Medzi mužom a ženou

ktoré by som najradšej zo svojho života vymazala...
Reakcie žien na takéto obdobia bývajú rovnaké. Tiež sa o tom období nerada rozprávam. A tiež do svojho dnešného života nevpúšťam ľudí z tohto obdobia - je pre mňa navždy uzavretou kapitolou. A neotvorila som ju ani za cenu strát niektorých vzťahov a priateľstiev, ktoré mi v tom období stáli za to.

Aj Emma musela obetovať svojmu pokoju viac ľudí, ktorí jej boli blízki. A pravdepodobne je táto strata definitívna.

Snaží sa teraz vrátiť aspoň sama k svojim spomienkam. Prekonať bariéru strachu a nechuti v nádeji, že sa s tým obdobím dokáže definitívne vyrovnať.

Dokonale chápem Emmu, že tak urobila. Iste nemala na výber.

Na výber nemala. Ale niekedy ju strata mnohých väzieb bolí.

Ale výhrou je asi to, že raz predsa len prebolí a celé to obdobie, keď sa už bolesť definitívne vytratí, bude raz a navždy uzavreté.

Myslím, že Emma niekde v hĺbke duše dúfa, že raz ešte niektoré z tých vzťahov obnoví.

nezostáva mu nič iné, len sa zbaviť všetkého, čo ho k nemu viaže, a to do dôsledkov, pretože každá, aj tá najmenšia nitka, ktorá zostane, je hrozbou, že raz ho vtiahne nazad.

Tam niet iného riešenia.

po prečítaní ďalších dielov pochopíš, že ten čas je v jednom prípade dostatočne milosrdný. Nechcem ale predbiehať.
A na tie ostatné asi Emma nedostane nikdy odvahu.

Späť už našťastie Emmu nemôže vtiahnuť nič. To si je istá. Len by ona sama mohla zraniť.

príbeh Emmy je veľmi zaujímavý a myslím si, že keď sa rozhodla v spomienkach spraviť poriadok a poupratovať v hlave všetky na miesto kde im bude ako tak dobre,je to silná osobnosť, viem, že občas len to odloženie spomienky do skrinky je dôležité, vedieť, že ju má a vedieť kde ju má i keď nie celkom zametenú je pre človeka dôležité v ďaľšom rozhodovaní sa.

tiez som v zivote prezila tazke obdobie, dlhsie trvalo,kym som o nom mohla hovorit, zistila som, ze otvorenim vratok na temnej izbietke minulosti a rozpravani o vsetkom, sa mi ulavilo ...
spociatku som pri spomienkach mala slzy v ociach, postupom casu som sa s nimi vyrovnala natolko, ze takmer nebolia a dokonca som vela z pamati uplne vypustila...do pamati sa dostavaju ine spomienky, krajsie, milsie, ludia, ktorych som spoznavala a pomohli mi...
Bojim sa dopredu, co vsetko Emma mohla prezit, co vsetko pred nami odhali , co vsetko nas zaboli spolu s nou...

Je to tak ako píšeš. Jednoducho je potrebné raz za čas v spomienkach poupratovať. Aby niekedy v nečakanej chvíli nepríjemne neprekvapili.
A som rada, že je pre Teba Emmin príbeh zaujímavý. Snáď nasledujúce časti trocha poodhalia život týraných žien. A možno sa niektorá z týchto žien v Emminom príbehu nájde.

Máš dar, že vieš o svojich nepríjemných spomienkach rozprávať. Že ich dokážeš týmto spôsobom zo seba vyslobodiť.
Emma nikdy nikomu o svojich problémoch nerozprávala. A svojho džina z fľaše sa rozhodla vypúšťať až teraz.

Dúfam, že čitateľov Emmine bolesti bolieť nebudú. Že budú skôr poznaním sveta nelásky, ktorý je taký častý a tak často nevidený.