Medzi mužom a ženou

Ako možno rozlišovať rôzne stupne nevery? Alebo rôzne stupne vernosti? Nevera buď je alebo nie je. To, že sa maskuje za rôzne dôvody, je zas iná vec. A to, že na ňu mnohokrát existuje reálna príčina, je zasa ďalšia vec. A je tu aj ďalšia skutočnosť, ktorá je aktuálnou najmä v svete internetu, a veľa sa o nej píše aj na vašom blogu: virtuálne vzťahy. Sú neverou, alebo nie? Je citový vzťah už prekročením hranice vernosti, napriek tomu, že nedochádza k žiadnemu telesnému kontaktu? Je myšlienková nevera tiež neverou, alebo iba túžbou po niečom, čo žene v reálnom živote chýba... Chýbajú mi v článku tieto otázky, o odpovedi už vôbec nehovoriac.

Nerozlišujem rôzne stupne nevery. Možno si prehliadla na začiatku môjho textu nasledovné: "Vernosť vnímam tak, že buď je niekto verný alebo je neverný. Neexistuje žiadna stredná cesta, žiadna polovičná nevera." Aj virtuálne vzťahy som vo svojom texte naznačila. Toto je včak len kostra problému nevery. Základné problémy, od ktorých sa budú vyvíjať ďalšie úvahy na tému nevery. Určite sa minimálne jedna z mojich úvah bude venovať virtuálnym vzťahom. Tento problém je jedným z monhých, ktorý je v mojom texte skrytý pod nasledovnými otázkami: "Kde je tá hranica, kedy ešte môžeme vernosť chápať v celistvosti ako pozitívne správanie ženy? Kedy sa telesná vernosť stáva len farizejskou maskou, zakrývajúcou v skutočnosti oveľa slobodnejšie a od partnerských sľubov nezávislé správanie?"
Odpovede na tieto a ďalšie otázky budem spoločne s diskutujúcimi hľadať v následujúcich článkoch.

vnútorného rozpoloženia ženy, ktorá častokrát volí medzi zaužívaným stereotypom, v ktorom niet žiadnych vybočení, a medzi túžbou po plnšom živote. A čo je vlastne víťazstvo - ísť cestou zaužívaných stereotypov, a potlačiť svoje vnútorné, skryté JA so všetkými jeho túžbami, alebo naopak, dať priestor svojmu vnútornému JA a vzdať sa stereotypu, ktorý predsa len znamená určité bezpečie a vychodené koľaje...

Sama som ich v článočku predbežne rozčlenila do štyroch okruhov a v jednom z nich sa spomína aj "spestrenie životného stereotypu". Nemyslím si, že zaužívaný streotyp musí byť bezpodmienečne spojený s "potláčaním svojho vnútorného JA so všetkými jeho túžbami".
A nie vždy stereotyp znamená bezpečie a vychodené koľaje... pokojne može byť za ním aj strach.

sú partnerské vzťahy, ktoré sa predsa rozpadajú aj bez telesnej nevery. Viem, o čom hovorím, prežila som to, a nešlo ani o alkoholizmus, ani o nasilie. Jednoducho som v istom bode zistila, že moje manželstvo už nema buducnosť, chybali tam komunikačné väzby, aj citove. Možno by bolo dobre zaoberať sa aj tým, či otazka vernosti v takýchto vzťahoch vôbec má zmysel.

myslím, že blogzin má otvorene dvere pre všetky vzťahové témy. A myslím, sa ak ich bude mať kto napísať budú tu časom aj články venované rozchodom/rozovdom. Veď partnerské vzťahy ponúkajú obrovské množstvo tém.
Ja som sa v mojich článočkoch rozhodla predostrieť môj pohľad na dušu ženy vernej a nevernej. A paralelne so mnou píše wyslúžilec o (ne)vernom mužovi. Asi bude trvať dlhšie, kým poodhalíme mnohé z otázok týkajúcich sa nevery a vernosti. Možno to nie je problém, ktorý sa týka bytostne Tvojho života, no myslím, že i napriek tomu by mohol byť podnetný i pre Teba. Hoci aj tým, že v Tebe prebudí nové otázky týkajúce saproblémom nevery.

pred spaním, našla som tu par dobrých článkov, je to čítavé. Ale zajtra ma čaká práca, takže už končím sa blúdením po nete. Želám dobrú noc.

vari je len absolútna vernosť a absolútna nevernosť?
nie je to skôr tak, že prehrešky proti vernosti majú rôzny stupeň závažnosti, a teda že aj (ne)vernosť má rôznu mieru?
a že „Nevera buď je alebo nie je“?
z čisto subjektívneho hľadiska každého jednotlivca to tak možno je, no fakt je, že rôzni ľudia chápu neveru rôzne..
to, čo je pre jedného jasná nevera či prejav nevernosti, pre druhého je úplne nevinná záležitosť...
sa mi zdá, že aj táto rozdielnosť v chápaní „vernosti“ a „nevery“ je častým zdrojom nedorozumení a vzájomného neodpúšťania si...
nazdávam sa, že sotva existuje taká definícia vernosti a nevery, ktorá by bola všeobecne prijateľná, aj keď na určitých znakoch sa asi zhodnúť dá...
prikláňam sa skôr k názoru, že presný význam môže dať týmto pojmom len vzájomná dohoda každej konkrétnej dvojice.

vernosť a nevernosť,každý človek ju chápe inak, cíti inak a prežíva tiež inak, moja osobná skúsenosť je niekde úplne na začiatku, rozhodla som sa byť verná, prečo? lebo chcem, lebo milujem, lebo mám šťastie vo svojich rukách, nie preto, že som vstúpila do partnerského , manželského vzťahu, ale preto, že milujem, nevravím, že flirt alebo žmurkanie na iných chlapov mi je cudzie, rada si vymením pár pekných a vzrušujúcich viet a pohľadov s mužom, ktorý sa mi páči, prečo nie? Veď sa mi len potvrdí, že som hlavne žena, ženy sú predsa od prírody rady keď ich muži ospevujú, keď im lichotia. Vernosť je ale v mojom okolí už pomaly ale isto prežitok, ktorý sa vraj už nenosí, prekvapuje ma s akou ľahkosťou niektoré moje nazvime ich známe dokážu byť neverné ( myslím fyzicky ) a ospravedlňujú si to tak, že je to vlastne ich víťazstvo nad svojim svedomím, že keď sú doma je to všetko tak ako má byť, ja osobne by som sa nedokázala partnerovi pozrieť do očí... ak by mi môj manžel bol neverný bolelo by ma to a veľmi, ale ak by pocítil potrebu urobiť to, tak láska z jeho strany skončila, z mojej strany nie, preto by som ho nechala ísť za šťastím veď keď miluješ tak praješ len to najlepšie milovanému, ak je lepšia iná.. nech sa páči..nech ide.... tak čo to vlastne podľa môjho osobného názoru je nevera? je to zrada svojho vlastného výberu partnera a rozhodnutia pre spoločný život...viem, že nie každý má šťastie byť milovaný a milovať, ale vždy je možnosť povedať čo cíti a čo sa s ním deje ešte predtým ako ide ničiť seba a partnera/partnerku neverou.

ad “vernosť a nevernosť, každý človek ju chápe inak”
súhlasím.. hranica medzi vernosťou a nevernosťou nie je zreteľná hrubá čiara, je to skôr akési pásmo, ktorého šírka je u každého muža/ženy iná a dokonca sa môže v priebehu času meniť...

ad „nevravím, že flirt alebo žmurkanie na iných chlapov mi je cudzie“
jedna strana mince je to, ako flirt alebo žmurknutie vníma žena, druhá strana, ako ho vníma jej muž.. tu vidím vo vzťahu muža a ženy veľké úskalie - ako sa k druhým mužom/ženám správať slobodne a pritom tak, aby to neprekračovalo hranice partnera/partnerky a nezraňovalo ho/ju to...

ad „Vernosť je v mojom okolí už pomaly ale isto prežitok“
vo svojom okolí nepozorujem, že by sa vernosť stávala prežitkom.. pozorujem len to, že sa o otázkach (ne)vernosti hovorí otvorenejšie, a považujem to za vcelku zdravý trend, lebo je o hľadaní, o otváraní a uvoľňovaní tém, ktoré boli v minulosti tabu.
a mám otázku: v čom Tvoje neverné známe vidia „víťazstvo nad svedomím“?

ad „ak je lepšia iná.. nech sa páči.. nech ide...“
ak chlapa zaujme iná žena než jeho partnerka, ktorú (v optimálnom prípade) miluje, nemusí to zďaleka znamenať, že tá žena je LEPŠIA.. často to znamená len to, že je TIEŽ príťažlivá, alebo INAK príťažlivá..

ad „nevera je to zrada svojho vlastného výberu partnera a rozhodnutia pre spoločný život“
toto je veľmi kategorický postoj k nevere.. nepripúšťaš, že to nemusí byť definitívna zrada, ale aj potknutie? zakolísanie? podľahnutie (chvíľkovému) pokušeniu?
myslíš si, že po nevere musí nutne nasledovať rozchod?

no jasné.. veď ktorej žene by zle padla pozornosť muža? uznanie jej ženskej príťažlivosti?
ak je príjemné vnímať všeobecné oceňovanie ženskosti v poézii či výtvarnom umení, prečo by nemalo byť príjemné oceňovanie konkrétnej ženy konkrétnym mužom?
zaujímavé ale je, že takéto oceňovanie často vyvoláva u partnera ženy pocit ohrozenia a žiarlivosť...

tak dobre, skúsim sa z toho vymotkať..:-) hranice flirtu, ktorý si ja môžem dovoliť, opísala som hlavne môj postoj a myšlienky a skúsenosti po rokoch strávených s manželom poznám, viem kedy je čas prestať, kde ju majú ostatní je na nich, toto ja neviem posúdiť, do toho sa ani nemienim púšťať, nemám právo niekomu vravieť, že niečo je príliš nevhodné/alebo ešte vhodné..každý by mal vedieť posúdiť kedy už je na hranici a ľad sa stenšuje.. to sú roky skúseností, komunikácie a spoločného života..
čo sa týka môjho okolia, no stretávam sa čím ďalej tým viac s tým, že bokovky v manželstve sú viac v kurze ako pred pár rokmi, možno je to tým, že starneme a tým viac moje známe vyhľadávajú mimomanželský vzťah, a to víťazstvo nad svedomím je vlastne, vyrovnanie sa s ich životom, donedávna boli schopné každú čo to urobila ukrižovať, teraz pripúšťajú, že sa to jednoducho malo stať, a ospravedlnili si to tým, že svedomie je na obtiaž, nezaťažujú sa ním, píšem čo mi jedna povedala, keď som sa jej na to spýtala...
keď je lepšia nech ide nech sa páči.. z môjho pohľadu, jednoducho musí byť lepšia ak by môj manžel mal pocit, že mi musí byť neverný, pripúšťam možnosť, žeby bola príťažlivejšia, inak príťažlivejšia , to sa môže stať a v tom prípade nech si ide za príťažlivým šťastí, či by som odpustila neveru? neviem, to zatiaľ riešiť chvalabohu nemusím..a môj kategorický postoj k nevere vyplýva z toho čo žijem, nedovolím aby som bola zradená, aby sa manžel potkol, a zakolísal ani chvíľkové pokušenie nepripúšťam, hogo, musel by si nás poznať lepšie aby si pochopil...toto je môj vlastný osobný pocit a život, čo sa týka zovšeobecnenia viem, že to sa stať môže, viem že sa to stáva, viem že tak ľudia žijú, pripúšťam vo všeobecnosti, že to nemusí byť definitívna zrada, pripúšťam, že nemusí nasledovať rozchod, no myslím si, že to sa dá všetko riešiť pred tým ako žena/muž zradí, zakopne, zakolísa, často je to len o vyjadrení sa k tomu čo sa doma za zavretými dverami deje..

k tomu lichoteniu.. plný súhlas s Tvojim komentom, že vyvoláva takéto konanie žiarlivosť? no vyvoláva a prečo by nevyvolávalo, ale veď o tom to je, koľkokrát si potom muž/žena uvedomí,koho vlastne má doma.

no ja vravím „tiež dobrá.. tiež príťažlivá“.. a ešte dodávam, že ak sa muž obzrie za inou ženou, to neznamená, že už dvíha kotvy a chce opustiť svoju ženu.. je to možno len prejav jeho slobodnej telesnosti, jeho ocenenie krásy a príťažlivosti, ktoré nie je namierené proti jeho žene, ani proti ich vzťahu...
a že „to sa dá všetko riešiť pred tým ako žena/muž zradí, zakopne, zakolísa“?
myslím si, že vopred sa dá riešiť mnoho, no asi nie vždy a všetko...

ok,beriem Tvoj názor, tiež dobrá, tiež príťažlivá , beriem aj to, že keď sa obzrie za inou nechce hneď opustiť predošlú, ja sa rada obzriem s ním....chápem, že to nie je namierené proti jeho žene, však na jeho ženu sa zase s obdivom pozrie iný muž..a to je to čo sa snažím povedať, nech sa nechajú ženy obdivovať, muži nech flirtujú so ženami aj svojimi aj cudzími, ženy nech sa bavia a nechajú si lichotiť od iných mužov a nielen od svojich.. mne sa to neprieči, je to život, je to milé a je to iste veľmi vzrušujúce vedieť, že patríš ešte k atraktívnym a žiadaným ženám..ale o ten rozhovor ak sa niečo zlomí a niečo prestane fungovať by sa jednoznačne mali pokúsiť, pripúšťam, že to nemusí vždy dopadnúť tak ako by sme chceli, aby dopadlo, že sa všetko len rečnením vyrieši, to nie, len si myslím, že mnohokrát niektorí partneri ani len netušia čo cítia ich polovičky..či mužské, či ženské polovičky.

a na tom, že základom starostlivosti o partnerský vzťah a skvelou prevenciou proti skratom a krízam je otvorená komunikácia medzi mužom a ženou, a to aj o tých najintímnejších záležitostiach, sa určite zhodneme tiež.. :)

ale prečo by sme sa nezhodli, myslím,že sa zhodujeme vo veľa veciach, aspoň podľa toho čo som sa tu dočítala, páči sa mi Tvoj spôsob komunikácie a rozumiem Ti, píšeš zaujímavé a zrozumiteľné veci, a veru nie je nič lepšie ako rozhovory a názory a sny a pocity a túžby vyjadriť pred partnerom a nemať obavu z toho čo si preboha pomyslí, prišla som na to, a posunulo ma to naozaj o veľký krok dopredu..:-))) je to myslím polovica úspechu vo vzťahu, a ešte pridávam veľký kus tolerancie jeden druhého.. :-)))

a to nielen čo sa týka názorov a postojov, ale aj veľmi intímnych snov a pocitov a túžob...

presné, presné.... je to tak, a viem , že to niekedy nie je ľahké a niekedy je to ľahšie ako sa na začiatku zdalo..

dokonca ani človeku, ktorého miluješ.. lebo tým, čo nájde a bude brať do svojich rúk v Tvojej trinástej komnate, môže ublížiť nielen Tebe, ale aj sebe.. a navzájom si vymeniť kľúče od svojich trinástych komnát je najvyšší vrchol dôvery a dôvernosti medzi mužom a ženou.. je to risk a hra vabank, no keď risk výjde a nezlomí láske ani vzťahu väz, je to pre ženu aj pre muža obrovská výhra...

debata a vidím, že sa v nej pokračuje ďalej. Nedalo mi to a tak som vyhnala syna od počítača. Súhlasim s tým, že každý z nás má svoju trinástu komnatu, ja by som však kľúč od nej nezverila nikomu, dokonca ani najbližšiemu človeku, v trinástej komnate totiž skrývame najkrehkejšiu časť svojho JA. Zraniť ju alebo zabiť znamená zraniť či zabiť vlastnú dušu. Je to príliš veľké nebezpečenstvo. Neriskovala by som, ale možno len pod vplyvom vlastných životných okolností...

ano, je to neuveriteľne dôležité vo vzťahu aby si mal z partnera aj spovedníka, nebáť sa a vedieť, že chápe Tvoje pocity a nenecháva to len tak bez povšimnutia ležať na dne svojej duše, je krásne keď vieš, že ťa neodsúdi, že sa aspoň pokúsi pochopiť Tvoje city a túžby, že Ťa nevysmeje, že Ťa nezradí, a ja takého mám.. :-))

zverenie klucov od tej trinastej komnaty vie zachranit toho druheho, zachranit mu zivot, zachranit lasku a vztah. som stastna, ze mame doma zastupitelne ulohy kastelanov :)))

ze nie som sama. z.a.r.a, zdielam tvoje nazory a pocity. hogo, vdaka za vystizne vyjadrenie nazorov a tebe a a sooshn za priestor :)

a dať niekomu kľúč od trinástej komnaty znamená vydať mu skoro celú dušu.. ak sa k tomu muž/žena odhodlajú, robia tým krok ponad priepasť, do ktorej sa poľahky môžu prepadnúť.. no ak sa im spoločne podarí tú priepasť prekročiť, ich duše sa dotknú a ich vzťah dosiahne level, aký bez tohto (potenciálne sebazničujúceho) kroku jednoducho nemožno dosiahnuť...

že sa vám to s vašimi partnermi podarilo a že to vám aj vašim partnerským vzťahom prospieva... :)

Vidim, ze mate podobnou definici vernosti jako pan wyslouzilec a to v podobe zavazku a pravidel prijatych pri vstupu do vztahu . Zeptam se Vas proto na to same . Co pod tim myslite ? Taky potrebujete uvazat na zacatku, aby ste si ve vztahu udrzali cil, smer a spolecnou cestu ? A ste svobodne verna pak ?
Jeste mne napada, pokud se nedohodnete, ze sexualni nevera neni v poradku, je podle toho pro Vas v poradku ?
Je potreba dohodnout se s partnerem na "vernosti" ? A nakolik v to verite ? A nakolik to delate ? Co pak, kdyz Vas zradi Vase umluva ?

Mnoho otazek , ja vim, ale mne se nelibila ta definice pred tim a porad se mi nelibi . Hlavne vobchazi nevernost v jejim zarodku a to v myslence na neveru .

že je to takpovediac základná časť nášho bytia, je nedotknuteľné. Ja osobne mám skúsenosť, že ho treba obaliť do riadne hrubého panciera, a zakmnuť nielen do trinástej komnaty, ale aj do zamurovanej veže. Možnosť nájsť človeka, ktorému by som ju mohla skutočne ukázať, sa rovná 1: 1 000 000. Neznamená to, že nedôverujem ľuďom, že nie som komunikatívna, že nemám priateľov, priateľky. Znamená to, že mám niečo, čo je výsostne iba moje, a nedávam to všanc náhodným stretnutiam či priateľstvám.

a procpak si je delate ?
Ja nevim, co bych do ni dala . Snad tych zvysnych dvanact :) aby sem taky jednu mnela .

jeho odovzdanie je prejavom najvyššej dôvery a lásky a muž/žena ho vydajú len žene/mužovi, ktorých bezvýhradne milujú a s ktorými chcú zdieľať aj svoje najtajnejšie tajomstvá..
s Tvojím odhadom, že pravdepodobnosť nájdenia človeka, ktorému možno ukázať svoje najvnútornejšie JA, je jedna ku miliónu, sa nestotožňujem..
ako nepriamy dôkaz si dovolím uviesť skutočnosť, že z.a.r.a aj kordélia si so svojimi partnermi kľúče od svojich trinástych komnát vymenili, a obe sú s týmto svojím rozhodnutím a krokom na výsosť spokojné...

ktorí nemajú potrebu pred sebou ani pred inými ľuďmi niečo skrývať a ktorí sa neboja otvorene prejavovať akékoľvek svoje túžby, aj tvárou v tvár verejnému odsúdeniu, pranierovaniu, nactiutŕhaniu...
žiadneho iného takéhoto človeka som dosiaľ nestretol...

fajn, že nás je viac..teší ma to.

čo stretli toho jedného z milióna. Nie každý má to šťastie...

A čo sa týka vernosti a vôbec vytvárania vzťahov, každý z nás má v sebe svoju vlastnu mapu s vlastne určenými hranicami, niekto ich má posunuté na sever, iný na juh, ale je to jeho vlastna mapa, ktorú su nakreslil sám a všeobecné poučky typu - dobré je, keď je to takto, alebo takto, sa vôbec nemusia stotožňovať s hranicami mapy, ktorú si v sebe kreslíme.

podľa ktorej by sa mohol každý jeden človek orientovať vo svojich partnerských vzťahoch a v záležitostiach vernosti...
to, ako si muž/žena narysujú hranice (ne)vernosti, je vecou ich slobodného rozhodnutia, za ktoré sami nesú zodpovednosť...

Niekedy sa mi zdá, že sa tu zabúda na interkatívnosť v partnerskom vzťahu. Ideálne by bolo, keby som ja mohla pomôcť svojmu partnerovi kresliť jeho hranice vernosti a on mne. Žiaľ, nebýva to tak, najčastejšie si ich kreslíme sami. Nečudo, že potom prichádza k stretom, proste sa naše ,,kopiráky" nekryjú. Niekde tam, v tom pásme medzi dvoma hranicami - mojimi a partnerovými, potom vznikajú aj tie trináste komnaty. Ako môžem do nej pustiť niekoho, kto je posunutý o hodný kus ďalej ako ja?

je to tak vedieť kde je hranica sa človek naučí sám, niet poučky a niet pravidla, ktoré by niekomu pomohlo nájsť to miesto bez vlastnej skúsenosti, ja nedokážem odsúdiť človeka za neveru, len on sám vie prečo to urobil a jeho partner si zaslúži aspoň tušiť, ak samozrejme vedia povedať jeden druhému kde robia vo vzťahu chybu, podľa mňa je nevera chybou vo vzťahu, chybou ktorú niektorí prehliadajú a niektorí nevedia čo s ňou...ľudia chyby robia a budú robiť, ani sa neodvažujem tvrdiť, že vo veľmi dobrom a šťastnom fungujúcom vzťahu sa chyba nevyskytne, je to všetko len na tom ako sa partneri vedia stotožniť s chovaním protipólu.. poznám manželstvo, kde sa partneri dohodli, že si každý žije svoj život, fungujú tak a vyhovuje im to, tak pre nich nevera je dohoda.

nemusí to byť problém, ak dokážu o odlišnostiach svojich hraníc spolu otvorene hovoriť a navzájom si vychádzať v ústrety, tzn. pristupovať na kompromisy.
a podmienkou vpustenia iného človeka do vlastnej trinástej komnaty nie je podľa môjho názoru zhoda hraníc (vernosti), ale bezvýhradná dôvera...
láska, skutočná láska muža a ženy, je aj o bezvýhradnej dôvere...

keď dokáže odpustiť partnerovi jeho neveru, hocijakú. Teraz je síce reč o nevere telesnej, ale ako spomínala už včera Sooshn, sú aj iné druhy nevery. Poznám ženy, ktoré sa nevedia stotožniť ani s tým, keď ich muž pozerá porno, považujú to za útek od seba, a znižuje to ich vlastne sebavedomie. Ponižuje ich to. Pravdaže, sú aj opačné prípady, keď to partnerke nevadí a podporuje to. Nevera je široký pojem. Jednou z jej medzí je žiarlivosť a druhou bolesť. A a B a medzi tým úsečka, niekto ju má dlhšiu, iný kratšiu, no je tam. Niekto považuje sa neprípustný už erotický sen, niekto je schopný odpustiť aj to, keď sa mu rovno do postele nasťahuje k jeho partnerovi z druhej strany iný/iná. Ale či odpustíš, alebo nie, vždy je to o tom A a B. Vždy je to uzavreté žiarlivosťou a bolesťou.

a z úsečky by som urobil trojuholník.. a možno by sa dali pridávať ďalšie vrcholy a z trojuholníka by mohol byť mnohouholník, ktorý by zväčšoval mužovi aj žene vo vzťahu priestor možností...
úvahy o (ne)verných ženách a mužoch sú o. i. pokusom takýto priestor hľadať a narysovať aspoň jeho hmlisté obrysy...

ale..opýtam sa..do akej miery a aký časový horizont viete trpieť žiarlivosť?..

kedy by vám žiarlivosť nevadila..čiže pokladali by ste ju za zdravú žiarlivosť..a kedy by tá zdravá žiarlivosť prekročila hranice vašej únosnosti?..

dokonca aj vraždu... Ak však skutočne niečo také prežijeme, tak potom je pochopenie to, k čomu sa prebojujeme najťažšie. Odpustiť sa dá, ale pochopiť ťažko. Tam príliš veľký priestor na vytváranie trojuholníkov, či mnohouholníkov nie je. To by znamenalo dať partnerovi priestor na ďalšiu potenciálnu neveru...

ani Tvoju obavu, že odpustenie a pochopenie (nevery) musí nutne dávať partnerovi priestor na ďalšiu potenciálnu neveru...

Naozaj veľa otázok. Takže sa pokúsim aspoň na niektoré z nich zodpovedať" "Vidim, ze mate podobnou definici vernosti jako pan wyslouzilec a to v podobe zavazku a pravidel prijatych pri vstupu do vztahu . Zeptam se Vas proto na to same . Co pod tim myslite ?"
Nebola by som rada, ak by akákoľvek veta z mojej úvahy bola chápaná ako nemenná definícia. Záväzok a pravidlá chápem ako čosi, čo sa mení v závislosti od formy vzťahu. Niečo iné očakávam od manželstva, niečo iné od dlhodobého partnerského vzťahu nezaloženého na spoločnej rodine, niečo iné od krátkodobého vzťahu založeného na sexuálnej príťažlivosti.

Nepotrebujem sa na začiatku "uviazať", ale k tomuto postoju som sa prepracovala. Bohužiaľ aj negatívnymi životnými skúsenosťami.

A áno, verná som slobodne. Nemyslím, že je dôvod predlžovať vzťah, v ktorom bojujem sama so sebou, so svojou vernosťou. V ktorom podvádzajúc iného, podvádzam vlastne samú seba.

Neviem, či je potrebné artikulovať vzájomne potrebu vernosti. Pri vzťahu založenom na otvorenosti a dôvere, je to asi zbytočné. Skôr považujem za potrebné hovoriť o nevere v tzv. otvorených vzťahoch, ktoré neveru partnera pripúšťajú. Tu je dohoda nevyhnutná.

A porušenie "mojej zmluvy" ma kedysi zradilo veľmi bolestivým spôsobom. Myslím, ž žiadna zmluva nepomôže, ak v nej nie je prítomná vami toľko prízvukovaná sloboda.

Takže treba k tej definícii pristupovať voľne. A so zreteľom na rôzne podoby vzťahov.

možno je to dané aj tým, že ty máš na veci svoj pohľad a ja svoj, ale neznamená to, že sa navzájom vylučujú. Za mojim stoja moje skúsenosti a za tvojim tvoje.

V každom prípade ďakujem za odpovede, idem sa venovať synovi.

A ešte k otazke, ktorú položila Ellita. Neviem, komu bola presne adresovaná, podľa mňa je však žiarlivosť daná viacerými faktormi, jednym z nich je hĺbka citového vzťahu a jeho ohrozenia.

Pekné popoludnie.

súhlasím s vašim záverom z kometu z 15:00, že najdôležitejším pre vzťah je "otvorenosť, zdieľanie a tolerancia" Možno by som pridala ešte dôveru. Dôvera a otvorenosť nám umožňujú byť slobodnými.

Děkuji za odpověď , rozumím ji a je mi blízka, samozřejmě s ohledem na můj život.
Jediné co jsi pořád nedovedu představit jsou ty závazky a pravidlá , nemáte nějaký neintimní příklad ?

ale holé konštatovanie skutočnosti, ktorú nepovažujem v žiadnom smere za problém :).

Jedným z príkladov môže byť cirkevný sobáš. V manželskom sľube sa dvojica pred Bohom zaväzuje k vernosti. Jej porušenie je nie len prehreškom voči partnerovi, ale aj voči najvyššej inštitúcii, ktorou je Boh.

Počula som už aj o právnych predmanželských zmluvách, v ktorých bola nevera "sankcionová".

Zmluvou môže byť aj ústny sľub typu: "Budem Ti celý život verná."

som sa pokúsil objasniť v komente pod článkom "Sprievodca dušou..."

"Nemyslím, že je dôvod predlžovať vzťah, v ktorom bojujem sama so sebou, so svojou vernosťou. V ktorom podvádzajúc iného, podvádzam vlastne samú seba." z 17:04

uvedomila som si, že je dôležité, aby človek, ktorý "pácha" neveru, bol úprimný sám k sebe, neskrýval sa za výhovorky, ktoré ho ospravedlnia pred niekym iným...asi to znie paradoxne, je tu veľa protiotázok, ktoré súvisia najmä s úprimnosťou k partnerovi (ak chceš zostať úprimný k sebe, prečo mu klameš? skutočne ho miluješ, ak ho podvádzaš? prečo ho podvádzaš, keď ťa on tak veľmi miluje?)...a možno to zaváňa egoizmom, ktorého sa veľa ľudí stráni ako niečoho zlého...hovoríte však, že neverec/kyňa môže zmieriť so svojim slobodným rozhodnutím a žiť úprimne voči sebe samej...zostať úprimný voči partnerovi a otvoriť mu svoju 13tu komnatu (napr. iným názorom na neveru) je často veľmi ťažké...

no nech už človek koná akokoľvek, nemal by podvádzať sám seba...ako to napísala Sooshn

ja by som však oponovala...nie je ľahké spočinúť na pozícii, v ktorej nebojujem sama so sebou...pokiaľ človek už bojuje s myšlienkami (skutkami) na neveru a neveru vykoná, začne sa iný boj, boj s verejnou mienkou, ktorá neveru všeobecne odsudzuje a boj s vlastným svedomím, ktoré sa snaží byť úprimné k svojmu partnerovi (aj keď môže byť v súlade sám so sebou), no z istých (rôznych) dôvodov nemôže...možno aj kvôli tomu, že vzťah, v ktorom bojuje o seba samého, nechce ukončiť...pretože nakoniec nebojuje len za seba...

ale to je len jedna z rôznych variácií nevery, ktorá predpokladá, že občas chceme i to, čo je spoločensky, morálne neprípustné...

asi to znie divne :/

som mala napísať, ani vysloviť to poriadne neviem...

ano, takove zavazky znam , to je pravda. Nebyla jsem si jista, jestli mluvite o snatku . A ne jenom , to jsem rada, ze jsem se zeptala.

Nekdy premyslim , jak by vztahy vypadali, kdyby vstupem do manzelstva ty sliby lide vnimali jako hezky ale tezky cil, ne jako jistotu plynouci z manzelskeho svazku . A co by se stalo, kdyby z tych zavazku byla tuzba . Je hodne nedorozumeni kdyz zavazky nejsou plneny .
Hezky den a hodne hezkych myslenek :)

lebo vernosť je verejnou mienkou aj svedomím oceňovaná, nevernosť zavrhovaná a sankcionovaná..
(svedomie je v otázke nevernosti viac-menej asi len zvnútornená verejná mienka...)
muž/žena, čo sa dopustia nevery, sú pod tlakom verejnej mienky a svojho svedomia..
ak sa rozhodnú potlačiť svoje „neverné“ túžby a byť verní, obeťou sú „len“ ich túžby a vnútorná sloboda...

(„čo Boh spojil, človek nerozdelí“, „až kým nás smrť nerozdelí“ a pod.), a to ani v taký významný deň, ako je deň sobáša.. veď sotva možno predvídať, čo všetko sa stane v budúcich rokoch a desaťročiach.. v tomto zmysle sa mi Tvoja idea manželského sľubu ako „hezkého, ale těžkého cíle, jako tužby“ zdá byť veľmi rozumná a realistická...

nielen v momente, keď bojujú o svoje túžby, ktoré nemôžu (nemali by) realizovať...

takže sa dá Sooshinina myšlienka aj obrátiť...pretože ak si nepriznám sám sebe, že konám neveru kvôli tomu, aký som, teda že podvádzam (bez ohľadu na iné dôvody, ktoré si ľudia občas vymýšľajú a sú to dôvody spoločensky (ne)únosné, napr. nepozornosť partnera, stereotyp a pod.), nepodvádzam sám seba, pretože sa snažím byť k sebe úprimný...ale podvádzam iného, čo pre neverníka môže, ale i nemusí byť dôvod pre prerušenie vzťahu...najmä, ak si nemyslí, že podvodom ublížil svojmu partnerovi (ako v prípade Evy zo Sooshinho príbehu)

podvádzal by som sám seba, ak by som bojoval so svojou túžbou po inom človekovi a napriek nej bol verný...

neviem, či je to zrozumieteľné

na druhej strane, ak podvádzam iného (partnera) a pritom sa tvárim ako ten, ktorý je ikonou vernosti...je to neúprimné voči partnerovi, aj okoliu...no často nevyhnutné, ak chce človek skĺbiť svoju podstatu so vzťahom, v ktorom nemôže odhaliť svoju 13tu komnatu...pretože si váži aj iné hodnoty, ako len napĺňanie svojich túžob...

neprečítala som po sebe...

musím utekať...zatím, vrátim sa...

hogov z 18:16

si rozviedla do väčšej hĺbky a sledovala si pri tom smer, ktorým sa uberali aj moje úvahy... :)

Tak mi to tu celé pripadá a neopravujte ma prosím, tentokrát sa nemýlim.
Odrazuje sa tu celá naša chudoba a sa potom ani nečudujte, že sa trápite v otázkach typu: "prečo práve ja? "prečo sa to stalo práve mne?" kedy nájdem toho-tú pravú?" a ďalšie ostatné výkriky zo zúfalstva... Niesom žiadny moralista, ani kresťan, ani nič podobné, len sa tu na tie vaše drísty realisticky pozerám. Je to naozaj čistá telenovela, oblečená v značkových handrách :-)) + zopár nádherných chvíľ strávených na internete s priateľmi, či taká malá závislosť???

v romanoch ziju ludia so stalym charakterom, nie vsak v skutocnom zivote...vsetky dusevne "konstitucie"obsahuju charakterove moznosti, ktore sa mozu prejavit pri nahlej "zmene prostredia"...na ukojenie tuzby ktora sa nazyva zivotom clovek vynaklada vsetku svoju silu, snahy a zapalitost jemu dane a ziskane...keby nebolo tejto neprekonatelnej tuzby, bol by "satan" nasiel spolocnikov? ;-)
...uplne mala asociacia k blogzinu, ktora ma napadla takto po ranu ( v podtate je pre Hoga, zdravim Hogo ;-))...tento blogzin je podobny ukaz, aky rozviazal jazyk Balaamovej oslici...o)) ;))

otázky „prečo práve ja? prečo sa to stalo práve mne? kedy nájdem toho-tú pravú?“ ani výkriky zúfalstva som si tu nevšimol, no keby aj boli vyslovené, nerušili by ma.. povedal by som si, že aj o nich je život mužov/žien...
a ak sa Ti zdá, že tu zaznievajú samé drísty, možno najlepší spôsob, ako sem vniesť miesto nich Tvoj realistický pohľad, je vysloviť ho dostatočne zreteľne a zrozumiteľne, aby neznel len v Tvojej hlave a duši, ale aj v tomto komunikačnom pristore.. veď o tom je/by mala byť výmena názorov, postojov, pocitov...

by vari nebolo od veci vysvetliť paralelu medzi úkazom na blogzine a úkazom, aký rozviazal jazyk Balaamovej oslici...

Niekto najprv potrebuje výprask, aby začal rozprávať a niekto je zas v svojej jedinej pravde tak nekonečne hlúpy, že aj to nemé zviera otvorí ústa, aby mu povedalo, čo je zač!

To bol naozaj trefný koment.

si sa tu prestal hrať na odborníka vo vzťahoch a priblížil svoj vlastný život...Lebo podľa mňa si wyslúžilý tak akurát na pozorovanie...

kto je tu ten (nekonečné hlúpy) majiteľ jedinej pravdy a kto Balaamova oslica... ;)

tĺkol ju ako hada, až kým neprehovorila a nepovedala mu, že tentokrát Boh ukázal cestu jej a nie jemu.

kto iný by na blogzine mohol byť prorokom ak nie hogo, hm??? ;)

vždy újde toľko výprasku, ako úbohej Baalamovej oslici, pretože to vždy ťahá tým smerom, ako treba, ale furt je tu nejaký prorok, čo ju za to tlčie.

Keď si už chcel bližšie vysvetlenie toho bliblického príbehu.

:-)))))

ale falošným...

Tá Biblia je niekedy múdra kniha, vieš?

Že múdrosť bola bitá už pred tritisíc rokmi a že niekedy sa preto radšej ukryje tam, kde by ju nikto nečakal a onemie. Teda dovtedy, kým ju nezačnú ťahať na nesprávnu cestu.

na "hlúposť" radšej nazerám ako na (možno) mylné poznanie či presvedčenie a som presvedčený, že v interakcii s "múdrosťou" má svoje nezastupiteľné miesto...

oslice v jeho otočke, t.j. že v konečnom dôsledku sú múdri hlúpi a hlúpi múdri.

A máš pravdu v tom, že ten Balaam vlastne nebol hlúpy, len si vybral nesprávnu cestu.

tá vaša oslica sa vám už v toľkej múdrosti stratila. Možno ju nájdete nabudúce :-))) Takže veľa šťastia pri hľadaní...

S pozdravom Očko aj Uško ;-)

vestcovi z Mezopotamie, poslal boh do cesty anjela, aby ho varoval pred nebezpecenstvom.Anjela zbadala najsamprv oslica, na ktorej Baalam sedel a chcela sa mu vyhnut.Ked ju pan za to bil, prehovorila ludskou recou a vycitala Baalamovi bezcitnost....

..hadov netreba krmit..o)).. potom podavaju jablka ..;-))

Osol predstavuje v symbolike ľudské ego. Takisto ako prvý ho osedlal Ježiš :-))) Prajem pekný deň.

vnesenie tejto témy sa mi javí ako vítané oživenie debaty a podnet na viacsmerné zamyslenie.. :)

Hm, na anjela som zabudla, takže do blogzinového príbehu treba ešte zamontovať aj Anjela.

Aj ja zdravím, a želám všetkým pekné predpoludnie.

..;-))))

"no nech už človek koná akokoľvek, nemal by podvádzať sám seba...ako to napísala Sooshn
ja by som však oponovala...nie je ľahké spočinúť na pozícii, v ktorej nebojujem sama so sebou"
Dionea, to že bojujem sama so sebou znamená, že sa snažím chovať k svojim túžbam otovrene a zároveň zodpovedne. Priznávam si ich a snažím sa ich vnútorne spracovať. A to je práve stav, kedy samú seba nepodvádzam, či už vyhrajú túžby, alebo môj zamietavý postoj k nim. V okamihu, keď by som na túžby rezignovala (potláčala ich, ignorovala a pod.) a prestala s nimi bojovať by som vlastne začala samú seba podvádzať.

vystizny komentar, tuzby clovek neucicika ignorovanim, tak ako bolest, strach.. a akykolvek v podstate nastojcivy vnem.

tvrdila som to isté, čo si napísala...to znamená, že podvádzajúc iného, nemusím podvádzať sám seba...alebo sa potom nesprávam k svojim túžbam zodpovedne? myslím, že áno...človeku jeho túžby nie sú ľahostajné a pri ich plnení k nim pristupuje zodpovedne tým, že si ich po zvážení splní alebo nie...ak napĺňam svoje túžby a podvádzam partnera, nemusím teda nevyhnutne podvádzať sám seba...

pekný deň želám :) a dík za koment

Otázne je, podvádzajúc iného (vnútorne s neverou stotožnená, teda nepodvádzajúc samú seba) a nepodvádzam sama seba v okamihoch, keď som s tým druhým.
To by musel byť skutočne človek, akým bola napríklad moja Eva, ktorý je s neverou a paralelnými vzťahmi absolútne vnútorne vysporiadaný. Nie som si istá, že to dokáže veľa ľudí. A myslím teraz takých, ktorí sa nad tým čo konajú aj zamýšľajú a nejednajú len pudovo.

uvažujem nad tým rovnako...ten, čo sa nespráva k svojim túžbam ľahostajne, určite vníma aj svoje okolie a túžby svojho partnera, resp. ak má výčitky svedomia a nestotožňuje sa so svojou neverou ako tvoja Eva, podvádza sám seba...

a takých s neverou vysporiadaných ľudí je asi naozaj málo...

Byť v rozpore so svojim konaním je moment, kedy začína strata seba samého.

že je to proces, ktorý je nevratný a skončiť môže len úplnou stratou seba samého? že je to niečo ako upísanie duše diablovi, v tomto prípade svojej osobnej slobode, svojim túžbam?

Ale určite by som to nespájala s osobnou slobodou. Strácať samého seba znamená pre mňa stávať sa neslobodným.

je to ako kychnutie, taka jedna strata sameho seba, dla mna.
Rovnako smiesne , jednoduche, hlasne a nebezpecne ak ostane nepovsimnute pre kychatela ako pre ucastnikov kychania.
Krasny den .

strata samého seba je niečo ako začiatok choroby, ktorá môže byť "infekčná" a môže postihnúť aj ľudí z blízkeho okolia?

Tak to nechápem a necítim.
Môžem slobodne podľahnúť svojim túžbam, ale potom nebudem sama sebou v správaní k "oficiálnemu" partnerovi.
Ako som už písala Dionei, bez straty na seba samého to ide len u ľudí konajúcich čisto pudovo, alebo u takých, ktorí zvládajú a vnímajú paralelnosť vzťahov, ako čosi celkom prirodzené. A ničim sa tým voči sebe samým nespreneverujú.
Každé, v akomkoľvek ohľade neprirodzené správanie voči tomu, čo vnímam ako správne musí byť zákonite stratou seba samého.

dá, dá , kýchanie zanedbané móc nebezpečné.
Môžbyť i infekčné, napr. deti moc rýchlo sa tým nakazia.

strácam seba samého vždy, keď konám proti vlastnému presvedčeniu o tom, čo je správne...
potom si nutne musím položiť otázku: čo urobiť, aby som nestrácal seba samého?
a jedno z možných riešení je, že prehodnotím svoj pôvodný názor a zmením pohľad na správnosť/nesprávnosť konania...
inými slovami, prekračovanie hraníc a konanie proti svojmu pôvodnému presvedčeniu je/môže byť prvým krokom k posunutiu hraníc a k dosiahnutiu novej zhody so samým sebou...

Nič nie je nemenné a stále.
Dokonca je možné sa vrátiť naspäť, ak zistím, že za hranicami, ktoré som prekročila je priestor, v ktorom sa necítim pohodlne.
Nedá sa však hranicami účelovo posúvať hore dole a ospravedlňovať si tým svoje správanie.
Ak zbúram/posuniem istú hranicu svojho správania nemalo by mi to kdesi inde, na inom úseku mojich hraníc spôsobovať problém. Ak rozšírim istým smerom svoje slobodné správanie, nebalo by ma to robiť neslobodným kdesi inde.

co je pre vas sloboda ?

Nechám si na ňu čas a skúsim Ti večer odopovedať.

možnosť konať v zhode so svojimi predstavami a túžbami a pritom čo najmenej obmedzovať slobodu blízkych ľudí a čo najmenej ich svojím konaním zraňovať...

zaujimave, spracujem , vratim sa k tomu

a nedostanem za to zaucho...

:-)))))))))

to, že nedostaneš za to zaucho je tolerancia človeka, ktorému po nose brnkáš, alebo Tvoja schopnosť rýchlo unikať a vyhýbať sa zauchám.. :)

tak teraz sa na blogu asi po prvý krát nahlas smejem. Máš peknú definíciu slobody.
Ja som trocha bojazlivá. Asi by som brnkať po nose čakajúc či dostanem, alebo nie, nevedela.

nemám na mysli účelové hranice, ktorými chcem sám pred sebou a pred druhými ospravedlňovať svoje konanie, ale vnútorné hranice, dané mojimi presvečeniami.. a s presvedčeniami sa nedá hýbať len tak mirnix-dirnix...

bistu , a co robis ked si sama :) ? Tedy neni si slobodna :DDD ?

I tak by ale malo platiť, že ak nimi hýbem keď som v dlhodobom vzťahu, reps. členom istého spoločenstva (napr. rodiny) nemala by som posunom mojich hraníc zraňovať ostatných. Ale myslím, že podobne si to definoval aj Ty.

A najviac ma baví ten okamih, keď sa niekto chce nahnevať, a ja urobím hop a som z jeho dosahu...

niekedy riadne ďaleko odskakovať...

:-)))))

"nemala by som zraňovať ostatných", ja vravíš "mal by som ostatných zraňovať čo najmenej".. ak chce človek konať čo najviac slobodne, istému stupňu zraňovania sa niekedy nevyhne...

ti poviem pravdu, ze ja tiez obcas pri svojich komentaroch uhybam sa pred monitorom ;D
Kazodpadne frckovanie je strasne fasa ale k mojmu dedovi pred par rokmi veru by ta nebolo mozne zobrat :D dedo mal kolo seba demilitarizovanu zonu a prekrocenie bolo mooc nebezpecne :)
Ale uz pookrial, starsi, hravejsi .

Aj moje konštatovanie je podmienené "nemala by som", ja viem. Tak či tak si myslím, že je pre mňa schodejšia cesta, ktorá má dve podoby:
1. Budem so svojou túžbou bojovať, pretože nechcem raniť toho, kto mi je blízky.
2. Naplním svoje túžby, ale ešte pred tým ukončím vzťah, aby som nemusela zraňovať.

Viem, že je to niekedy ťažké a nemožné. To je taká moja ideálna predstava.

lebo čím som starší, tým som menej hravý... :((

a veru nebolo dievčaťa, ktoré by od neho nebolo dostalo frčku (nielen) do nosa a veru ten si nerobil žiadne starosti, či nejaké dievča kvoli nejakej frčke zaplače... Hlavná vec, že frčkoval.

A ja som to po ňom zdedila... :-))))

a tie Tvoje pravidlá sú síce pekné, no pripadajú mi naozaj ako (dosť) idealizovaná konštrukcia...

Čo niekoho hlboko zraní, nemusí niekto iný ani pocítiť. Zraňovanie a jeho hĺbka sú priveľmi individuálne, aby pre ne jestvovala nejaká mierka.

A moja predstava cesty ako neubližovať je možno ideálnym modelom, no myslím si, že po oboch cestách sa dá kráčať slobodne, ak je človek dostatočne vnútorne silný. Práve naše slabosti robia z týchto ciest čosi možno priveľmi idealizované a neralizovateľné.

Tak!

a k Tvojim dvom cestám.. Tvoje druhé pravidlo
„Naplním svoje túžby, ale ešte pred tým ukončím vzťah, aby som nemusela zraňovať“
je formulované veľmi striktne a jeho uplatnenie môže v konečnom dôsledku priniesť viac zranení, než nejaký rozumný a realistický kompromis...
jedinou jeho „výhodou“ je, že Ty budeš mať za každých okolností „čisté svedomie“...

že posúvam hranice tak, aby som ich posúvaním neubližovala.

Tie dve cesty sú vlastne cestami z prostredia, v ktorom hlanice posúvať nemožno, lebo ubližujeme. Pretože napríklad nie sme shopní nájsť spoločný kompromis.
Myslela som, že to bolo z môjho komentu jasné. A preto som vravela o tom, že sú naše stanoviská v tomto blízke.

páčilo sa mi, ako ste Sooshn a hogúšik rozkryli problém zraňovania a slobody...prikláňam sa skôr k hogovi, ale rozumiem aj Sooshn...

pekný deň prajem, aj sygonite a Zuzanke ;)

odovzdam ...
ja ti mozno aj poviem, preco je viac hravy ... je viac chory a podla prisiel na to, co mu robi dobre .

:-)))