Medzi mužom a ženou

so sklonom k samovražde...
Vidím, že tvoj príbeh nadobúda pravé emácke obrátky, nechýba v ňom čierna farba smrti ale ani ružová farba lásky. Máš v svojom príbehu zopár pekných metafor, osobitne sa mi páči ,,Ten šepot bol ako tisícka ľadových kryštálikov v mojom srdci." Také výstižné pri pocit náhlej obavy a strachu...

Predstavovala som si od prvej časti Mikyho s tou jablkovou zmrzlinou v ruke. Bolo to také krehké a poetické. A zrazu je v tej ruke žiletka. A v hlave myšlienky na smrť. Ani neviem, či sa na ďalšie pokračovania tešiť, alebo či sa mám obávať.

že tu bude rozohraná nejaká partička so smrťou, čo vlastne už táto časť aj trochu prezrádza.

toto som si vôbec neuvedomila. Je to tým, že sm sa s Emo príbehom ešte nestretla.

že ho Joahnnie dala aj mimo toho ich emáckeho, resp. teenagerského sveta a že doňho môžeme vstúpiť aj my. O fenoméne Emo som už síce počula, ale takto z prvej ruky, od niekoho, kto to prežil na vlastnej koži, ešte nie.

ako sa to všetko skončí. Je to skutočne asi celkom iný svet.

:-)

a posledná veta tomu dáva korunu:
"Bála som sa o neho a možno som sa trochu bála aj jeho samého."
fakt super...

hm , musi byt dost na prd zit s pocitom, ze chce clovek umriet .
Zda sa mi ze mal skoncit na antidepresivach a teda u psychiatra , nie psychologa .

a to, či liečba vyžaduje medikamentóznu psychiatrickú podporu, by mal vari rozoznať aj psychológ...

hej , asi je to rovnako naprd :(
mal by , pravda; ale ja ako laik, by som mu ich v mojej laickej virtualnej lekarni dala :)

dokonale to poznám. takto som stratil ženu a ostali mi po nej len dve krásne deti. smutné.

takéto čosi je fakt zaberák...Joahnnie dospela z minúty na minútu.., je to zvláštne a veľmi ťažké vidieť vlastné dieťa takto sa ničiť, no nie vždy to dopadne zle, ale ten človiečik musí mať veľmi, veľmi silné rodinné zázemie aby to zvládol.......

no nechceš napísať k osudu Tvojej ženy pár viet, ktoré by čitateľom komentov objasnili povahu jej ťažkostí a okolnosti jej činu? ak ju nedokázalo ju zastaviť ani vedomie, že opustí Teba a vaše krásne deti, musela niečím hlboko trpieť...

ako si myslíš, že je dôverujúcej matke, keď vidí, že jej dieťa kráča nad priepasťou a ona ako matka nemôže nič iné len dôverovať, že to zvládne? ako môže matka svoje dieťa v takej situácii podporiť?

vieš, je to podľa mňa takto, naše deti žijú v dobe v ktorej žijú, my nie sme na túto dobu pripravení, deti presne vedia čo robia, chcú sa líšiť a chcú byť jedinečné, ak sa to stane dieťaťu, ža sa zamotá do týchto vecí a nevie z nich samé vykľučkovať je to chyba rodiča, jednoznačne bez diskusie, je to všetko len o tom či máš dostatok času a chuti a lásky venovať sa deťom svojim deťom... a to dnes veľa rodičov nemá, dôverovať pre mňa znamená, že vieš čo dieťa robí, že vieš s kým sa kamaráti, že vieš čo ho trápi a vieš mu pomôcť a nie vyčítať, trestať a hlavne nie kričať....podpora znamená dôvera, nie zákaz a držanie ho v izolácii... rozprávať o všetkom a hlavne vysverliť následky dokola dokola...trpezlivosť to je veľmi dôležité aby ju rodič mal... vravím z vlastnej skúsenosti...

prepáč..:-)

áno, dôverovať dieťaťu znamená, "že vieš čo dieťa robí, že vieš s kým sa kamaráti, že vieš čo ho trápi a vieš mu pomôcť a nie vyčítať, trestať a hlavne nie kričať... podpora znamená dôvera, nie zákaz a držanie ho v izolácii... rozprávať o všetkom a hlavne vysvetliť následky dokola dokola..."

takže ospravedlnenie bolo vari zbytočné, beriem ho skôr ako uvedenie autorstva komentu na správnu mieru.. :)

:-)) pekne si to napísal...lepšie by som to nevedela...sformulovať..:-)))

užila som si veru svoje, ale stálo to za to, skúsenosť čo mi vedia pripraviť moje dcéry je jedinečná... a som tá najšťastnejšia mamina.. no napísala som len to čo žijeme... od malička som svoje dcéry vedela počúvať...a tresty? nič ich nepotrestá viac ako sa potrestajú samé keď čosi neklapne podľa ich predstáv.. :-)

to je práve to čo neviem a čo ostane skryté až do nášho stretnutia tam hore niekde.....

a Tvojmu umeniu počúvať a netrestať svoje dcéry by si mohla tuším vyučovať aj iné maminy.. :))

dá sa aj tak povedať. išlo fakt o veľmi silnú lásku.
ale nerozoberajme mňa. ja už som to nejako "prekonal". verím, že všetko má svoj zmysel.
mimochodom ja tiež netrestám deti. (takže aj ocinov).

tak to by som nezvládla, to by som najprv musela vychovať tie maminy :-))))) a to sa mi nechce... a umenie to nie je, ja som veľmi veľmi zvedavá mama... možno ťa prekvapím, ale pustili sme sa z Joah do čohosi čo môžno bude nejaký príbeh.. :-)) ja už skoro mám a ona zatiaľ nevie a nechce sa jej..obdobie kde ma položíte tam budem ležať, len nič odo mňa nechcite sa práve začalo.. :-)))

veľmi ti držím palce.. a hlavne prajem aby sa ti už stali len samé dobré veci..myslím že slovko "prekonal" je asi namieste, a hlavne tie úvodzovky..stratiť lásku je neprekonateľné, to vie len ten kto miluje a miloval a stratil..my ostatní čo sa nám to nestalo nemôžeme ani len tušiť...a deti trestať ... to akoby človek nevedel čo má robiť zo sebou a vybije sa na dieťati..to sa mi páči že netrestáš..

a verím, že to "možno" šktrtnete a príbeh sa narodí nielen Tebe, ale aj joah, ktorej práve začalo obdobie "kde ma položíte tam budem ležať".. :))

od Joah opraviť gramatické chyby a možno tam niečo dohodí aj ona.. :-)))

a hádam ju to namotivuje rýchlo napísať aj jej časť.. :)) v každom prípade sa na Tvoj/váš príbeh teším.. :)

by sme mohli diskutovať, mám to rozpísané a načrtnuté už dobrých pár mesiacov.. stále som nenašla odvahu to dať vôbec niekomu čítať, nie to ešte vystaviť na nete... :-))) ale včera si to Joah, prečítala a dostala som zelenú.. :-)) nemyslím, žeby žiarlila, ju v žiadnom prípade neprekonám.. :-)))) ona to vie, ja to viem..:-))

že "ju v žiadnom prípade neprekonám.. ona to vie, ja to viem..."
až bude príbeh hotový, hin se hukáže! ;)

zvládame to... niekedy nie je na škodu dať im pocítiť , že sú lepšie ak my, všetko s mierou, a porazenectvo sa u nás nenosí..každí v rodine je svojím spôsobom víťaz..:-)) aj keď neuspejem, malé víťaztvo bude už to , že to sem pošlem.. :-)))

a súhlasím, že na blogu je víťazom každý, kto niečo napíše a publikuje.. :)

no vymýšľanie je u nás na dennom poriadku.. :-))) sme takí trochu uletení.. :-))))) a s tým víťaztvom je to tak, ako sa na to pozeráš.. optimisticky je víťaz už ten kto ráno vstane a usmeje sa na seba do zrkadla a povie si, čaká ma skvelý deň ...:-))) pesimisticky je to asi takto: ráno vstanem a viem, že sa mi nič nechce ale som víťaz, lebo viem, že to viem..:-))))) vždy sa nájde niečo pozitívne aj v negatívnom...:-))) Končím idem na kafé.. :-))) ahojte