Lucka, mám na srdci viac, než sa dá povedať jednou vetou na schodoch :-)
Predovšetkým si Ťa však veľmi vážim a nechcem Ťa okrádať o čas. Keď píšem, tak si môžem viac rozmyslieť,
ako a čo Ti povedať a aj Tebe to čítanie nemusí trvať až tak dlho :-)
Jedna z mojich horších vlastností je, že som schopný odkladať dlho to, čo treba povedať alebo urobiť čo najskôr.
Štefan mi veľmi dávno hovoril, že si chcela upevniť kríž pri Stromove, kde sa to stalo...
Hneď vtedy (asi krátko po Tvojej minimovke) som peši obišiel cestu
od Stromova až skoro k priehradnému múru a naspäť.
Videl som tri kríže, ale ten váš nie.
Snažil som sa niečo dozvedieť od tvojich kamarátov (Mira H.), nepodarilo sa.
Chceli sme to so Štefanom urobiť tak, aby si o tom ani nemusela vedieť.
Nešlo to a ja som sa dlho -- doteraz nevedel odhodlať hovoriť o tom s Tebou.
Ak Ti môžeme v tomto pomôcť, neváhaj sa na nás obrátiť.
Počasie je ešte sem-tam znesiteľné a nerobí problém zobrať zo Stromova fúrik so štrkom a cementom...
Písal som Ti nedávno, že si Tvojho Miloša veľmi vážim. Verím, že to berieš tak úprimne, ako to myslím.
Keď sa stalo to, čo Ti zmenilo život, nepoznal som bližšie ani Teba ani jeho. Niečo sa však vo mne vtedy zmenilo
a môj názor na autá je odvtedy jednoznačný (v skratke: je to užitočné a pohodlné, ale za príliš vysokú cenu,
ktorú platíme teraz a aj do budúcnosti). Myslím, že potrebuješ aj kamaráta s odlišným názorom
a že sa vieme navzájom rešpektovať a chápať.
Tvoj Miloš je pre mňa niekto, koho obeť je taká veľká, že si ho za to musím hlboko vážiť.
Čím bližšia si bola môjmu srdcu, tým viac som si ho vážil aj preto, že Ťa mal rád. Cez Teba a Tvoju lásku k nemu,
ktorú vidím stále, ho poznám možno lepšie ako niektorí z tých ľudí, ktorí ho poznali bezprostredne.
Vieš, že som chodil (a chodím) okolo nového cintorína často. Každý raz sa zastavím a chvíľku sa s nim rozprávam.
Veľmi ma potešilo, keď si na túre vo Vrátnej hovorila, že veríš, že je niekde tam hore a môže Ti pomáhať.
Tie isté predstavy, nezávisle od Teba, som mal a mám aj ja. Preto som s nim od samého začiatku rozprával o vás, nie o sebe.
Mám však to šťastie, že Ťa môžem občas vidieť, počuť a rozprávať sa s Tebou, takže som ho prosil, aby som Ti mohol
a vedel aspoň trošku pomôcť, ak je to pre Teba dobre. Veď Miloš Ti teraz môže pomáhať hlavne cez ľudí v Tvojom okolí...
Vieš, Luci, že to, čo sa stalo sa nedá zmeniť ani ovplyvniť.
Ja pevne verím, že Miloš tam hore už vie, prečo sa také veci dejú a snaží sa to rôznymi spôsobmi objasniť aj nám
-- hlavne Tebe, aby si čoraz viac chápala to podstatné, čo ešte máš možnosť vo svojom živote vykonať.
Cítim a viem, že jeho obeť má veľký zmysel a nesmie vyjsť naprázdno.
Viem, že si aj v tom zhone každodennom nájdeš čas sa s nim poradiť a porozprávať, lebo to vidím na Tvojich činoch.
Skláňam sa hlboko pred Tebou za to, čo si prežila a pretrpela a za to, ako si dokázala vyjsť z týchto skúšok silná a čistá.
Vďačím Ti za veľmi veľa len preto, že si aká si.
Som veľmi rád, keď Ti môžem aspoň maličkosťami urobiť radosť.
Naopak, mávam niekedy chvíle, keď by som najradšej odišiel, pretože si pripadám nikomu nepotrebný,
neužitočný, len na oštaru (keď si bola za mnou s tou úpravou rozvrhu, bol som na tom tak).
Takéto stavy som predtým nemával, ale viem, že sa s nimi musím vyrovnať sám.
Prepáč, že Ti o tom hovorím, no myslím si, že dobrí kamaráti by si aj takéto veci povedať mali.
Dúfam, že Teba depky už nenavštevujú často a že sa chystajú Ťa opustiť navždy :-)
Bol by som veľmi zlý kamarát, keby som myslel na Teba len preto, že Ťa potrebujem.
V sobotu si povedala, že mi môžeš (teraz) akurát tak závidieť, že môžem chodiť na hory.
Lucka, naozaj si nemáme čo závidieť. Som síce veľmi rád, že môžem chodiť tam,
kde by sa mi v minulom živote ani nesnívalo a že to už pomaly ani nie som „ja“, ale som tam SÁM,
nemám sa s kým podeliť o tú krásu, ani o ťažkosti.
Iste vieš, o čom hovorím...
Tak sa mecem ako ryba na suchu a v horách na chvíľu zabudnem, že nemám nikoho,
kto by o mňa stál, komu by som mohol pomáhať a byť mu užitočný.
Ty do hôr teraz nemôžeš, ale máš mať koho v srdci :-)
Každý by chcel to, čo nemá, ako si kedysi pekne povedala.
Aj v horách musím myslieť hlavne na to, že ja si „užívam“ a Ty nemôžeš.
Rád by som namiesto Teba ostal s Peťom a Luciou, len aby si na chvíľu mohla s kamarátmi na hory.
Necháp ma zle, Lucka; nechcem sa votrieť medzi vás, ani nič iné, čo by Ťa a ich mohlo zarmútiť
alebo nejako obmedziť vašu úplnú nezávislosť, ktorú uznávam predovšetkým.
Viem, že Peter a Lucia sú Ti všetkým a že kvôli ním si ochotná čakať aj veľmi dlho, kým budeš môcť do hôr.
Ale práve kvôli nim si myslím, že by si si občas mala „dobiť baterku“ a že s tým nemôžu nesúhlasiť aj oni,
keď im to povieš na rovinu ako dospelým, chápajúcim ľuďom, hoci v nepokojnom veku.
A ja zas nie som taký úplne nemožný a suchopárny ujo, hádam -- či hej?
No a čo sa týka Jendu, ten by Ťa tiež asi nenechal uštvať prácou, keby si mu naznačila,
že sa k nim pridáš na niektorý víkend :-)
Slovami sa nikdy veľa povedať nedá, ale bez nich je to ešte horšie.
Nehnevaj sa, ak som povedal niečo, čo sa Ti zdá nevhodné.
Ver, nemyslel som nič, čo by si dvaja dobrí kamaráti nemohli povedať hocikedy a hocikde.
Rešpektujem Ťa takú, aká si, aj Tvoju (netriviálnu -- pre mňa :-) povahu.
Neurazím sa -- ale ani Ty sa mi nemusíš vyhýbať.
Čau.
© Bmp
koniec
Komentáre
Cítim, že sa žena - Lucia
Som zvedavá, či bude mať tento - do korešpodencie zahalený príbeh - ešte pokračovania...
suhlasim, rusalka...
.