Bol už neskorý večer.
Emma sedela na terase, len kúsok od morského útesu, pod ktorým prílivové vlny narážali hlasito do skál.
Obrátená smerom k moru nastavovala svoju tvár mistrálu a on jej fúkal do vlasov, ktoré boli ešte stále zlepené od slanej vody.
Tento teplý južný vietor tu fúkal skoro stále. No ona i tak milovala toto pobrežie zo všetkých najviac a bola rada,
že sa sem po rokoch opäť vrátila.
Malými dúškami si odpíjala zo suchého červeného vína a vracala sa k spomienkam, ktoré začala prebúdzať dole na pláži.
Do obdobia, kedy sa celkom bezmocne nechala unášať životom.
Vrátila sa k tým nekonečne dlhým a stále sa opakujúcim večerom a nociam, počas ktorých sa snažila za pomoci whisky unikať strachu a bolesti. A spomenula si na muža, ktorý jej jedného dňa vstúpil cez internet do takéhoto večera, a ktorému sa podarilo vrátiť ju pomaly späť do života. Hoci to trvalo dlho, skoro rok, bol neúnavný. Muž, s ktorým sa v reáli stretla až mnoho mesiacov po tom, ako si vymenili prvé slovíčka a niekoľko mesiacov po tom, ako ukončila svoje manželstvo s Patrikom.
Oliver bol lekár. Na to prišla Emma po niekoľkých večeroch vzájomnej komunikácie.
Pomaly a systematicky ju otváral a podarilo sa mu dosiahnuť, že Emma začala postupne premýšľať sama nad sebou
a nad svojou situáciou. Preberal ju z letargie.
Emma si doteraz nedokáže poriadne vysvetliť, ako sa vtedy mohla otvoriť celkom cudziemu mužovi.
A keď o tom tak teraz premýšľala, mala pocit, že to mohlo byť aj vďaka alkoholu, ktorý u nej určite potláčal mnohé prirodzené bariéry.
Okrem toho jej v pamäti ostala spomienka na jeho vytrvalosť. Na jeho kultivované, múdre a láskavé slová, z ktorých bolo
cítiť snahu pomôcť Emme prekonať ťaživé nočné depresie a rezignovanosť, smerujúce do bezvýchodiskového bodu.
Komunikoval s ňou vždy počas svojich nočných služieb.
Vždy keď mal voľno a neoperoval.
Miesto svojho spánku trávil s Emmou hodiny v rozhovoroch o zmysle života, o bolesti, i o veciach celkom všedných.
Bol systematický. Nič z toho, o čom spolu rozprávali, nebolo len tak. Ich rozhovory začínali jeho otázkami o deťoch, o práci,
o rodine. No a keď jej začal klásť otázky o tom, čo má rada, uvedomila si, že väčšinu z toho, čo kedysi tak milovala,
celkom odstránila zo svojho života. Akoby na to všetko, čo pre ňu pred tým tak veľa znamenalo, celkom zabudla.
Prestala chodiť na hory, prestala doma reštaurovať, už skoro vôbec nečítala knihy, nepočúvala svoju obľúbenú hudbu.
Celkom sa prispôsobila Patrikovmu spôsobu životu. Len preto, aby dosiahla aspoň relatívny pokoj.
Možno i toto zapríčinilo jej rezignáciu. Nie len samotný strach a bolesť.
Pochopila vtedy, že i to bola jedna z príčin, prečo začala tak piť.
Oliver ju nenásilne nabádal, aby znova so všetkým začala.
A tu kdesi si Emma uvedomila, že ak sa má vrátiť k tomu, čo má rada, musí sa s Patrikom rozísť.
Navždy a definitívne.
Patrik jej návrh na rozvod prijal spôsobom sebe vlastným. Krikom, vyhrážkami a násilím.
Emma potrebovala ešte dosť dlhý čas, kým našla spôsob, ako dosiahnuť Patrikov súhlas.
Pre Emmu však vtedy bolo dôležité, že si uvedomila nevyhnutnosť tohto kroku.
A že sa pomaly, za pomoci Olivera, začala vracať k sebe samej. A zo dňa na deň upíjala zo svojej fľašky menej.
Vietor bol čoraz silnejší a studenší.
Emma dopila víno a vošla do izby. Spomienky ju už tak neťažili.
Tešila sa na vlažnú sprchu, na posteľ a na zajtrajšie ráno, keď sa opäť vráti na pobrežie
a bude sledovať východ slnka.
Komentáre
Môj Patrik :-)))
Ale aj to sa stáva :-)))
Ahoj(
ja len dúfam,že toto bol jej posledný rozvod..
Mito, pekný deň.
MissEllie
A neboj, jej príbeh týmto rozvodom a krátkym obdobím tesne po ňom zatiaľ končí.