Medzi mužom a ženou

niekde kde ho už ani nie je cítiť, počuť a vidieť, keď chýba obyčajný úsmev alebo pohladenie, nuž mám pocit, že Kristína do vzťahu s Oliverom dala všetko to svoje šťastie, on si ho vzal a stratil, bez nejakého zaváhania zabudol na to čo dostal, čo vzal, čo si nechal pre seba, jeho choroba nie je ospravedlnením, nechcem len na neho hodiť všetkú vinu, aj Kristína mala svoj podiel, dávala, dávala a nenechala si pre seba nič, škoda toho, možno stačilo len chcieť aj dostávať... myslím si, že tie váhy vo vzťahu by nikdy nemali klesať len na jednu stranu, mali by pekne ukazovať na stred, celý ten životný príbeh je len o jednej strane.
Veľmi dobre sa to číta Sooshn, je to napísané s ľahkosťou a eleganciou, rada si prečítam ako sa to skončilo.

Čo sa dá chcieť od človeka, ktorý sa v čase keď s Kristínou začal žiť nedokázal bez bolesti ani poriadne pohybovať?
Chcieť by mohla Kristína teraz, keď je Oliver z najhoršieho vonku. Možno si to uvedomil, keď začala hovoriť viac o budúcnosti, o tom, čo by s ním chcela prežiť, a práve preto rýchlo odišiel.

Som rada, že sa Ti príbeh dobre číta. Niekedy je ťažké vžívať sa s odstupom do života mojich hrdiniek, či hrdinov. Do ich pocitov. Nezaujate a bez zbytočného hodnotenia a odsudzovania.

že ak je aj človek chorý, veľmi chorý a nevládze a berie si všetko čo mu je ponúknuté tak by jeho srdiečko mohlo aspoň prejaviť obyčajnú malú vďaku, úsmev, alebo dotyk na dlani..Ale to možno je možné v dlhodobom vzťahu, nie v takom rýchlom slede udalostí, Kristína vhupla do času nie veľmi pozitívneho pre ňu, nechať chorého bez pomoci je bezcharakterné svinstvo, to je pravda, ale nechať si vziať svoje šťastie, hmm, myslím, že by som to asi riešila inak, s vedomím, že operácia bude mať pozitívny výsledok stlmila by som svoju chuť byť za každú cenu na blízku a po ruke, ak by som to vedomie nemala, tak by som vydržala všetko čo by sa dialo, ale po úspechu by som bola tá prvá, čo by z toho vzťahu , nevzťahu odišiela, a hneď..no ľahko sa mi to takto rozoberá, viem, ale natoľko sa poznám, čo by som bola schopná robiť pre záchranu vzťahu a čo nie, to viem. Myslím si, že Oliver asi nemal vzťah len s ňou, ale to je len dedukcia, keď odchádzal preč a vracal sa, tak v tom čosi vrždí..škrípe, nechával si viditeľné zadné dvierka..a tie boli do srdiečka Kristíny. Ach jaj, je to zložité takéto vzťahy. No ja si myslím, že Kristína to videla ale nechcela o tom vedieť, túžila mať šťastie a lásku aj za cenu toľkej obete. Oliver to zneužil. Môj pocit, môj názor, počkám si na koniec.

Veď Kristína hovorí, že lásku zo začiatku cítila. Bola tam aj tá neha. Aj dlaň. Píše aj o tom, že sa na začiatku veľa smiali. A hoci smiech ubúdal, bol naďalej prítomný v ich vzťahu.
Ale máš pravdu, že Kristína vhupla do vzťahu, v období, ktoré pre ňu/neho nebolo veľmi pozitívne. Možno bola pre Olivera tou povestnou slamkou, ktorej sa chytá topiaci.

A Kristína skutočne ani len netušila, že by za jeho odchodmi mohlo byť čosi iné. Jednoducho to vtedy cítila tak, že Oliver v stave, v akom sa nachádzal, potreboval občas "vypnúť" v pohodlí svojho domova.
Hoci mu poskytovala všetko, čo potreboval.

díky za dovysvetlenie, pochopila som to tiež tak, len sa nahlas zamýšľam, skôr ma ťahá premýšľať nad tým, čo by som robila ja..prepáč, Kristína chcela mať obyčajný život, a to je asi to najťažšie čo môže človek chcieť... mám rada Tvoje príbehy, preto, že mi otvárajú svet v ktorom sa neorientujem, také životné situácie a problémy a skúsenosti sa mi často nedostávajú do uší...díky
a počkám na ďaľšiu časť..:-))