Celý deň sa Emma nemohla na nič poriadne sústrediť.
V hlave sa jej preháňali myšlienky a obrazy, no nedokázala ich pospájať.
Nech sa akokoľvek snažila, nevedela ich zmysluplne usporiadať.
Vynárali sa pred ňou drobné útržky spomienok, no len čo sa ich pokúsila zmocniť, strácali sa.
Teraz bola o niečo pokojnejšia.
Už niekoľko hodín sedela nad silne poškodeným obrazom a kúsok po kúsku pripevňovala na staré plátno
uvoľnené farebné krakely. Vedela, že skôr, než začne s reštaurovaním obrazu, musí spevniť jeho povrch.
Pri každej manipulácii sa z neho nenávratne odlupovali čiastočky farebných pigmentov a jej duša bola na tom podobne.
Bola ako obraz, ktorý mala pred sebou. Deravá a krehká. Vedela, že je ju potrebné sceliť.
Nájsť roztratené čriepky a pospájať ich dokopy. Len tak zmenší jej zraniteľnosť a vráti sa jej pokoj.
Cítila taký zvláštny pocit.
Čím viac sa blížila k spomienkam, ktoré jej spôsobovali nočné mory, tým nutkavejšia bola jej túžba vytiahnuť zo skrinky fľašu whisky a naliať si plný pohár. No vedela, že to teraz nesmie urobiť. Už sa blíži k spomienkam na okamihy, ktorých bolesť zapíjala pravidelne. Alkoholom tlmila svoju bolesť a strach. Snažila sa im pomocou alkoholu uniknúť.
Ešte o niečo dlhšie a už by sa z jeho spár nebola tak ľahko vyslobodila.
Teraz však potrebuje tie spomienky opäť privolať. A pospájať dokopy.
Jej ruka s injekčnou striekačkou v ruke mechanicky vstrekovala kvapôčky pojiva pod uvoľnené kúsky farebnej vrstvy.
A jej myseľ sa zas vrátila o niekoľko rokov naspäť.
Vrátila sa k začiatkom manželstva s Patrikom.
Veľmi skoro zistila, že život s ním bude o veľkých kompromisoch.
Líšili sa ich pohľady na výchovu detí, na chod domácnosti, na fungovanie rodiny, mali odlišný pohľad na to, čo je pre život dôležité. No ona to nevzdávala. Cítila, že má dostatok sily na to, aby dokázala i napriek kompromisom vniesť do rodiny radosť a pohodu. Stálo ju to obrovské úsilie. Aspoň trochu zosúladiť dva celkom odlišné rodinné modely.
Adam mal štrnásť rokov, tak ako Patrikova Magda. No každý z nich sa správal podľa odlišných pravidiel.
Bol vidieť ten priepastný rozdiel v predchádzajúcej výchove. Kým Magda užívala skoro absolútnu slobodu,
Adam musel dodržiavať dávno stanovené pravidlá, ktoré bral celkom samozrejme.
Emma si už v úplných počiatkoch uvedomovala, že časť stupňujúceho sa napätia medzi ňou a Patrikom vychádza z odlišného postavenia detí v ich rodinách.
Pre Emmu boli deti partnermi. Rada a veľa sa s nimi rozprávala, trávila s nimi každý voľný čas. A oni mali svoje povinnosti. Museli jej doma pomáhať, okrem školy chodili do jazykoviek a každý z nich aj na hudobný nástroj. Nikdy si nemyslela, že by bola mimoriadne prísna. Skôr naopak. Ale veľmi jej záležalo na tom, aby išli do života čo najlepšie vybavení.
Patrikove dcéry nemali okrem školy žiadne povinnosti. Poobedia a večery trávili vonku. S priateľkami a priateľmi.
A Patrikova starostlivosť sa zredukovala na materiálne zabezpečenie detí. Žiaden spoločný smiech, žiadne spoločné zážitky.
A pri tom to pri jej návštevách pred svadbou vyzeralo tak idylicky.
Emma dievčatá ľutovala.
Život bez mamy. Bez mamy alkoholičky, ktorej súd odoprel výchovu detí.
Až oveľa, oveľa neskôr si uvedomila, že ju k tomu mohol dohnať sám Patrik. Tak ako k alkoholu dohnal ju.
Ona si však na rozdiel od jeho prvej ženy vedela povedať dosť.
Trvalo jej dosť dlho kým dosiahla, aby aspoň z času na čas všetci spolu večerali, či obedovali.
No k pocitu skutočne fungujúcej rodiny to malo ďaleko. Tiché minúty za stolom, po ktorých sa každý rozpŕchol do svojho sveta.
A všetko ostatné ostalo na nej.
Nikdy sa jej nepodarilo s dievčatami zblížiť natoľko, aby jej robili spoločnosť v kuchyni, či pomohli s niečím v domácnosti.
Boli to všetko len jej zidealizované predstavy o tom, aké by to mohlo všetko byť.
Spoločníčku v kuchyni je robila časom len malá Miška. A rada.
Pomáhala je drobnými rúčkami, alebo si pri nej len tak kreslila a po očku ju pozorovala.
Od začiatku medzi nimi vznikalo akési tiché puto. Tiché spojenectvo.
V prvých mesiacoch sa Patrik snažil niečo zmeniť.
Ale robil to hrubo a necitlivo a obe dcéry každý takýto pokus považovali za Emminu provokáciu.
Pomaly sa začínala jeho reakcií báť, hoci zatiaľ neboli obrátené proti nej.
Bola si vedomá, že na výchovu dcér je už v tomto smere neskoro.
A najmä spôsobom, akým to robil Patrik.
Tak ako jeho dcéry, ani on si nikdy neuvedomoval, čo to sú povinnosti a domácnosť.
Pred tým, ako sa k nemu Emma nasťahovala, sa o všetko starala jeho mama.
Prišla každý víkend, poupratovala, navarila, vyprala... Brala ako úplnú samozrejmosť, že pomáha jedinému synovi,
ktorý ostal sám s deťmi. A neuvedomovala si, že staršie dve už pomaly dospievajú.
Patrik s dcérami si na túto samozrejmosť zvykli.
A očakávali to isté od Emmy.
Komentáre
Emma , má môj obdiv...
Snežka
Prečo pila, kedy a čo to pre ňu znamenalo. Tento spôsob úteku zasiahol viac ako ročné obdobie jej života.
A máš pravdu v tom, že dôležitý bol okamih, v ktorom vedela povedať "dosť". Že to vôbec dokázala.