Emma sa zohla ku skrinke vedľa kresla a vytiahla z nej fľašu whisky.
Nepila často, ale vedela, že ak sa teraz trocha nenapije, strach jej nedovolí vrátiť sa k obdobiu, ktoré pre ňu ešte
stále bolo nočnou morou. Tak často sa jej posledný rok stalo, že ju uprostred noci prebudila. Celkom spotenú a nepokojnú.
Dusila ju tými spomienkami v snoch.
Bola odhodlaná, nechcela všetko opäť odložiť kdesi hlboko do zabudnutia.
Vedela, že celkom zabudnúť i tak nedokáže. Že to nie je možné. A vedela, že sa s nimi musí konečne vysporiadať.
Ak to neurobí teraz, ak nerozpletie celú tu spleť spomienok, ktoré už celé týždne kúsok po kúsku vyťahuje zo svojich úkrytov, možno už nebude mať nikdy silu sa k nim vrátiť.
Už dva roky si tak intenzívne priala zabudnúť na obdobie, ktoré celkom zmenilo jej život.
Na šesť rokov, počas ktorých stratila samu seba. Prestala vtedy celkom žiť svoj život a žila životom iných. Úplne cudzím.
Usrkla si dúšok whisky a chvíľu ju len tak vychutnávala.
Mala ju rada. Ale už jej našťastie vedela odolať.
Vrátila sa k spomienkam.
Začiatok tých desivých rokov začal stretnutím s Danou, priateľkou zo študentských čias. Náhodné stretnutie na ulici.
Mali chvíľu čas a keďže sa roky nevideli, sadli si na kávu a rozprávali o svojich životoch.
Spomínali na staré časy a na spoločných kamarátov.
Keď začala Dana rozprávať o Patrikovi, ktorý kedysi veľmi dávno prejavoval o Emmu záujem, vybavila si sebavedomého chlapca, s ktorým jej ešte na strednej škole práve Dana zorganizovala prvé rande v živote. Patrik jej nebol ani trocha sympatický. Taký frajer, s cigaretou v ústach. Snažil sa ešte pár týždňov zlákať Emmu na ďalšie rande, ale Emma v tom čase po vzťahu netúžila. Nemala chuť. A nebyť Dany, nebola by šla ani na prvé stretnutie.
Keď Dana rozprávala o jeho živote, Emme sa zrazu videl jeho osud nesmierne smutný. A blízky.
Bol jej blízky život rozvedeného muža, ktorý sa stará o svoje dve dospievajúce dcéry a maličké dievčatko,
ktoré ešte nemalo ani rok.
Emma si znova usrkla z pohára.
To bol ten moment, ktorý zmenil jej život. Moment vzbudeného súcitu.
Bola taká slepá. Už toľkokrát v živote na neho doplatila.
Akoby jej zrazu čosi silne zovrelo žalúdok.
Ako na dlani videla svoju vtedajšiu naivitu.
Keď jej Dana o tri dni volala, že s manželom organizujú narodeninovú party, a že by bola rada, keby prišla, celkom sa tešila.
Ani jeho už viac ako desať rokov nevidela. A kedysi ho mala celkom rada. Bol to rodený zabávač.
Bola zvedavá, čo s ním urobili tie dlhé roky.
Keď Dana len tak mimochodom Emme oznámila, že ju na ich víkendový dom odvezie z mesta práve Patrik,
vôbec sa nečudovala.
Doteraz si pamätá, aká bola zvedavá na človeka, s ktorým vo svojej mladosti absolvovala svoje jediné, i keď neúspešné rande.
Na človeka, ktorý sa jej pred rokmi videl arogantný a nezodpovedný, a ktorý teraz sám vychováva svoje tri deti.
Už ten fakt, že mu deti pridelil pri rozvode súd, sa jej zdal výnimočný.
Bolo to zvláštne.
Žeby sa bola vtedy v tom človeku až tak zmýlila?
Alebo sa tak veľmi zmenil?
Na oslavu šla s plnou hlavou takýchto a podobných otázok.
Netušila, že sa pre ňu stane toto stretnutie osudným. Že sa jej celkom zmení život.
Že na čas celkom stratí samú seba.
Komentáre
Je mi velmi, velmi smutno,
Milá Sooshn, je zvláštne, ako sa podobajú nielen osudy niektorých žien,
Sooshn, niekedy mám pocit, že tvoje príbehy sú ako nadstavené zrkadlo. Pozriem sa doň a vidím seba...
Viola máš pravdu, aj tie najjedinečnejšie osudy
Páči sa mi ako moje príbehy vnímaš. I to, že sa v nich niekedy vidíš.
Každý osud je niečim výnimočný a jedinečný. Aj mne sa do života
Vilola, návraty sú často ťažké,
Držím Ti palce, aby Tvoja konečná voľba bola správna. Aby si dokázala otvoriť dierka, ak Ťa k tomu bude Tvoja intuícia pobádať.