto fáze nášho príbehu sa idú kalkulačky zblázniť od prirátavania plusov.
Podmanivý úsmev Leukippa je vlastne prvý signál záujmu o Daphné.
S najväčšou pravdepodobnosťou je sprevádzaný hlbokým pohľadom, ktorý presahuje bežnú dĺžku pohľadu do očí. Takýto pohľad je komunikačný signál, ktorý v závislosti od kontextu u primátov značí konkrétnu formu prejaveného záujmu, v našom prípade sexuálneho. Zároveň signalizuje vedomie vlastného postavenia v tlupe - teda to, čomu hovoríme sebavedomie. Sebavedomý Leukippos je zrejme geneticky dobre vybavený, ak sa umiestnil v tlupe vysoko, čo naznačuje aj prípadné vysoké MPI. Tento pocit je určite umocnený faktom, že Leukippos je partnerom v rokovaní so šéfom Daphné, teda s opicou vyššie postavenou v tlupe, ako je ona sama.
Nečudo, že Daphné chvíľu držal v moci pocit očarenia, ani nevedela prečo.
Potom nasleduje pozvanie na večeru. V danom kontexte je to sebavedomý krok, ktorý potvrdzuje dobrý genofond aj inak, naznačuje totiž ochotu riskovať. Ochota znášať riziko je známkou dobrého genofondu a Daphné všetkých kultúr majú schopnosť to oceniť, aspoň tak to preukázali viaceré výskumy. Nie náhodou sa mladí Leukippovia tak radi predvádzajú v rôznych riskantných situáciách pred mladými Daphné. Drzé správanie pred autoritami, riskantné provokovanie divých zvierat, riskantná jazda na autách, či iné formy „predvádzania sa“ sú geneticky motivované pre účel prezentovania kvality genofondu. V našom kultúrnom kontexte je pozvanie na večeru hneď v prvý moment riskantným krokom, a v našom príbehu zafungoval.
Kalkulačka Daphné prirátala ďalšie významné plus.
Lenže u Leukippa je to naopak. Ochota ísť iba s nepatrným zaváhaním na prvé rande naznačuje, že Daphné môže byť skôr radodajka, ako madona, čím sa váhy v Leukippovej kalkulačke prihnú viac na stranu ochoty investovať iba spermie.
Samotná večera je ukážka prezentovania schopnosti investovať vysoké MPI.
Kytica, potrava, sústredený záujem (galantnosť) - to všetko sú signály, ktoré sľubujú vysoké MPI. Hoci o klamacích stratégiách v pohlavnom výbere bude reč v inej časti cyklu, tu treba uviesť, že celá táto iniciatíva Leukippa slúži na oklamanie partnerky, na získanie jej súhlasu k sexu. Nie je to vedomá snaha, v našom príbehu nepovažujeme Leukippa za rafinovaného lovca žien. Práve naopak - aby bol schopný oklamať, musí sám veriť tomu, čo robí. V tomto momente Leukippos cíti rastúce vzrušenie, ktorému hovoríme zaľúbenie.
V danej chvíli niet ničoho, čo by pre Daphné nespravil.
Prichádza kľúčový moment. Daphné sa musí rozhodnúť, či poskytne sex, alebo nie. Jej kalkulačka rozhodne, že áno.
Ako keby zrazu pocítila závan nechuti, lenže ten o chvíľu vystriedal pocit strachu z toho, že by sa už nikdy nemuseli vidieť. Táto pasáž ukazuje výber stratégie: gény, alebo aj MPI? Závan nechuti, teda génmi naprogramované zdráhanie sa poskytnúť sex. Táto taktika má signalizovať podľa výskumov, že Daphné je madona, teda, že nedá „len tak hocikomu“. Pre dvoriaceho sa Leukippa signál značí, že môže dôverovať Daphné, a tá mu nepodhodí kukučie vajce do hniezda. V dvorení nášho druhu je to pre Daphné typické nejednoznačné odmietanie zblíženia typickým prejavom. U oboch partnerov zvyšuje sexuálnu túžbu a je dobrou cestou k hlbokému vzťahu.
Daphné však urobí chybu. Jej kalkulačka naznačuje vysoké MPI, čo pociťuje ako silný stav zaľúbenia a túžby po sexe, lenže jej predchádzajúce skúsenosti ju prinútia vybrať si stratégiu radodajky. Prečo? Domnievam sa, že na toto rozhodnutie vplýva niekoľko civilizačných faktorov. Jedným je antikoncepcia, ktorá zvádza k pocitu, že možno mať sex bez rizika, čo sa pravdepodobne odráža v pocite, že je malá šanca získať MPI. Daphné si totiž vyberajú stratégie pobehlice alebo madony podľa okolností. Ak je málo samcov k dispozícii, tak je výhodnejšia stratégia pobehlice. V našom promiskuitnom prostredí s nízkym rizikom neželaného tehotenstva má samica, ktorá sa zdráha poskytnúť sex menšie šance uspieť v konkurencii s radodajnými samicami. Aj Dapné jej kalkulačka zvážila pre a proti a zvolila pocit neistoty, ktorý je racionalizovaný obavou, že by už nikdy takého sympatického muža nemusela stretnúť.
Z pohľadu Leukippa sa dosahuje vrchol večera. Jeho kalkulačka bola úspešná. Investoval do Daphné svoje gény, o čom pravda my vedome pochybujeme (antikoncepcia), ale gény nie, tie o nejakej antikoncepcii ani nechyrujú a správajú sa tak, ako sú za tisíce generácií vyformované.
Po kopulácii, kedy sú obidva organizmy odmenené za zložité úsilie dávkou hormónov šťastia, prichádza ráno a vytriezvenie. Daphné síce skúša získať MPI od Leukippa, ale ten je nastavený na taktiku radodajky a naďalej sa pokúša už len získať sex za pokiaľ možno najnižšie náklady. Pocit sklamania Daphné pri pohľade na svadbu Leukippa so samicou, ktorá je z pohľadu genofondu na tom horšie ako ona, je motivačným zhodnotením situácie, teda uložením „trestu“ organizmu za zlé rozhodnutie. Toto sa ukladá ako skúsenosť pre budúce rozhodovania, kde sa kalkulačka v hlave Daphné nastaví na iné hodnoty. Aj keď z príbehu vyplýva, že Daphné asi trvá troška dlhšie, kým jej kognitívny aparát dospeje k výhodnejším rozhodnutiam.
V ďalšej časti cyklu by sme mohli poukázať na niektoré aspekty vzťahu medzi mužom a ženou, ktorý sa zvykne často v odbornej literatúre nazývať aj bojom pohlaví.
Komentáre
Daimonion - vtipné a výstižné :)
Kopulácia je, podľa mna, v podstate, trápna záležitosť.
Miťo - teória je teória, názorná ukážka
.
Mito
mne na tomto celom nieco nesedi...
..asi je to pre mna az priliz logicke a jednoduche...
Je to doslova taky "inziniersky" pristup k otazke bytia...
..a na druhej strane je to taka hlava XXII, ktorej este nikto nepresiel cez rozum...
Keby sme prisli na koren memetiky, neznamenalo by to koniec? Neskoncili by sme potom ako matrixovia?
Alebo je naozaj takato vedomost naozaj potrebna pre dalsi vyvoj ludstva?
.
Ja si nemyslim ze problem je to, ze clovek nevie preco kona tak ako kona.
Ani slepeho neuspokoji to, ked mu niekto vysvetli, ze vychod slnka nevidi preto, lebo jeho rohovka a bunky citlive na svetlo a nervova sustava a tak.
...no ak sa pytas mna, tak nieje.
motorkar
Ziadne poznanie nie je uplne . Za predpokladu, ze si clovek nekladie otazku, preco kona ako kona, a je plne spokojny a vyrovnany s tym, ako zije, nie je potrebne ziadne poznanie zvonku ani analyza, ani globalizacia .
Pokiaľ nie, je to ako s každým poznaním . Odpoveď môže zbaviť neistoty ale aj ilúzii.
Pochopenie mechanizmov lásky, na nej samotnej nič nezmení, maximálne môže oslobodiť, tých ktorí si nerozumejú. Vypichnuté motívy výberu v celej sérii smerujú len k jednému, človek sa snaží vybrať, čo najoptimálnejšie svojho partnera, geneticky kompatibilného , ktorý z dôvodu dlhého vývoja plodu by mal byť prínosny ako pre partnera , tak pre potomkov, čo najviac, aby spolu mohli koexistovať minimálne do času, keď bude potomok samostatný. Žiadne korene memetiky neexistujú , memetika nestačí, stačí byť Bohom alebo všetkým .
Prijatie faktu , že láska má svoj "řád" na nej nič nezmení . "Tajomstvo" lásky je vo fantastickom prežívaní, vo výbere veľa tajomna neni, len nie každému sa to páči. Človek si potrpí na "hlbokých" motívoch ;) ale v skutočnosti je plytký . Presne ako sa pýtaš, človek sa nebojí tých faktov, ale toho, že by ho to presvedčilo, že neni taký nedeterministický a záhadný ako si rád sám o sebe myslí ale toho, že je dáky naprogramovaný Matrixko. Ale my sme naprgramovaný do značnej mieri.
Otázne , či sa budeme hrať, že ten program sa nedá ani trošku pochopiť a budeme strašne výnimoční a strašne zmetení .
sygon, aha, tak, tak...
V jednej vete pises, ze ziadne poznanie nieje uplne, ale v nasledujucej ho v pohode postavis do pozicie vselieku.
Tajomstvo lasky vidis vo "fantastickom prezivani" aj ked je budovana len na bezcitnom a pragmatickom vybere.
..na jednej strane problemy a neistota z nepoznaneho, na strane druhej strach zo straty jedinecnost po dosiahnuti poznania...
..a to co je medzi tym, na mna posobi len ako spekulacia:
- Žiadne korene memetiky neexistujú
- memetika nestačí
- stačí byť Bohom alebo všetkým .
- človek neni taký nedeterministický
- sme naprgramovaný do značnej mieri....
..atd
Tiez si myslim ze urcite modely spravania su v nas zakorenene este z cias daleko pred erou primatov. Ale mozno sa aj mylim. Ja mam pocit ze ludia su presvedceni, ze sa spravaju racionalne, ze dostatocne poznaju "svoj kod"..samozrejme, ze sa citia ohrozeni, ked maju pocit ze aj niekto iny vidi do ich algoritmov. Daimonion mi v jednom komentari napisal, ze moznosti na zaklade ktorych sa vyformuje model spravania sa, nieje az tak vela. Ja si ale naopak myslim, ze moznosti je ukrutne vela.
Akurat nikto nepovedal, kolko je "nie az tak vela" a kolko je "ukrutne vela"...
..Pokial ide o mna, ja povazujem za vela napr. pocet moznych kombinacii tahov v sachu. Kedysi som si myslel, ze raz pride zelezo-chip, ktore zanalyzuje vsetky moznosti, a sachovu partiu zdegraduje na urovien hry piskvorky na rastri 2x2, ale nie je to tak. Myslim si, ze pocet moznosti ktore ovplyvnuju model spravania sa ludi je este daleko viac ako tahov pri sachu. Tak som v tom smere, ze by niekto dokazal dekodovat ludsky model spravania sa , uplne kludny …. Jedine ze by ludska logika presla do uplne ineho levelu..teda ze by sa jednoducha booleanovka logika nahradila niecim sofistikovanejsim… nieco, ako ked sa pre marginalne fyzikalne deje nahradila newtonovska fyzika specialnou teoriou relativity… ale to su skor temy pre tych, co fajcia zelene…
..a mozno som uplne offtopic ja, a je mi to uplne jedno :-), nedaj si pokazit naladu :)
motorkar
"Myslim si, ze pocet moznosti ktore ovplyvnuju model spravania sa ludi je este daleko viac ako tahov pri sachu. Tak som v tom smere, ze by niekto dokazal dekodovat ludsky model spravania sa , uplne kludny"
toto je sporne. Síce v duchu veríš v nealgoritmizovatelnosť človeka, spontánne sa práve na to pýtaš .
A boolska logika je precízne vystavaný axiomatický svet, čož náš svet neni. Spôsob akým píšem je snaha vyjadriť stred protipólov, možno nie zdarne.
pekný den
"A boolska logika je precízne vystavaný axiomatický svet, čož náš svet neni."
. ..A nesnazi sa vari cely serial o "zalubenej nahej opici" povedat, ze ludske vedomie je len puhy algoritmus?
..ano, mas pravdu, neverim ze v algoritmizovatelnost cloveka, ale nemam v tom uplne jasno, preto sa pytam.
Stred protipolov je v tvojom pisani citit, ale ja v nom nevidim zretelne smerovanie, preto mi to pripada len ako spekulacia ci protirecenie.
..ale o mna nejde, dolezite je, ze sa v tom vyznas ty.
tiez prajem prijemny den
motorkar - to je vcelku v poriadku
Človek je ako všetko deterministicky určený, niet v ňom nijakej výnimky oproti napríklad rovnováhe na páke. V princípe. Lenže kým v rovnováhe na páke zohľadňuješ jedinú zákonitosť, ide teda o lineárny systém, správanie človeka naraz ovplyvňuje síce iba niekoľko zákonitostí, zato všetky naraz a všetky pôsobia na ten istý moment rozhodovania. Zároveň je síce iba niekoľko zákonitostí, ale tie pôsobia v zložitých interakciách s jemnými rozdielmi v prostredí.
Správanie človeka je nelineámy systém. Je deterministicky nepopísateľný, hoci sám o sebe je deterministický.
V konečnom dôsledku to je tak, že napríklad ako v tomto blogu môžeš pomerne bezpečne povedať prečo sa niekto rozhodne tak, alebo inak, pretože sme schopní identifikovať vrodené štruktúry, ktoré motivujú k takému, alebo onakému rozhodnutiu. Ale zatiaľ sme schopní to povedať iba ex-post, pretože nevieme určiť či také gény alebo onaké budujú kognitívne štruktúry tak, alebo onak.
Kým nebola evolučná psychológia, tak boli záhadou motivácie konania ľudí. Boli iba zaraďované do nejakých tried, kategŕií, ale nebolo jasné prečo. Teraz to je jasné stále viac a bližšie a dnes dokonca vďaka CTčkám aj konkrétnym mapovaním na mozgové štruktúry. A nie je nijakým prekvapením, že sa objavujú na tých istých miestach a v podobných štruktúrach ako u iných cicavcov.
Tých motivácií je skutočne pomerne málo, do desať, možno do dvadsať.
To máš ako s DNA. Máš iba 4 písmená a kóduješ celý organizmus. Pomocou týchto 4 písmen sa tvoria trojice, tzv triplety, teda ako u počítačov jeden bajt je jeden triplet. Pomocou tripletu sa pri produkcii proteínu kóduje jedna amínokyselina do stavebnice proteínu. Máme celkom asi 23 amínokyselín. Celý organizmus je postavený v princípe z 23 amínokyselín.
Budeš mi musieť veriť, alebo si to naštudovať, ale v zložitosť interakcií v každej tvojej bunke mnohorádovo prevyšuje zložitosť tvojich interakcií ako celého organizmu a ako spoločenského tvora.
V každej tvojej bunke naraz prebieha asi 10 tis. exprimácií génov, čo značí pre každú exprimáciu niekoľko stoviek molekulárnych interakcií. Pritom každá táto exprimácia je dôsledkom stoviek, a možno tisícov iných interakcií molekúl v bunke. Skús si niečo také čo aj len predstaviť - nemožné.
A to všetko pomocou 4 písmen a 23 amínokyselín.
Evolúcia vždy stavia z mála veľa, nikdy nie naopak. Niet dôvodu na to aby pre správanie človeka zrazu vznikol nejaký nový scenár.
Aj tu je iba pár funkcií, ktoré musí organizmus splniť a z toho vyplýva iba pár motivácií a tomu zodpovedajúcich nervovo-humorálnych mechanizmov odmeny a trestu. Na tieto nevedomé procesy sa vešajú memy a na tie memy iné memy a to vytvára tú zdanlivú zložitosť, ktorú vnímame ako vedomá činnosť.
Lenže ak študuješ charakter a štruktúru týchto memov zistíš, že sú zavesené na tú alebo onú motiváciu, že ju dráždia rovnako, ako je fyzické priame dráždenie. A na CTčku to dokonca vidíš.
Ak ukazuješ mužom fotky žien, ak im rozprávaš erotické príbehy, ak vidia hrané scény - tá istá štruktúra fotiek, rozprávania, či deja vytvára rovnaké reakcie v mozgu a to presne v tých miestach, kde prebieha stratégia pohlavného výberu u cicavcov. Takýchto experimentov sú už stovky.
Môžeš to ignorovať, môže sa ti to nepáčiť, skrátka vôbec môžýeš na to zabudnúť, to je jedno. Ak uvidíš peknú babu, tak sa zasnívaj a kašli na to, že ťa na túto reakciu predurčili tisíce generácií evolučného pokusu-omylu a užívaj si to. Ale neviem, či je správne to popierať len preto, že ťa to zhadzuje z pomyselného ľudského piedestálu v prírode.
sygon - ty si mi v tejto časti nezvykle lichotila
motorkar - tak ma napadlo :)
Som rad ze som si ta precital, aj ked nie vsetkemu celkom rozumiem, budem pravdepodobne citat aj dalsie pokracovania.
Prajem vela uspechov v osobnom a aj v profesionalnom zivote.
motorkar - to som asi zle zvládol
Naopak, v tovojoém prípade ma potešilo, že si správne a do dôsledkov pochopil, čo som napísal.
Ja ako autor využívam polemiku k tomu, aby som podával argumenty a využívam na to kasždý protiargument, ako v tvojom prípade. Nič osobné, sorry ak to tak vyzerá, je to moja chyba.