Medzi mužom a ženou

že evolucionizmus nielenže má na všetko vysvetlenie, ale aj všetko ospravedlňuje... A pritom som dnes rozmýšľala nad rozdielmi v sexuálnom správaní mužov a žien (to slovo samica a samec mi predsa len nesedí), nad monogamnosťou vzťahov, ktorá je v konečnom dôsledku nenormálna, pretože v rámci evolučného vývoja každý samec chce oplodniť pre zachovanie svojho rodu čo najväčší počet samíc.
Ale aj nad potrebou samice vybrať si dominantného samca spomedzi všetkých, ktorých má k dispozícii (aby nebola ona a jej potomstvo ohrozené), k čomu samozrejme priraďujem aj jej schopnosť vymeniť jedného samca za druhého v okamihu, keď to miesto ,,dominantnosti" v jej výbere nahradi ktosi iný.
Je zarážajúce, ako sa v svojich pudoch skutočne podobáme na zvieratá a že sú tie pudy naozaj často silnejšie, než to, čo sa na nás nabalilo v priebehu vývoja ako nadstavbový proces. Len potom neviem, načo sme si vytvorili tú hierarchiu hodnôt a systémov, keď v konečnom dôsledku svoje pudy tak slabo ovládame...

Čo to vlastne je?

kedže je mi jasné, že doteraz si sa s takýmto pohľadom na človeka asi nestretla.
Na každú otázku by náležala skutočne obsiahla odpoveď. O sexuálnom správaní človeka bude v tomto seriáli reč, takže niektoré otázky skutočne predbiehajú udalosti a sú známkou hĺbavosti.
Preto sa pokúsim iba o pár podstatných poznámok.
Evolucionizmus je myšlienkový koncept, ktorý sa pokúša vysvetliť svet, vytvoriť jeho konzistentný model, hlavne na základe vedeckého poznania. Nič teda neospravedlňuje. Lenže faktom je, že jeho dôsledkom je strata predstavy slobodného konania človeka. Človek je takou istou súčasťou celku ako iné zvieratá, či plyny, alebo kamene. Evolucionizmus človeka z prirodzeného chodu sveta nevyčleňuje, ako to robia náboženstvá, či rôzne filozofie, hlavne humanistické.
Ďalšiu vec, čo som si z tvojich komentov vybral je veta: "Je zarážajúce, ako sa v svojich pudoch skutočne podobáme na zvieratá..." A toto bude súvisieť aj s tými rozpakmi.
Ak veríš v Boha-Stvoriteľa, tak veríš v to, že stvoril človeka výnimočného, iného ako sú iné tvory. Taká viera je v poriadku, a má svoje dôsledky, ktoré si v rámci nej musíš riešiť.
Ak však veríš v to, že ťlovek je produktom miliardy rokov trvajúceho vývoja, tak zároveň nemôžeš veriť v jeho výnimočnosť a nemôžeš byť prekvapená, že sme v mnohom rovnakí, ako iné zvieratá. Človek je zviera, ako každé iné. Má pre seba špecifické adaptápcie na prostredie, tak ako každý druh má pre seba špecifické adaptácie na prostredie. Mestá, polia, fabriky, štáty, atď to je špecifická adaptácia človeka na prostredie. Je to veľmi úspešná adaptácia, náš druh sa vďaka nej rozšíril z Afriky po celej planéte.
Ale vôbec to nie je najúspešnejšia adaptácia. Podľa mojej mienky sú najúspešnejším druhom druhy ríše Protozoa - teda napríklad baktérie. Sú úplne všade, sú tu už aspoň 3,5 miliardy rokov a budú tu ešte dlho po nás. Dokonca aj v tele každého z nás ich je 10x viac ako našich buniek. Tomu hovorím úspešná adaptácia. A to nehovoriac ani o tom, že podľa niektorých evolučných bilológov v podstate tvoria akoby jeden organizmus - dokážu si totiž medzi sebou odovzdávať informácie, podobne ako bunky v našom tele.
Takže ak miesto žena a muž píšem samec a samica, robím opak toho, ako sa zvykne bežný človek vidieť. Ľudia sa bežne vyčleňujú z prírody aj pojmovo. My SME zvieratá a to, čo sa nám zdá, ako nezvyčajné oproti iným zviratám je u nich tak isto v nejakej podobe. Zvieratá myslia, rozprávajú sa, majú svoju kultúru, majú svoju psychiku tak ako my, len niečo v trocha inej podobe a niečo v inej kvantitatívnej miere.
Takže tie rozpaky nie sú nič iné, ako skutočnosť, že určitý model prostredia, ktorý je súčasťou tvojej hlavy sa dostáva do konfrontácie s nejakým iným, ktorý tu čítaš. Ten čítaný sa pokúša v tvojej hlave usadiť a vytlačiť memy modelu, ktorý je integrálnou súčasťou tvojho JA. Toto je pociťované ako hrozba z okolitého prostredia podobne, ako keď sa v stepi pohne okolitá tráva a obyvateľ stepi to zaregistruje. Musíš cítiť prinajmenšom neistou. Prvé, čo každá hlava robí je, že sa snaží cudzí memplex odmietnuť. Veď oba memplexy, vlastný aj cudzí bojujú v tej hlave o prežitie. Každá nová myšlienka je prirodzene najprv odmietaná. Rozpaky sú miernou formou tejto obrannej reakcie.

ktoré sa síce nedotýkajú priamo modelov sexuálneho správania, ale niečoho iného. Ide o sarkazmus a iróniu. Chcela by som vedieť, či je takéto (podľa môjho laického vyjadrenia) nadstavbové správanie typické len u ľudí, alebo ho majú spoločné aj s inými živočíšnymi druhmi. A potom, čo je vlastne spúšťačom irónie a sarkazmu?

(nielen) Rozprávkarke si adresoval slová:

„Ak veríš v to, že človek je produktom miliardy rokov trvajúceho vývoja, tak zároveň nemôžeš veriť v jeho výnimočnosť a nemôžeš byť prekvapená, že sme v mnohom rovnakí, ako iné zvieratá.“

súhlasim s tým, že človek, ktorý príjme evolucionistický pohľad na svet, by nemal byť prekvapený, že sme v mnohom rovnakí ako iné zvieratá, ba že de facto zvieratá SME...
no čo sa výnimočnosti človeka týka, prečo by sme v ňu nemohli veriť?
pravda, nie v zmysle výlučnej a univerzálnej nadradenosti, ale v zmysel úžasu nad tým, do akej podoby človeka sformovali evolučné adaptačné mechanizmy...
v rovnakom zmysle môžeme uvažovať trebárs o baktériách, chobotniciach či slonoch...

Ja si mylsím, že sarkazmu a irónia sú verbálnymi prostriedkami boja s inými samcami, či samicami. Buď ide o boj v rámci tlupy o lepšie umiestnenie v hierarchii, alebo boj medzi tlupami, tzv teritoriálna súťaž. To pokiaľ ide o pocity, ktoré musia byť prostredníctvom memmplexov irónie a sarkazmu uspokojené.
Iné cicavce sa vyjadrujú hlavne nonverbálne. Či poznajú humor je predmetom sporov rôznych etológov. Boli nejaké pozorovania u psov a u šimpov, či bonobo, ale faktom je, že pokiaľ sa to nedokáže pomocou mapovania v mozgoch pomocou ct-čka, tak sa môžu hádať koľko sa im ráči.
U psov bola schopnosť smiať sa dokázaná pomocou CT. Zaujímavé je, že u vlka, ako predka psa nie. A tak je otázné, či u psa nie je smiech adaptáciou na život v sociálnom prostredí ľudí. Pes je vôbec pre mňa zaujímavejší druh, ako šimpanz. Pes totiž asi ako jediný tvor na tomto svete má dve sociálne schémy správania. Inak sa správa v tlupe s ľu´dmi a ainak v tlupe psov.
Irónia a sarkazmus je forma poníženia súpera pomocou jeho zosmiešnenia. Takže niečo so schopnosťou smiať sa by to malo mať spoločné.
Zaujímavá je otázka, akú úlohu má vlastne schopnosť smiať sa v sociaálnej komunikácii. Ak sa vyvinula, musí nejakú úlohu plniť, v prírode nič nie je zbytočné. Zbytočné veci sú nemilosrdne prírodným výberom eliminované. Neviem odpovedať.

tento úžas môžeš pokojne zažiť pri každom druhu, ak sa podrobnejšie zoznámiš s tým, ako je adaptovaný na prostredie. My to naše poznáme veľmi dobre, preto žasneme nad nami ľahšie.
Ja som sa nedávno zoznámil s fungovaním ríše Protozoa a žasnem a žasnem a žasnem... Ak sú nejakí "páni plnéty", tak to nie sme my, to mi ver.
V podstate dokonca môžeš hovoriť o "inteligencii", o "kultúre" a podobné veci (napríklad aj o "myslení") ale v úplne inej forme, ako si v našej antropocentrickej podobe predstavujeme. Vlastne z istého uhlu pohľadu skutoční mimozemšťania na tejto planéte sme my: mnohobunkové organizmy. :)

a obyčajne sa pod nimi skrýva hnev a ešte hlbšie nejaká podoba zranenia...

Ide o rozdielnosť v sexuálnom správaní muža a ženy, resp. samocov a samíc. V hrubých črtách tu už bolo naznačené, prečo je to tak - samci sa snažia o rozšírenie svojho druhu, samice o jeho zachovanie.
U primátov je však zrejme spoločná jedna črta, že niektoré prejavy sexuálneho správania pociťujú ako ohrozenie (predpokladám, že je to spoločné u samcov aj samíc).

Ta otázka tuším znela, prečo sa pri prvotnom náznaku sexuálneho správania u žien dvíha obranný mechanizmus, t.j. - ktosi sa ma chce dotknúť a ja ho automaticky capám po ruke... ?

naozaj prdbiehame, ale obecne je rozmnožovanie úlohou samíc u každého pohlavnéhu druhu. Samci u vňčšiny pohlavných druhov slúžia iba ako prenášači génov. Práve náš druh patrí k tej menšine, u nás musí samec investovať viac, nielen spermie. Ale o tom neskôr.
re tvoju otázku je dôležité, že u všetkých pohlavne sa rozmnožujúcich druhov je pohlavný výber na samici. Samica si vyberá pre svoje potomstvo najlepší genofond medzi samcami. Preto jednoducho iba "nedá", preto sú tie všelijaké rituály u vtákov, ale aj u rýb a iných stavovcov. Samci môžu byť menej vyberační, pretože v období párenia môžu svoje g´ény investovať do veľa samíc s rôznou kvalitou genofondu - je to len táto investícia. V etológii sa to nazýva parents investment - rodičovská investícia - a nejako sa aj kvantitatívne stanovuje pre jednotlivé druhy. Samica okrem vajíčka musí investovať aj nemalé fyziologické zroje, musí spotrebovať viac potravy a podobne. Preto je obecne výrazne starostlivejšia v pohlavnom výbere.
Niekde samci investujú viac, ako iba spermie. U pvúkov, ale aj u niektorých druhov hmyzu (napríklad modlivka), ak samec po kopulácii včas neujde, samica ho zožerie, je preto aj výrazne väčšia a silnejšia ako samec. Samec teda investuje okrm spermie aj svoje bielkoviny :ň
Prírodný výber zabezpečí, že u týchto druhov prevážia menší samci ako samice, pretože samica si radšej vyberie menšie samca, u ktorého získa aj bielkoviny a má viac vajíčok a väčšiu šancu na rozmnoženie svojich génov, ak väčšieho a silnejšieho samca, ktorý síce dáva gény, ktoré vedú sná´d k silnejšiemu potomstvu, ale zároveň znižuje pravdepodobnosť, že z menej vajíčok niektoré prežije. Aj to pohlavný výber rieši dve protichodné otázky. Na jedne strane je výhodné mať pokiaľ možno najsilnejších potomkov, ale zároveň treba zvýšiť pravdepodobnosť prežitia pokiaľ možno najviac potomkov. Výsledok je, že samec modlivk je iba nepatrne menší aby samica mala dostatočnú fyzickú prevahu, ale zároveň nie je moc malý, takže potomkovia nie sú stále menší a menší.

resp, prvýkrát sa s ním stretávam takto ,,nadrobno", tvoj seriál je pre mňa veľmi príjemným čítaním, niečím na spôsob vedecko-populárnej literatúry a v tej spleti nekonečných viac či menej romantických ženských príbehov na blogu.pravda.sk aspoň trochu viac zamestnal moje mozgové bunky. Páči sa mi, že je podaný dosť zrozumiteľne aj pre takéoi začiatočníka, ako som ja (aj keď ja si na vedecko-populárnej literatúre dosť zgustnem) a hlavne, že nedáva iba odpovede, ale aj vyvoláva stále nové otázky.

Iba tak na okraj, bude to mať len týchto päť častí, alebo viac?

editorom by mal mať viac "týždňovô. Toto je v podste iba úvod. Asi o mesiac by mal byť popísaný pohlavný výber nášho druhu. Potom niekedy nevera, Ak nás to bude baviť, tak prípadne rodičovstvo, čo mimochodom v blogzine "Medzi mužom a ženoou" pozoruhodne zaostáva za istým sexom, o čom by tiež mohla byť nejaká časť seriálu. A potom sa uvidí.

ako je žiarlivosť, (to by ma zaujímalo, prečo je nám toto niečo ,,škaredô" vôbec dané), či je to geneticky podmienené a či na tom majú tie slávne meplexy nejaký podiel. Aj prečo niektoré formy prejavov a rekcií prechádzajú až do takého štádia, že nie sme schopní ich kontrolovať a ovládať, ba dokonca to niekedy vedie až k takému agresívnemu správaniu, ktoré vedie ku krachu vzťahu, ba až k fyzickému napadnutiu.

ale celkom nepochybne aj rodičovtvo.. skutočnosť, že doteraz bolo v príbehoch na blogzine spracované len okrajovo, je daná tým, že zatiaľ sa nenašiel autor/autorka, ktorí by sa téme rodičovstva venovali do väčšej šírky či hĺbky.. ak sa táto téma objaví v seriále „Zaľúbená nahá opica“, budem tomu len rád.. :)

akosi nie je v móde mať deti, a tak niet autorov. bTo ukazuje, že ak existuje u žien nejaké nutkanie mať deti, tak je pomerne slabé a memplexy kariéry, slobody a čo ja viem čoho, životného štýlu a tak, uspokojujú iné potreby oveľa úspešnejšie, ako memplexy viazané na rodičovstvo. Myslím, že to je dôkaz, že evolúcia nás vybavila priomárne na to mať uspokjenie zo sexu, čoho následkom až bývajú normálne deti, nie na to mať deti.

v našom správaní. Memy ju môžu posilovať, alebo tlmiť.

mnohé autorky nie sú vydaté, a tie, ktoré sú, asi rodičovstvo nepovažujú za najzávažnejší problém ich partnerského a rodinného života...

A prečo také ženy, ako napríklad ja, majú v sebe zakódovaný ten pocit slobody ako niečo mimoriadne dôležité - veď by to mala byť predovšetkým mužská záležitosť, sloboda bola odjakživa doménou mužov, muži boli lovci, pastieri, dobyvatelia, potulní rytieri, a čo ja viem čo ešte... Ženy zas boli predurčené na to, aby boli pripútané k miestu - materstvom, rodinným krbom, a tak. Ako sa to potom mohlo tak vyvŕbiť, že dnes je ten pocit slobody pre ženu omnoho dôležitejší, ako to bolo kedysi?

nemyslíš, že to už je trochu téma mimo tento blogzin? Neviem, či je slušné takto odbiehať od témy.

ale keď myslíš, že tu nie, snáď to nájdem v tvojej Machina et anima.

Nateraz prajem pekný deň, zatiaľ dovidenia, vďaka za pekné čítanie.

sloboda čisto obecne, ako pojem. A potom až nejaká konkrétna sloboda, napríklad vo vzťahu. A ak by sme teda začali slobodou ako takou, tak by sme došli k tomu, že to je v podstate niečo úplne iné, ako by sme si radi predstavili. Že fakticky je sloboda nemožná, že sloboda ak sa pomeriavajú jednotlivé slobody, tak sa pomeriavajú iba možnosti výberu riešení jdnotlivých situácií.

"Podľa evolučnej teórie sa každá vlastnosť, ktorú máme (psychické a mentálne vlastnosti z toho nevynímajúc), vyvinula postupnými zmenami v genetickom materiáli, v ktorom sú tieto vlastnosti zakódované do podoby sledu znakov.
To značí, že ak nejakú vlastnosť máme, tak v nejakej podobe už bola u našich predkov.

Dôležité je uvedomiť si, že samotné zmeny v genetickom materiáli sa objavujú náhodne. "

Prvý krát objavenej zmene nepredchádza nič. Takže nie každá zmena bola u naších predkov.
Prečo zmeny DNA vnímaš ako výsledok náhody ?

No, predstavujem si to ako úsečku, uzavretú z obhoch strán, po ktorej behá z jednej strany na druhú množstvo mémov a snažia sa vyrovnať rovnováhu medzi nimi (slobodou a závislosťou)...

Asi sa nepomýlim, ak poviem, že náhoda je v príčinne-následnej reťayi - kauzalite - nejaký bod, kde nemožno nájsť nejekému následku zodpovedajúcu príčinu. Pod tým myslím to, že v príčinu, ktorá by bola súčasťpu toho kauzálneho reťazca.
Tak napríklad replikácia DNA je síce zložitý mechanizmus, ale predsa len postavený na určitých pravidlách vzťahov medzi určitými proteínmi a samotným DNA reťazcom. Vždy prebehne v rámci kauzality týchto vzťahov, tzn konkrétne v tomto prípade pomocou van der Waahlsových síl medzi molekulami.
Lenže čo ak v procese replikácie, práve v tej chvíli v tom replikovanom mieste preletí nejaký energeticky významnejší prvok kozmického žiarenia a miesto písmena C sa v replikovanej molekule objaví písmeno G. To je z hľadiska kauzality replikácie DNA náhodný prvok.
Nie som si istý, či som odpovedal na to, čo si sa pýtala.

je to to na co som sa pytala. Ja som rozmyslala nad tym, preco by to cele nahodne byt nemuselo . Nakoniec vacsina nahodnych procesov, ostane nahodnymi, kym sa nepochopia. Dna je srandovne, niekedy sa divim, ze s tymi stovkami chybne zreplikovanych genov vijde clovek stale relativne funkcny.

je neuveriteľný konštruktér. Dokáže spraviť tak zložité systémy, že ich možno nikdy nepochopíme, a pri tom sú parfektne funkčné. Proti tomu je každá ľudská konštzrukcia smiešna.

"Rozprávkárka, nemyslíš, že to už je trochu téma mimo tento blogzin? Neviem, či je slušné takto odbiehať od témy."

Toto nie je odbehnutie od témy. Slovami skvelého baliča (voľný citát): "ženy je možné utiahnuť na 3 veci. Jednou z nich je sloboda, na to utiahnete každú ženskú."

"irónia a sarkazmus sú špecifická forma vyjadrenia agresivity...
a obyčajne sa pod nimi skrýva hnev a ešte hlbšie nejaká podoba zranenia..."
publikované: 31.07.2008 10:27 | autor: wyslúžilec (e-mail, web, neautorizovaný
veľmi výstižné a pravdivé . preto sa k tajekto forme utiekajú ľudia , ktorí sú slabí v hľadaní iných riešení .

Ja som k tejto téme napísal kľúčový článok pod názvom Osudovosť, nájdete ho niekde na mojom blogu. Z mljho pohľadu je sloboda pojem ktorý nemá ten obsah, ktorý s mu prisudzuje. Ak poviem jablko, každý vie o čo kráča a jablko skutočne je niečo reálne exisstujúce. Ak poviem sloboda, každý za tým čosi tuší, ale v skutočnosti to neexistuje. Sloboda je rovnaká ilúzia ako Boh-stvoriteľ, ľudské právo, dobro a zlo, duša, a mnoho iných. Je to skrátka memplex, jeho objektívna existentnosť je v replikácii memplexu a v ničom inom.

aj teórii, na čo ich zbaliť (medzi iným aj na slobodu) - v niečom sa však iste potkol. Rozprávka je síce ženského rodu, ale stále je to len rozprávka a sloboda pre ňu možno znamená niečo celkom iné, ako pre ostatné ženy.

@daimonion
ZZdar, pojem slobody existuje, a teda musí čosi značiť, i keď nevieme čo. Podľa mňa sa pod slobodu myslí možnosť plniť svoju vôľu.

K tomu, čo som napísal vyššie: na tom, že nevieme čo je sloboda, nezáleží, pokiaľ to vie oná žena ;).

@Rozprávkarka
Ako vieš, že to, čo pod slobodou myslíš ty sa markantne odlišuje od toho, čo si pod svojou slobodou predstavujú iné ženy?

"preto sa tam znásilňovanie nepresadí, napríklad preto, že je dôležitejší pre prežitie genofond samice, ako samca." Geny sa sami rozhodnu, ci samcovi ponuknu znasilnenie, ci nie, pravda?
Zvierata nie su stroje (preco asi vznikla Ochrana zvierat) a znasilnena samica moze kvoli traume zabit mlada, ktore z toho vzniklo.
A urcite sa geny chcu presadit aj v tom pripade, kedy sa samce a samice vrhnu na samcov, aby do nich vnikli.

Zvieratá sú samozrejme stroje, ako všetko ostatné. Pravda, živé.