Medzi mužom a ženou

Na stretnutie sa Klára nijako zvlášť nepripravovala. Skončila o čosi skôr v redakcii a tak ako bola, odišla na obed s Jakubom. V hlave sa jej už od pozvania rojilo množstvo otázok. Nevedela veľmi dobre, prečo ju Jakub na obed pozýva. To, že nebola jeho typ ženy, jej povedal a vedela aj to, že si hľadá milenku. Tieto dve veci sa jej zdali nezlučiteľné. 

Bola ale zvedavá. Navyše v nej znova rezonoval ten príjemný pocit z prvého stretnutia.

Jakub vybral príjemnú reštauráciu a hoci bola Klára na stretnutí trocha nervózna, snažila sa, aby si toho nevšimol. Všetko čo si v ten deň povedali, bolo povedané spontánne a s primeranou dávkou veselosti.

Ešte pred obedom sa ho priamo spýtala, prečo ju pozval na obed. Odpoveď ju prekvapila. Také niečo by jej nebolo vôbec napadlo. Čítal niekoľko jej reportáží a páčilo sa mu ako píše. Zaujala ho slovom.

To bolo vtedy pre Kláru viac ako vyznanie. Určite sa cítila aspoň o niečo sebavedomejšie.

Bol neuveriteľný spoločník. Dokázal všetko povedať s takým šarmom, že sa obaja smiali aj len tak na okraj vysloveným, ironickým poznámkam na jej zjav.

Klára bola prekvapená svojimi reakciami. Ale mal pravdu.

Teraz už vie aj to, že ju chcel vyprovokovať. A uvedomovala si, že sa mu to úspešne podarilo.

Spomína na prvé bozky, na prvé objatie v parku na nábreží. Bolo to romantické. Len stále nechápala, prečo  muž ako on chce práve ju. Ženu po päťdesiatke, ktorá má ďaleko od toho, aby ju niekto označil za atraktívnu.

Netrvalo dlho a stali sa milencami.

Klára pozrela oknom na neutíchajúci dážď. Zvláštne, že stretla niekoho ako Jakub až v období vlastnej rezignácie na vzťahy.

Videla svoju siluetu aj tvár v okennej tabuli. Ako veľa sa za tých pár mesiacov zmenilo.

Jakubovi veľmi záležalo na tom, aby vyzerala lepšie. Aby sa začala viac venovať samej sebe, svojmu zovňajšku, svojmu telu.

A tak si začala maľovať oči, pestovať nechty, Jakub jej zaplatil osobného trénera a ona poctivo cvičila a jej telu akoby sa vracala mladosť.

Bola to neskutočná zmena. Nie len pre ňu, ale aj pre jej okolie. To ju dovtedy vnímalo celkom inak, než cez jej telesnosť.

Vlastne v nej Jakub prebudil zabudnutú ženskosť.

A ona, nešikovná a neskúsená, pomaly vchádzala do celkom iného sveta. Stávala sa jeho súčasťou, uvedomujúc si každým dňom svoju premenu.

Vonku sa stmievalo. Oblohu pretínali blesky. Svetlá ulice rozmazával hustý dážď.

Klára premýšľala, či robí dobre. Či sa nespreneveruje samej sebe. Ale nech sa na svoj súčasný stav pozerala z akejkoľvek strany, nenachádzala nič, čo by prekážalo jej svedomiu.