Čítala som a potešilo ma to.
Hlavne tvoja vôľa, si silný.
Neklesáš na duchu a ideš ďalej
aj napriek odmietnutiu, či nepochopeniu.
Takto sa dokážeme vrátiť tam, kde sme boli:
k a m a r á t i
Dik.
------------------------------------------------------------------------------------
Veľmi ma potešil Tvoj posledný mail. Je to pre mňa veľké uznanie a povzbudenie.
Ďakujem Ti z celej duše. Vieš, Lucka, čím ďalej tým menej verím na náhody.
Myslím, že všetko čo sa deje má hlboký zmysel.
Väčšinou je nášmu chápaniu neprístupný, ale „posolstvo“, ktoré nám prináša sa dá vytušiť. Má nám vždy nejako pomôcť. Tak aj všetky udalosti posledných týždňov. Keby som reagoval inak, je jasné, že som si niečo namýšľal a že sa snažím (možno nevedomky) egoistické pohnútky zamaskovať a ospravedlniť vznešenými citmi.
Nebolo to tak, čomu som veľmi rád.
Teraz som si istý, že keby som Ti akokoľvek ublížil, bolelo by ma to mnohonásobne viac, ako Teba (keď som si myslel, že som Ťa tými kvietkami urazil, to bolo na nevydržanie -- fyzicky aj duševne). Jediné, na čom mi záleží je, aby si mala celý čas slnko v duši a vedela objaviť v sebe a využiť všetko dobré, čo v Tebe je.
Niekoľko nesúvislých úvah z posledných týždňov predtým, ako Ťa dlhšie neuvidím.
Otvorene Ti poviem, bude to pre mňa veľmi ťažké. Vždy si však spomeniem, ako si sa musela trápiť Ty a ja som Ti nevedel vtedy pomôcť. Prečo by som sa mal menej trápiť ja? Musím sa zavaliť robotou a poručenobohu...
Aj tak by som Ti bol veľmi vďačný, keby si sa občas ozvala -- samozrejme, len vtedy, ak Ti to nie je nepríjemné. A keby sme spolu mohli urobiť zopár túr podľa Tvojho výberu, to by som už ani neveril, že nesnívam :-) (Pišta a iní by sa iste pridali). Prepáč, že sa Ti niečo podobné vôbec odvažujem navrhnúť.
Nerobil by som to, keby som si nebol istý sebou a tým, že môžeme byť dobrí kamaráti. Záleží na Tebe, ako to (teraz) cítiš Ty. Nemusíš odpovedať :-)
Ako som sa rozhodoval, že budem chodiť do roboty peši?
Istotne, je veľa dôvodov, prečo peši nechodiť. Nebudem menovať ani jeden, ale našlo by sa ich tak stovka a celkom rozumných.
A aké sú dôvody za? Rozumný možno žiaden.
Môj vnútorný kompas mi však povedal, že je to dobré.
Tak prečo to neskúsiť?
Nebolo to až také jednoduché, lebo povedzme pred mesiacom by som ani nebol schopný podobnú otázku na seba sformulovať, nieže si vypočuť aj odpoveď. Upratovanie v duši urobilo svoje...
Tak som to teda skúsil.
Čím ďalej, tým viac som si istý, že by som túto rannú prechádzku za iný spôsob dopravy nevymenil.
To, že vidím kvietky, vtákov, stromy, Rajčianku a ešte veľa veľa iného a môžem pritom v kľude rozmýšľať o veciach podstatných -- to je dosť na celodenné nabitie „baterky“.
A pomôže to nielen mne, ale nepriamo aj môjmu okoliu.
Druhý príklad: tá minituristika pred gulášom naozaj z rozumového hľadiska nebola nijako atraktívna a lákavá.
Ale keď som videl, že naša Lenka chce ísť, to bol dostatočný dôvod na to, aby som išiel aj ja.
Neľutujem, lebo aj ona aj Aďka mali z prechádzky radosť a pekne sa nám „popásali“ na jahodách, ako sa dá vidieť aj z fotiek.
Preto si myslím, že rozhodnutia sa nerobia len na základe (rozumových) dôvodov proti...
Treba k nim dospieť inak, každý svojou cestou, ale hlavne pri úprimnom návrate k samému sebe, svojej podstate.
Práve ten návrat k sebe je ťažký a bolestný -- o to ťažší, čím viac sme sa od samého seba vzdialili. Mnoho ľudí práve vedome volí to odcudzenie, aby sa mohli pustiť cestou -- necestou, proti svojmu vnútornému kompasu.
Myslia si, že sú to oni, ale sú to vonkajšie sily, ktoré nimi hýbu ako chcú a pretvárajú ich na svoj obraz.
Som hlboko presvedčený, že to nestojí zato. To, čo získame (kariéra, peniaze, moc, hmotné statky, pohodlie) je nič proti jedinému okamihu, keď si človek uvedomí, že je schopný lásky a všetko ostatné sa od toho odvíja. Only need is Love (Beetles :-) Alebo, biblickejšie, obrazne:
„Hľadajte najskôr kráľovstvo Božie a všetko ostatné vám bude pridané.“
(Nie je to o náboženstve -- ja som do kostola chodil naposledy za socializmu; je to spôsob vyjadrenia istej myšlienky, ktorý sa mi zdá ľudsky blízky a
pochopiteľný.)
Inteligencia -- je dar od narodenia, dá sa pestovať a rozvíjať, ale nedá sa získať povedzme len tým, že študujeme na vysokej. Skutočná inteligencia nepozná hranice -- odtiaľ len potiaľ a ďalej nie, lebo je o tom nepríjemné rozmýšľať. Viem z vlastnej skúsenosti, ako jedna odložená nepríjemnosť vedie k mnohým ďalším a ako jeden nevykonaný čin spôsobuje ďalšie a ďalšie váhania, odkladania, samo-ospravedlňovania a postupne stratu sebadôvery.
Keď je človek o niečom presvedčený, že je to správne, nemal by sa dať odradiť akýmikoľvek prekážkami.
Skúsim raz, skúsim dvakrát a umyjem si ruky -- urobil som všetko, čo som mohol...
To nie je tá správna cesta.
Treba skúšať trpezlivo a toľkokrát, koľkokrát je to potrebné, aby sme to, o čom vieme, že je správne aj dotiahli do konca. Chyby nehľadajme (len) v okolí, ale hlavne v nás. Keď o nich vieme, pri budúcich pokusoch sa ich už môžeme vyvarovať, hoci môžeme zas narobiť iné chyby. Myslím, že od októbra budem mať veľa príležitostí si trpezlivosť overiť pri tom učení na počítačoch.
P.S.:
Ten štvorlístok sme určili pre Pat - to je Štefanova spolubývajúca.
Pišta ho ale prigniavil štyrmi slovníkmi, tak neviem, ako sa (štvorlístok) cíti.
Komentáre
Dnes, z textu
no na druhej strane je text plný nádherných myšlienok... je cítiť, že autor mnoho prežil, aby sa k svojmu poznaniu dopracoval...
Som zvedavá na pokračovanie.
.
velmi vytrvaly muz
Ale v case ked niekoho odmietnem by som asi taketo slova citat nechcela .Vyvolavalo by to vo mne akurat pocit viny a smutku . A kamaratstvo... mi pride len idealisticke nalhavani , ako u nej , tak u neho . Zvlastne ze ludia si to tak explicitne potrebuju formulovat ...
sygon ad "Zvlastne ze ludia si to tak explicitne potrebuju formulovat"
.
sygon, koho? možno seba...
.
Aspon v tejto hranici , odmietnutej lasky a hrania sa na kamaratsvta mi to osvedcene funguje . A nefunguje mi vobec explicitne vytycovanie hranic . V pripade lasky, clovek ma chut hned cez nich prejst a ze cez nich prejde ! a ze druhy o tom vie .. takze .. nemyslim, ze to niekomu pomaha . Mne teda to akurat pomohlo uvedomovat si ze nemam hrdost, vykladam a prekracujem ..
Tak to bolo u mna.
sygon, zápas s túžbou je jeden z najťažších duelov...
.
Lasku nevnimam ako suboj , ako suboj vnimam snahu tvarit sa ze lasku neprezivam a snazit sa napresovat do siat ktore som davno zahodila a presviedcat o tom druheho , teda ze uz sa do nich zmestim , po pripade ho obozrejmovat s tym zamerom .
Myslim, ze ja som svoju cestu nasla v nepresovani sa do nicoho .
Nestraca clovek hrdost ak miluje a trpi ticho.
krasny den , idem skor nez pokazim efekt s krasneho smutku z clanku.