Medzi mužom a ženou

Dora sa s tým nevedela zmieriť. Predstava tichého spolužitia a toho, že by sa už nikdy nemala milovať so svojim partnerom sa jej ani trocha nepáčila. Nevedela si predstaviť ako by umŕtvila svoje telo. Ako by potlačila všetky svoje túžby a zároveň naďalej žila pri mužovi, ktorého ľúbi. A už vôbec si nevedela predstaviť, že ak by s ním ostala, že by mu bola časom neverná. Ako inak by to však mohlo skončiť?

Hoci, bola by to v takomto prípade nevera?

Spomínala na začiatky. Poznali sa s Igorom dávno pred tým, než spolu začali žiť. Pracovali spolu a boli dobrými kamarátmi. Bol od nej o desať rokov mladší a Dora by si pred tými pár rokmi ani len nepomyslela, že sa raz stane jej druhým manželom. Že medzi nimi bude niečo viac ako priateľstvo.

Veľmi si rozumeli. Možno si s nikým iným v živote tak nerozumela. Vo všetkom. Aspoň si to ešte do nedávna myslela.

Igor časom zmenil zamestnanie. Vídali sa zriedka. Mali vtedy obaja svoje rodiny a ani jeden z nich nemal čas na vzájomné stretnutia. Akosi si zmizli z očí. Aj z myšlienok.

Keď sa po rokoch stretli, ona bola rozvedená a on v rozvodovom konaní. Začali spolu častejšie komunikovať cez telefón, začali si písať, až z toho zrazu boli nekonečné nočné rozhovory. Dora však ani vtedy neuvažovala nad tým, že by šlo o čosi viac ako kamarátstvo. Tých desať rokov vekového rozdielu bolo pre ňu neprekonateľnou bariérou.  Ich komunikácia bola prirodzená a spontánna a ona to brala tak, že sa obaja potrebujú len s niekým rozprávať. Cítiť spriaznenosť..

Raz si celkom spontánne naplánovali spoločný výlet. Spomína, ako sa smiali a bláznili ako malé deti. A ako si vtedy veľmi jasne uvedomila, že jeho mladosť jej vracia čosi, na čo už dávno zabudla. Spontánnu radosť z celkom obyčajných vecí a slov. A jej vlastnú mladosť, ktorú už medzi tým kdesi stratila. Cítila sa v jeho spoločnosti veľmi príjemne a slobodne.

Ale stále jej ešte nenapadlo, že by sa ich kamarátstvo mohlo premeniť na vzťah.