Vonku začalo pršať. Emma opäť na chvíľu privrela oči a započúvala sa do záverečnej časti opery. Dážď postupne silnel a jeho zvuk pomaly nahradil posledné tóny nahrávky. Emma spomínala na edinburghskú premiéru a opäť sa prichytila pri tom, ako sa usmieva. Napriek tomu, že sú pre ňu tieto spomienky príjemné, často sa k ním nevracia. Nikdy nežila návratmi do spomienok. Vždy vnímala viac prítomnosťou a myslela na budúcnosť.
Dni v Edinburghu ubiehali rýchlo. Emma sa vtedy vôbec nezamýšľala nad tým, že je vzťah s Vladom vymedzený desiatimi dňami jej pobytu v tomto meste. Nepočítala dni. Tešila sa z tých nádherných spoločných chvíľ. Vychutnávala si každý spoločný okamih. Každú noc o niečo viac spoznávala samú seba. Otvárala sa Vladovi i samej sebe. Nechala sa ním viesť a tešila sa z každého kroku, o ktorý sa spolu s ním dostávala ďalej v poznaní vlastnej intimity.
A potom prišiel posledný večer.
Sedeli spolu v malej krčmičke. Rozprávali o koncerte, ktorý pred chvíľou skončil. Cítila sa uvoľnene a šťastne.
Doteraz si pamätá, ako jej v jednom okamihu prišlo zvláštne, že necíti žiaden smútok. Ani len náznak čohosi patetického, či bolestného. Tešila sa z večera. Tešila sa na poslednú spoločnú noc.
Nikto z nich v ten večer nehovoril o tom, že zajtra už budú každý niekde inde. Akoby sa nemalo nič zmeniť. A vlastne sa v ich životoch ani nič podstatné nezmenilo.
Keď druhý deň odchádzala po práci do Londýna, odprevádzal ju Vlado k vlaku.
Dali si letmý bozk a kým Emma nastúpila, stihla mu ešte pošepky poďakovať.
Vlak sa pohol. Emma sa na neho posledný krát usmiala a potom už len sledovala postupne sa vzďaľujúce pobrežie. O niekoľko minút ju monotónny zvuk ukolísal k spánku. Prespala celú cestu do Londýna. Dospala aspoň niečo z deficitu posledných dní.
Keď v noci kráčala mestom domov, nevedela sa dočkať stretnutia so Samkom a Adamom.
Každý deň im z Edinburghu aspoň na chvíľočku zavolala. Ešte nikdy nebola tak dlho bez nich. A teraz sa k nim vracia, plná novej energie.
Domov prišla hlboko v noci.
Obaja synovia už spali. Čakala na ňu len Edit. Nemusela jej nič hovoriť. Po prvých vetách pochopila úplne všetko. Videla nové plamienky v Emminých očiach, cítila jej vnútornú pohodu a vyrovnanosť.
Otvorili si spolu fľašu červeného vína a Emma jej rozprávala o všetkom, čo sa naučila v ateliéroch, o všetkom, čo videla, ale i o Edinburghu samotnom. O meste, ktoré jej zaimponovalo svojou atmosférou, ľuďmi, ktorí v ňom žijú a v neposlednom rade všetkým tým krásnym, čo v ňom zažila.
Po sprche si ľahla do postele k malému Samkovi. Tak rada pri sebe cítila jeho horúce telíčko. V spánku sa k nej pritúlil a ona šťastná zaspávala.
Ostávali im posledné tri týždne pobytu.
Emma sa snažila stihnúť v práci čo najviac. A darilo sa jej.
S Edit sa dohodli na ďalšom spoločnom zvyšovaní kvalifikácie. Vybrali si Viedeň. Zvykli si na seba a obe mali chuť sa ďalej profesionálne zdokonaľovať. Ešte z Londýna si podali spoločne prihlášku na postgraduálne štúdium a obe dúfali, že sa po konkurze na jeseň opäť stretnú v škole.
Emma sa vracala na Slovensko šťastná a silná.
Akoby bola v Škótsku našla samú seba.
Vlado sa vrátil domov o pár mesiacov.
Hneď po svojom návrate Emme zavolal a pozval ju na kávu. Bolo to príjemné stretnutie. Akoby ním obaja potvrdili svoje pretrvávajúce kamarátstvo.
Odvtedy sa spolu z času na čas stretnú. Na koncerte, alebo len tak, náhodou na ulici. Občas ich stretnutie ukončí spoločná káva. A Emma sa vždy poteší, keď nájde jeho meno na niektorom z nových CD-čiek.
Je rada jeho úspechom a rada ho počúva.
Komentáre
.
Dobré a pohodové čítanie
Ján
Sooshn, mne sa zas páči prototyp tvojich hrdiniek. Možno pre to,
Na margo čítanosti ,,mužskými protipólmi" si myslím, že tvoje poňatie je natoľko hlboko ženské, že je zrkadlom ženského bytia, preto sa v ňom muži menej vidia. Možno by bolo vhodné raz napísať príbeh s mužskou optikou a mužským hrdinom.
Sooshn, nezabudni, že hogo sa počíta aspoň za desať mužských čitateľov.. ;)
Čert, a ty ako editor blogzinu, nemáš vo vrecku schovaný nejaký vlastný príbeh?
Rozprávkarka
Rozprávkarka, koho by už len zaujímali čertovské výmysly, hm??? ;)
Dobre vedieť Wyslúžilec,
A čertovské výmysly by mohli byť osviežením blogzinu.
ja sa hlásim ;)
Čert, veríš či nie, mňa by zaujímalo, čo sa v tvojej hlave za normálnych
a aké čertoviny sa
Sooshn, mne sa páči aj dvojzrkadlenie hlavných hrdinov,
Kedysi som čosi také skúšala robiť, je zaujímavé nadstaviť polarizáciu.
dievčatá, vari len nechcete, aby tu muselo mravnostné komando poriadky robiť??? ;)
Sooshn
A čo sa náš editor bojí mravnostného komanda, či čo... To necháva iných
Rozprávkarka, áno
Rozprávkarka, a Ty nevieš, že kam čert nemůže, pošle ženskou??? ;)
Dionea,
Sooshn, ja už mám teraz iný atrament v svojom pere...
A vlastne aj spôsob, ako ľahšie prejsť k tým mužským hrdinom.
To chceš povedať, že do blogzinu nemôžeš?
Mám oči od údivu dokorán...
Rozprávkarka, a vari sem-tam niečo nenapíšem, hm??? :)
Iný atrament?
Ponúknuť dva, možno celkom rozdielne pohľady na tie isté udalosti, je asi naozaj náročné. Aby to neskĺzlo do klišé a povrchností.
Máš pravdu, to by bolo ideálne... Lenže keď ty si myslíš, že tá
Neviem, neviem...
Sooshn, mne sa páči práve tá náročnosť toho projektu. Kedysi
nuž, asi nezachráni, no fakt je ten, že pritiahnuť na blogzin mužských autorov...
Päť dní blogzinu päť pohľadov
Sooshn, takýto koncept už na blogzine bol v "Prešľape"...
Pozrela som sa a spomínam si
s tým konceptom prišla hanka a spracovala ho tak výborne...
Tak ju treba prehovoriť
... skúsil som, no nepodarilo sa :(
skúsim aj ja, aj keď sa možno
diuška, skús.. ak sa podarí, budem rád.. :)
Dionea skús