Naša rodina nie je len motorka, muž a jeho žena.
Sme ešte dve a nikdy sme nemali rady rodinné akcie. Síce si na nich užijeme vždy veľa zábavy, ale aj tak byť niekde s rodičmi je niekedy otrava. Posledné leto sme sa tak vybrali na festival. Konal sa na letisku, nikde žiadny tieň a strašne veľa stupňov na teplomere. Bol večer, ležali sme na tráve, pod nami deka a nad nami len kopa hviezd. Držala som v ruke plastovú misku s malými šiškami a lekvárom a tato svoje už neviem koľké pivo.
„Daj aj mne,“ povedal a naklonil sa s otvorenými ústami.
Kým som však niečo nabrala na miniatúrnu plastovú vidličku, tak sa znovu položil na chrbát a zaspal. V priestore sa tlmene ozývala hudba zo vzdialených pódií a chrápanie jedného muža. Ubehlo dosť času, kým sa nám podarilo zobudiť ho a postaviť naspäť na nohy. Kráčali sme po runwayi, cestou sme stratili kamaráta, ktorý bol s nami. Mama so sestrou išli na záchod, zostala som sama z otcom. Cez plecia mal prehodenú deku a usmieval sa na všetkých okoloidúcich. Práve sa k nám blížila skupinka mladých ľudí. Tato si kľakol im do cesty, prikryl sa dekou a nehýbal sa.
„Pod tou dekou niekto je?“ spýtal sa ma jeden zo skupinky.
„Áno. Váš otec to nerobí?“
Muži na mňa chvíľu nechápavo hľadeli, ale potom sa rozosmiali.
„Aspoň mu povedz, nech sa otočí smerom k Mekke,“ povedal jeden.
Na to tatko zdvihol cíp deky, vystrčil hlavu a rozhliadol sa.
„Ja sa modlím k pivu,“ odsekol a znova sa zakryl.
Cestou sa mu podarilo hodiť sa ľuďom pod nohy ešte niekoľkokrát. Pri vchode sme objavili nášho strateného kamaráta. Štartoval motorku, aby sa mu lepšie tlačila. Tatko dal pivo mame do rúk a chytil sa riadidiel.
„Dočkaj,“ povedal a chcel nasadnúť, avšak nakoniec zistil, že jazda na motorke teraz fakt nie.
Nejakým záhadným spôsobom alebo osobným teleportom sme sa dostali až k stanu.
Zaľahli sme.
Výpoveď našej dcéry o rodinných akciách je naozaj úžasná, človek by si myslel, že nevieme, čo so sebou. Hmmm, pivo, motorky, ženy, chlapi, muzika, festivaly, leto, voda, slnko a hlavne dobrá nálada. Aj to sme my a náš život. Žijeme každý deň tak, ako príde, nerobíme si problémy, ktoré sú neriešiteľné.
Ak sa niekedy zamýšľam nad tým, či bolo správne kúpiť motorku alebo nekúpiť motorku, či to bol dobrý nápad alebo nápad úplne na nič, po jej kúpe si myslím, že naše životy sa začali uberať smerom úplnej pohody a voľnosti. Neviem, či je správny ten zvolený spôsob nášho vzťahu a neviem či vydrží do konca, neviem ani len to, či ešte zajtra budeme všetci spolu, neviem či sa vôbec pri takomto rodinnom živote dá hovoriť o normálnej rodine.
Asi nie, nie sme vzorom pre ostatných.
Sme skrátka stále ako malé deti, nechce sa nám vyrásť a nechce sa nám zaradiť do radu. Ale jedno viem, že by som nikdy nechcela žiť niečo iné. Niečo, čo mi nedáva tú slobodu a voľnosť a hlavne by som nikdy nechcela, aby som stratila ten pocit dôvery, čo máme vypestovaný a toľkokrát skúšaný našimi výstrelkami.
Priznávam, že nie vždy sa nám darí existovať v dokonalej súhre.
Ale keď si uvedomíme, že sú to len malicherné nepodstatné veci, čo nás nútia do hádky, väčšinou to skončí len nejakým tichom na pár dní a potom sa všetko vráti do našich normálnych koľají.
© joahnnie & z.a.r.a
koniec
Komentáre
rodinka z.a.r.y.
tá motorka len naštartovala to , čo máte v sebe .
topas234, prestať v sebe potláčať prirodzenosť je dobré? zlé?? a či ako kedy???
wyslúžilec
topas234, a čo ak je náš prejav v náš prospech, no v neprospech nášho okolia?
Topas234
wyslúžilec
ak sa o svojom slobodnom prejave rozhodne nejaký narušený človek , tak potom tu už ide o ohrozenie určitého stupňa . a to sa dá riešiť .
z.a.r.a.
topas234, ak tomu správne rozumiem, si presvedčená, že...
ako sa dá riešiť slobodný prejav narušených ľudí, aby nespôsoboval ohrozenie určitého stupňa???
z.a.r.a, ak sa "nikdy nesprávate podľa toho, čo sa od vás očakáva, ale tak, ako chcete"...
... so svojím okolím do konfliktu...
wyslúžilec
z.a.r.a. a jej rodina tu predostrela ich ponímanie života , ktoré by nemalo nikoho rušiť . a predsa sa nájdu jednotlivci , ktorí do toho vŕtajú . takže nie všetci okolo nás nás chápu .
topas234, máš pocit, že moje otázky a náš dialóg sú off topic?
wyslúžilec,
skvelý príbeh
zelenarusalka,
ZARA veď je to vnútorne bohatý príbeh
Myslím, že vo vašom prípade je extrémom práve to úpne pohodové a otvorené správanie sa jedného k druhému... je to také zriedkavé... naozaj super. Blahoželám nie len k textu samotnému, ale i k celému spôsobu vášho života.
A dúfam, že ešte nejaké "nezaujímavé" epizódky z vášho života vytiahnente :-))
z.a.r.a, si podcenila nielen čitateľov, ale čo je omnoho horšie...
Hogo,
... sa nevyhováraj.. :((
Wyslúžilec,
zelenarusalka,
z.a.r.a, hogo sa určíte nechystá Ťa kopať...
nieco ako vzor
juwentino,