Náš rozhovor začal vtedy tak ako po iné dni. Hravo.
Na niečom sme sa spoločne smiali keď mi zrazu napísal: „Chcem s Tebou žiť.“
Na niečom sme sa spoločne smiali keď mi zrazu napísal: „Chcem s Tebou žiť.“
Nevedela som zareagovať. Nevedela som, čo odpovedať.
Reagoval zopakovaním svojej vety: „Áno, uvedomil som si, že chcem s Tebou žiť.“
Reagoval zopakovaním svojej vety: „Áno, uvedomil som si, že chcem s Tebou žiť.“
Nečakala som niečo také. Vlastne som si do tohto okamihu neuvedomila, že to čo som ja považovala za hru /hoci neuveriteľne príjemnú pre oboch/ považoval on za, istým spôsobom, vážnu komunikáciu.
A na rozdiel odo mňa netušil, že som ktosi celkom iný, než koho si v rozhovoroch so mnou asi vysníval. Bolo to presne o tých trinástich rokoch.
Stali sa pre mňa odrazu obrovským balvanom.
V tom okamihu, keď vyslovil svoju vetu, som si uvedomila silu slov. Ich silu vytvárať aj v priamom, bezprostrednom kontakte, nebezpečnú ilúziu „novej/inej/snovej“ reality.
Veď sme si nikdy nepovedali ani svoje ozajstné mená.
Bola som jeho „trdlo“.
Ktosi celkom iný.
Striaslo ma. Nedokázala som hneď zareagovať. Nebola som na niečo také vôbec pripravená. Nenapadlo mi, že sa môže niekto zamilovať do slov - namotať do ich sietí. Do ilúzie z nich vytvorenej.
Veď sme si ani len nevymenili fotografie.
Myslela som, že to bude ten okamih pravdy, keď ma raz o ňu požiada, alebo keď ma pozve niekam na kávu. A že sa tomu spoločne zasmejeme.
Myslela som, že to bude ten okamih pravdy, keď ma raz o ňu požiada, alebo keď ma pozve niekam na kávu. A že sa tomu spoločne zasmejeme.
Nečakala som, že vo mne niekto môže za pár dní, či týždňov /neviem, či to trvalo celý mesiac/ nájsť kohosi, s kým by chcel žiť.
Cítila som sa taká vinná.
Odhlásila som sa z chatu. A nemala som viac ako týždeň odvahu vrátiť sa tam a napísať mu. Vysvetliť mu, čo sa stalo. Hanbila som sa sama pred sebou.
Za svoju naivitu.
Nakoniec som tú odvahu našla. Napísala som mu zo svojho starého profilu. List, v ktorom som mu všetko vysvetlila. Ešte ho tam mám, tak som z neho vybrala záver:
„Pripadá mi to celé také strelené... mrzí ma, že som to nedokázala stopnúť skôr... asi som sa prejavila ako absolútny sebec, ale bolo mi tých pár večerov neuveriteľne dobre a ja som si poriadne neuvedomovala ako ubližujem niekomu inému. Prosím, nemysli si, že toto je môj spôsob zábavy. Si výnimočný mladý človek, s ktorým som, aj keď veľmi egoistickým spôsobom, bola aspoň chvíľočku mimoriadne šťastná...“
Prijal moje vysvetlenie.
Zviditeľnili sme sa jeden druhému. Odhalili si svoje skutočné identity. Prezradili si navzájom čosi o svojich životoch.
A po čase sme sa aj stretli.
Bolo to veľmi príjemné. Kratulinké stretnutie, na stisk ruky, pár slov a vzájomný úsmev.
Zviditeľnili sme sa jeden druhému. Odhalili si svoje skutočné identity. Prezradili si navzájom čosi o svojich životoch.
A po čase sme sa aj stretli.
Bolo to veľmi príjemné. Kratulinké stretnutie, na stisk ruky, pár slov a vzájomný úsmev.
Bol mojou prvou skúsenosťou z virtuálneho sveta.
Ukázal mi moc slov.
A bol to on, kto už vtedy chcel aby som začala písať. O svojich myšlienkach, pocitoch, príbehy svojho života. Trvalo niekoľko rokov, kým som začala písať svoje ševely.
Odvtedy však oveľa viac vážim svoje slová.
Odvtedy však oveľa viac vážim svoje slová.
Komentáre
:)
och.. mala si šťastie..
a podakuj mu za nás,že môžme čítať tvoje myšlienky.. sú mimoriadne pútavé.. a obohacujúce..
:-))
Hm, som sa len na malý okamih ocitla v takej situácii,
... podarilo sa to len jednému, môjmu Peťovi, ten je o tri mesiace mladší, no bol už zrelý muž, jemu sa to prepieklo... :-)
jajaj, pekný dník
Ellie, áno
na skvelého písmenkového partnera, ktorý dokázal moje "roztopašenie" stráviť, odpustil a ešte so mnou komunikoval...
A ďakujem :-)
Snežka
Rozprávakarka
o tom, že to bolo príjemné vpustiť niekoho do svojej samoty...
Ak by som mala partnera, tiež by som takúto komunikáciu bola prerušila na začiatku, lepšie povedané, aby som vôbec nebola s chatovaním začala...
Ale je fajn, keď vie človek niečo v správny čas stopnúť...
Ja sa odvtedy snažím byť sama za seba :-)
:)
mne sa tak zda,
u mna vobec nemas ziaden minus ako si sa obavala. mas este vacsie plus. takychto stretnuti nebyva v zivote vela, najma s takym koncom.
som rada, ze si tu a som rada, ze mam moznost komunikovat aj ja s tebou.
vdaka, rusalka, za tvoju uprimnost a otvorenost. velmi si to vazim a ocenujem.
:) ;)
za takým úsmevom si môžeš doplniť čokoľvek, tak
rusalka
Rusalka...
Kordélia, nie, máš pravdu
A máš pravdu, takéto stretnutia sú v živote celkom výnimočné... nájsť spriaznenosť duší, tú nedefinovateľnú harmóniu medzi dvomi ľuďmi.
Vieš Kordélia, často keď editujem na blogzine príbehy iných autoriek/autorov mám tiež pocit obrovskej vďaky. Vďaky za to, že sa dokážu podeliť so svojimi neraz veľmi ťažkými životnými osudmi...
Takže si vážim aj ja Tvoju vďaku za moju otvorenosť :-)
A tiež sa teším tomu, že tu máme možnosť navzájom komunikovať :-)
Diuška, iný ako láskavý
Vďaka :-)
jajaj
Lasky, prežívaš krásny reál
A máš pravdu v tom, že skúsenosť to pre mňa bola cenná...
dávam si na slová veľký pozor :-)
virtuálny svet je svet bez hraníc. Cítiť pri čítaní, že to nie je výmysel
čoko
A verím, že pri čítaní všetkých príbehov tu /v blogzine/ cítiš, že ide o pravdivé príbehy... alebo sa stáva, že aj nie? Možno to bude tým, že píšu ľudia, ktorí skôr prežili, ako píšu...
Pekné popoludnie
ozyvam sa neskoro no predsa: koniec vsetko co sa javilo byt zamotane
Bohuzial je to tak, ze trochu skryvania a hrania na macku a mys vnasa do pribehu napatie a ked sa prilis sko9ro davaju veci na pravu mieru doplati na to pribeh :D
čoko
Tento príbeh bol o kratulinkej epizóde... po ktorej ale ostali na roky pekné spomienky...
Nie som asi typ na písanie príbehov plných napätia :-))
A príbehov vôbec :-)
pravdivý príbeh ako je tento nemôže mať akiste klasickú dramatickú
cokomilka.. takže podla teba ludia neprežívajú dramaticke zapletky..
ell: Som napísala, že: pravdivý príbeh AKO JE TENTO...
no nie.. ja len nevidim rozdiel medzi pravdivým príbehom
tak sorry..
čoko, ešte sa predsa len vrátim
Možno to je len moja neschopnosť vyjadriť hlbšie citové pohnutie, prežívanie... ?
neviem ci dramaticka dostatocne, ci nie, no citit z pribehu,ze ma
Čokomilka, nedá mi, aby som sa nepristavila...
čoko, predsa len sa ešte vrátim
Ale inak ďakujem za komentáre :-)
Rozprávkarka,
Nešlo o nič menej, ani o nič viac...
Asi by som naozaj mala ostať u svojich ševelov :-) a editovaní textov druhých autorov...
nieee
je to určite zaujímavé preto, že sa to stalo naozaj. Ľudia to radi čítajú.
rusalka,
Dobru noc :)
čoko :-)
Jajaj
Dobrú noc aj Tebe
k clanku
Namor,
Pekný víkned