Medzi mužom a ženou

prečo to manželstvo?.. čo sa stalo?..

dočítam sa?..:)))

Stal sa zázrak. Zaľúbil som sa do Dity a ona do mňa. Preto je moja manželka...:))
Stalo sa ešte všeličo a niečo z toho sa ešte dočítaš.
Som rád, že ťa to zaujalo

jj.. teším sa..

a teším sa aj z toho,že ste spolu a štastní.. len potom nerozumiem zase tomu začiatku..:))

no nič.. počkám si.. o mne je známe,že som hrrr.. prepáč mi to prosím..:)))

Daša a Dita nie je tá istá. Ony sú dve..:))) Obe majú meno na D. V niečom sa podobajú, ale sú iné.

na začiatku píšeš,že Daša bola ženou jeho života a že za tu chybu kruto zaplatil.. a dokonca som mala dojem,že On je stále sám..

a zrazu..bum ho..:)))

myslela som, ze za zenou svojho zivota smutil... no, mozno smutil, ale vidim, ze velmi aktivne:))
Teraz som skutocne napata, co sa v Amerike udeje, dufam, ze to zase nebude ulet s Dasou... na ukor Dity...
Stale verim, ze vernost a dovera v manzelstve existuje...

nie je bum, sú dva bumy....:)), avšak nechcem predbiehať.

a nemôžeš ani trošku predbiehať?.. ved tu ti nikto pokutečku nenaparí..:)!))

Aktívny smútok sa mi páči..:)). V Amerike Milan pochopí veľa vecí...

O Dáši píšeš - moja najväčšia láska.Bola ňou a zostala. A čo Dita?! Ktorú si si zobral za manželku.To bola menšia láska? Len sa modli, nech toto nečíta.

v tomto príbehu platí že nikto nie je nenahraditeľný.
V živote to môže byť ináč

a tiež sa pripájam k horepíšucím...

po prvé strášne som zvedavá čo sa udeje ďalej
a po druhé tiež nerozumiem že ako mohla byť Dáša láskou života keď si nakoniec zobral Ditu.. :) ale snáď sa dozvieme viac :)

Chápem rozpaky ako i ťažkosti pri hľadaní správnej reakcie v polovici príbehu.Tiež ich mávam, keď čítam iné príbehy a preto si o to viac vážim názor i na časť príbehu. Viem aký je koniec a prosím o prepáčenie, že v reakciách nepredbieham dej. Zdá sa mi to tak správne.
Gabika, ty sa modlíš k Bohu aby sa tvoj partner nedozvedel o tebe pravdu? Prajem ti, aby si bola vypočutá, ak si také čosi praješ.
Ja by som si radšej prial, aby pravdu vedel niekto druhý prijať a pochopiť neviditeľné.

že som bola manželovou jedinou a najväčšou láskou života..:))

a dúfam,že to tak nie je..:))

ono romantika je fasa vec..ale pre realny život nepostačí..:)))

nemyslela som to doslova, chcela som len naznačiť, že na mieste Dity, by som bola sklamaná, že nie som práve ja tou naj, ale prežila by som to. Radšej si počkám na koniec príbehu, aby som sa neunáhlila.

ako si sa s osudom vyrovnal. citim v tvojich komentaroch aj vela bolesti ale aj vela lasky, odpustenie sebe samemu. laska je naozaj silna. najsilnejsia je vtedy, ked je posilnena aj takymito zakrutami zivota. zda sa mi, ze ked sa nic neudeje v zivote, take co vybocuje, tak mnoho krat si jednotlivec ani neuvedomi a nezapocuva sa do seba, co vlastne citi, aka je hlbka pocitov, ich uprimnost. je lahke pouzivat zauzivane formulky, co sa patri a nepatri, ale zivot sa mnoho krat odvija podla inych not. velmi casto je to jazz a len ten, kto ho miluje, najde tu skrytu melodiu, ustrednu, ktora tomu dava zmysel, ktora potesi a prebudi city, spontanne, iduce zo srdca, pravdive a ciste.

som rada, že vás Millanov príbeh zaujal. A že vo vás vzbudzuje zvedavosť. Je dobré pozrieť na život a na vzťahy občas aj očami muža ako je Millan.
Ako dokazujú komentáre, práve to mužské videnie vzťahov je pre nás často neznámou. Možno i preto tá nedočkavosť čitateliek ako príbeh skončí :-)

(Kiež by na blogzin písalo viacej mužov)