Valérovo zmiznutie
Doktor Valér Sičák len málokedy vydržal doma dlhšie.
Po práci sa vracal domov, aby si odložil svoj na heslo zakódovaný kufrík; vyzliekol čiernu koženú bundu, ktorú nosieval v lete aj v zime, až pokým sa nezačala trhať, kedy si kúpil novú, takú istú, zavesil ju na operadlo čalúnenej stoličky veľkého jedálenského stola, ktorý kúpila jeho žena v predstave, že budú pri ňom všetci spoločne večeriavať, či sláviť sviatky; poprezeral chladničku, napil sa vody, zobral z komory prázdnu tašku z bravčovej kože so silnými rúčkami, obliekol si bundu a odišiel na nákup.
Z nákupu sa vracal neskoro večer, niekedy až v noci.
To záviselo aj od toho, či bolo pred alebo po voľbách.
Vykladanie nákupu bolo pre doktorovu ženu ťažko povedať, či príjemné či nepríjemné,
ale zakaždým určite napínavé.
Doktor bol známy svojím novátorstvom a jeho novátorstvu sa neubránilo ani nakupovanie.
Žena v taške nachádzala rôzne nové a niekedy celkom exotické alebo vzhľadom k ročnému obdobiu nezvyčajné potraviny. Obľúbené boli napríklad čerstvé jahody v januári. Alebo celý bochník pravého holandského syra. Často prišiel s taškou, z ktorej vykúkali trsy banánov alebo pichľavé listy ananásov. Zriedkavosťou nebolo ani to, keď priniesol domov debničku mandaríniek, hrozna či brokolice alebo kartón jogurtov.
Doktor Sičák nakupoval rád.
Okrem zarábania peňazí bol toto jeho veľký vklad do chodu domácnosti.
Na ostatných prácach sa zúčastňoval nerád.
Bytostne ich neznášal.
Mal to zakódované ešte z detstva, keď mu matka prikazovala aj zo tri razy denne pozametať kuchyňu, ak sa natrúsilo.
A neznášal ani hučanie domácich spotrebičov a ani hluk jeho ženy s deťmi, keď po sebe pokrikovali. Vtedy - akoby mu boli drali ušné bubienky. Nemohol doma vydržať. Keď bol ešte študentom, zatváral sa do príjemného ticha a tmy fotokomory. V dnešnom - digitálnom svete - ho táto dávna záľuba už nepriťahovala. Zato si rád a v prítmí zatiahnutých žalúzií pozrel film, ktorý si doniesol z videopožičovne, a zvláštne, vtedy ho už hlasný zvuk televízora nerušil.
Dnes, keď sa v mestečku konal výročný jarmok a žena sa rozhodla, že dom musí byť vygruntovaný, sadol si pohodlne na pohovku v obývačke; zapol si DVD prehrávač so sci-fi filmom a pustil sa do prezerania nového mobilu s výhodným programom, ktorý chcel darovať matke.
„Barborka!“ zavolala doktorova žena na dcéru hore dreveným schodiskom.
„Čo je?“ ozval sa dievčenský hlas z poschodia.
„Umyli ste pivnicu, ako som vám kázala?“ zisťovala žena hľadiac hore schodmi smerom k prichádzajúcemu hlasu, na chvíľu prerušiac prevracanie vypraných mokrých nohavíc z rubovej strany na lícnu.
„Ešte nie!“ zaznelo z poschodia.
Valér Sičák na okamih prestal skúmať mobilný telefón; zložil si dlhú, chudú nohu, preloženú cez druhú nohu, vstal, zatiahol si pevnejšie opasok na modrom froté župane, pokrývajúcom jeho zimomravú, šľachovitú postavu, podišiel k žene a o niečo hlasnejšie zavolal k dreveným schodom:
„Tak po prvé, čo máš čo matke hovoriť čo je?! To jej rovno povedz, čo je, ty hovädo! Matke sa hovorí prosím! A po druhé, čo máš čo umývať pivnicu?! Máš pravdu! Neumývaj nič! Ja subaru zaparkujem na chodníku a v garáži i v pivnici nasadíme zemiaky! Musím ti to povedať tak surovo, lebo inak by si ma nevnímala, ani keby som tu rovno levitoval!“
Komentáre
:)
..aj ten versovany bonbonik usmievavy od vedla..:)
milá moja Kamélia - "subaru zaparkujem na chodníku a v garáži i v pivnici nasadíme zemiaky"
Tvoje rozprávanie sa mi veľmi páči, má skvelú atmosféru :)
.
...takyto novator a kozenu bundu si kupuje stale rovnaku?
To .
monami,
sygon, detaily?
luu, no, čo narobíš, géniovia sú už raz takí
sygon,
mladá dobrá detailistka ;)
kami
ale dobre, nabudúce bude mladá (vekovo ) ;)
Z tejto časti
Rutina, stereotyp... v každej činnosti, či slovách aktérov...
Vieš tak nádherne jednoducho popísať situácie a vtiahnuť čitateľa.
sygon,
rusalka,
Samozrejme, že si to myslím...
tag som zvedava co bude pointou pribehu. ma to stavu
rusalka,
rodičia sa "rozprávajú" s deťmi, ktoré sú od nich o "level" až dva vyššie..
ale skutočne je to tá pravá komunikácia?
cokomilka