Stojíš na chodníku, všetko už bolo povedané, zaklopím prilbu, pohľad do tvojich očí, pery sa ti hýbu, to určite hovoríš, aby som si dával pozor. Jednotka, dvojka, trojka, plný, späť na dva, zákruta vľavo, kúsok rovno, stoj, daj prednosť vjazde, výjazd na hlavnú a zase, jedna, dva ... mám to za sebou. V diaľke doznieva motorkárska symfónia rozlúčiek a odchodov. Predo mnou je cesta a jej cieľ. Nie, nie som sám, ide som mnou celý môj domov, je zbalený na motorke, keď potrebujem, tak ho vybalím a zase som blízko vás. Áno, aj ja vás ľúbim a nebojte sa, dávam si pozor.
Keď som na motorke, som už akoby v inom svete.
Bežné starosti prestávajú byť podstatné, cítim sa tak neuveriteľne slobodný. Slnko, vietor či dážď, ktorý by mi hocikedy inokedy prekážal, mi nevadia, som ich súčasť. Z predo mnou idúceho auta mi o dušu kývajú deti. Aj ja im odkývam. Zdraví ma oproti idúci motorkár, aj tebe šťastnú cestu. Wow koľko vody je teraz v tejto rieke, to som tu už dlho nevidel. Aha, a tu je už nový asfalt, vlani sme sa tu brodili blatom. A tento turecký most konečne očistili od stáročných nánosov odpadkov. Namiesto nich je tabuľa, že historicky cenná pamiatka.
A takto ubiehajú kilometre, dni, krajiny a ich ľudia.
Stretnutie s ľuďmi je pre mňa veľmi dôležité, spoznávam cez nich ich krajinu, kultúru, zvyky i seba samého. Prekračujem hranice, mením peniaze, striedam ročné obdobia, stúpam do hôr, klesám k moriam, platím pokuty, skúšam domáce špeciality, miestnou pálenkou pripíjam na zdravie ich tvorcom.
Fúha, to bolo tesné, to letel šuter, no nie všade ma vítajú chlebom a soľou.
„Všimol si si to? No všimol si si to?“ nástojčivo dobiedzal Martin. „Mala vyholenú šušuru.“
„Ako si to preboha zistil, veď bola v plavkách.“
„Ty nevidíš cez oblečenie?“ spýtal sa Martin a súcitne na mňa švihol pohľadom.
Asi sme už dlho preč z domova, prebleslo mi hlavou...
Martin je môj parťák, pár krát v roku spravíme spoločný výlet. Dnes bol extrémne horúci deň. Z cesty sme odbočili k rieke, je pri nej mestská pláž. Mladí, starí, rodiny s deťmi. Je kus umenia nepozorovane sa vkradnúť medzi domácich, tak aby sme neboli len exotickou atrakciou. Motorky sme zaparkovali v tieni pod stromom a za pár minút sme sa už čvachtali v príjemnej chladnej vode medzi domácimi. Okolo nás presnými pohybmi preplával statný plavec. Vedľa sa hašterili dve decká o loptu, možno súrodenci. Z brehu mamina kričala niečo na chlapca v nafukovacom kolese, asi aby nešiel tak ďaleko. Opaľujúce sa násťročné slečny s chichotom hádzali po nás vyzývavé pohľady. Ako by sme tam boli už odjakživa.
„Ahoj,“ usmejem sa a kývnem rukou na pozdrav. Pri našich motorkách stojí chlapec s dievčaťom.
„Aj my máme doma motorku, pravda, miláčik?“ zaštebotá dievčina a potiahne chlapca za ruku.
„Ale prestaň, to nie je takáto...“ hanblivo odpovie chlapec.
„Každá motorka je motorka, poďte medzi nás“.
Ľady sa prelomili.
Nasledujú otázky, odkiaľ ste, kam idete, koľko stála motorka, ako rýchlo ide, akú má spotrebu, motor, nádrž... všetko.
„A vy kam jazdíte?“, pýtam sa chalaniska.
„Nikam ďaleko, len tu po okolí...“ zamyslene pozrie na západ, na veľký kamenný múr na druhom brehu rieky. Veľkými červenými písmenami je na ňom napísané „PLÁVAŤ NA DRUHÝ BREH RIEKY PRÍSNE ZAKÁZANÉ!“.
„...naša motorka je teraz pokazená,“ dodáva smutno po krátkej pauze a ja mám pocit, že debata nie je už len o motorkách.
„Aspoň môžeme byť celé leto spolu,“ zašteboce dievčina a pohľadom preskakuje raz na mňa, raz na svojho chlapca, raz na mňa, raz na svojho chlapca... Až ma oblial pot, či je to len jej prostorekosť, alebo mi nebodaj vidí do duše ako nejaká čarodejnica.
Mala dokonalú dievčenskú postavu, plavky, ktoré si môžu obliecť len dievčatá jej veku, na pupku piercing a na krížoch jemné tetovanie... a asi vyholenú šušuru. Nie, to nemohla byť bosorka.
Večer som dlho sedel pred stanom, opretý o strom popíjal pivo z veľkej plastovej fľaše, pozeral na hviezdy a rozmýšľal, čo tu do čerta bez teba robím, prečo nie sme spolu v posteli. Nemusel by som si predstavovať tvoje telo cez oblečenie cudzích žien. Cez deň by sme si mohli vyjsť na kúpalisko a žiť ako normálna rodina. A keby tam prišiel niekto na motorke, tak by sme si len vymenili pohľady, dali sladký bozk a mysleli si svoje.
Ozaj, zistili baby, že už nie som týždeň doma?
Veľmi mi chýbate, ľúbim ťa, dobrú noc.
Komentáre
Mily Z.A.R.In motorkar, svet motorkarov sa mi paci,
Gracia, asi myslis hlavne sexualnu volnost, neveru a veci s tym spojene...
..moje osobne skusenosti su asi take, ako som opisal vyssie.
Jasne, kazdym dnom niekde v kazachskej stepi sa miestne pastierky dobytka stavaju krajsimi a krajsimi...a po flasi vodky su znich doslova vzrusujuce divy..ale nikdy som sa nedostal za hranicu prestav, fantazie resp. zdraveho rozumu.
Ved co uz aj moze chlap, ktory sa tyzdnen neholil, tri dni prdel do tych istych trenirok, a spaval obuty...!? :-)))
Dakujem za tvoj pohlad,
Inac, vase pribehy a postrehy sa mi pacia, Z.A.R.Ine a tvoje, a taktiez sa mi paci to, co citit z vasho rozpravania- spolupatricnost, iskru a lasku... Prajem vela stastnych kilometrov na dvoch kolesach za krasami zivota....
A bola som aj tu a citala som, ale uz tu nie som, lebo som po krk vo vode a plavam...
juuuj no az dnes som sa k vam dostala :))
a motorkarov chapem chapem ;) poznam ich niekolko.. to je uplne iny zivot.. len neviem ci by som ho vedela zit :)
ale mate to veru krasne :)
z.a.r.in motorkár, vari sa ani len z času na čas nenájde ochotníčka...
:))
z.a.r.a, a Ty sa nehanbíš svojmu motorkárovi nenabaliť na každý deň čisté trenírky???
... alebo tým nebodaj zámerne znižuješ jeho chlapské vyhliadky?!?
Hogo,
:)))
Gracia, dik za pochvalu,
motorkár
topas234, ano, je to tak ako hovoris...
wyslúžilec, z.a.r.a,
..sa cervenam :-)
... sa nečervenaj, radšej na rovinu povedz, ako to s tými trenírkami je!
motorkár
topas234, tiež si pri motorkovaní všímaš, či sú muži vyholení???
wyslúžilec, no blbo...
...no a trenirky som mal potom oprate dokonale.
To si chcel pocut?
z.a.r.in motorkár, jooo, približne toto som chcel počuť...
wyslúžilec
topas234, mužský porast vari nie je súčasťou prírody???
wyslúžilec
topas234, sa nehanbíš, takto ma odbiť??? :(
no babka to takto vydrzala hodnu chvilu...
Potom to babka vzdala, a isla to rozchodit do hlbsej vody, kde sa uz venovala len tomu svojmu nestastnemu kobercu.
Nesklamal som ta, ze :-))))
wyslúžilec
z.a.r.in motorkár, Ty si ma nesklamal, no sklamalo ma...
topas234, že sa nehanbiš?!? no by si sa veru mala!?! :(
Láska, prepáč, ale kým,
wyslúžilec
topas234, ako vravíš, vlastná prax je hodnotnejšia ako niečo odpočuté...
wyslúžilec
topas234, sa mi vidí, že aj odkukovanie je legitímna súčasť práce na vlastnom poznaní skutočnosti...
nuž ale ak sa so svojou skúsenosťou deliť nechceš a nechce, pokúsim sa to prežiť, oki? :)
wyslúžilec
mna len prekvapuje,
upss...dovolila som si..:))))