Cigánka sa na mňa zadívala a nenásilne začala.
- „Ja viem, že Lenka nemôže ísť na pivo a ja pivo nepijem, ale džús by som si dala,“ - zvedavo sa na mňa pozrela.
- „Ako sa voláš, hviezdička?“ - spýtal som sa.
- „No pre teba hviezdička, ideme?“ - malá a neodbytná a hrozne zlatá bola.
Keby mi spadol milión do vrecka, nebol by som viac prekvapený ako s tou malou slečnou.
A asi by som sa ani viac netešil.
- „Vieš, kam by si chcela ísť?“
Nemal som tušenia, kde si s ňou sadnem a kde by sa všetci za mnou divne nepozerali.
Zbadala môj zmätok, čo ma ešte viac udivilo a prehlásila:
- „Ja viem, že.. no mám také šaty.. ale iné aj tak nemám. Spravila by som to ako vo filme, že ‚počkáš tu na mňa? Ja sa hneď vrátim’ a dala by som si šaty s plno fialovými kvietkami a mašľu do vlasov, ale nemám také šaty ani takú mašľu,“ - sklonila hlavu, asi jej na chvíľu prebleskol detský smútok hlavou - „no ale keď vieš, ako by som to spravila, môžeš si to predstaviť, že? A ostatní si môžu myslieť svoje.“
Poznal som mnoho žien... ale tak kúzelné niečo som ešte nestretol. Bola bystrá a vtipná.
Musel som sa rozosmiať.
- „Jasné, ideme kam len chceš.“
Vracali sme sa spolu po ulici a ľudia sa zvláštne dívali, ale bolo mi to jedno, lebo som vedel, ako by to spravila.
Prešli sme okolo stánku, niekto za ňou kýval, odkývala mu a šla suverénne ďalej.
- „Ideme do mojej obľúbenej krčmy. Vieš, ja tam nesmiem chodiť, lebo ma odtiaľ vyhodili. A pritom som chcela len džús. Vieš, mala som peniaze, ale nie ukradnuté, moje!!“
Hľadala pochopenie a keď som ju neodsúdil pohľadom, pokračovala:
„Neboli na mňa zlí, to nie, na mňa ľudia nie sú takí zlí ako na ostaných, neviem prečo,“ - ja som vedel - „ale sa tak tvárili.. ale s tebou sa nebudú tváriť. Lebo ty si už taký veľký a vyzeráš, že máš peniaze, ale aj tak sa im to nebude páčiť. Hmm..“
- „No ľudia sú zvláštni, z toho si nič nerob. A prečo je to tvoja obľúbená krčma, keď sa ti nepáčilo, ako sa k tebe správali?“
- „Jooooj, lebo tam to tak vonia.. a je tam taký veľký nábytok, hrozne starý a sú tam lampičky na stole, aj keď teraz nebudú svietiť, lebo je svetlo, čo je strašná škoda, lebo tie sa mi najviac páčia. A ľudia sa tam pri nich skláňajú, vieš? a takí tí zaľúbení si tam stále niečo šepkajú. A hraje tam taká super hudba. Ale ani tá tam nebude, lebo je svetlo. Tie pekné veci sú tam až večer, vieš? Ale večer ja musím byť doma a nikam by si so mnou nešiel, ale mne to nevadí. Ja to tam poznám a vidím. Bude to ako v noci.“
Len som kráčal a očarene počúval. Mala pekný hlas a tak sa jej kolísal.
Podľa toho ako prižmurovala oči a nad niečím sa nadchýnala, možno nad lampičkou v tme, čo videla, netušil som.
Bol som zvedavý na krčmu, o ktorej hovorila, ale ani vo sne by mi nenapadlo, kde ma malá slečna zoberie.
Vlastne ja ju.
Postupne sme zamierili do centra a prechádzali okolo luxusných výkladov, hotelov, a potom sa zastavila a ukázala rukou :
- „Tu to je!“ - vyhlásila slávnostne.
Žiadna krčma... bar, jeden z najluxusnejších, aké si môžete v Prahe predstaviť.
V takom bare som nikdy nebol. © salwyne
Komentáre
To mi je povedomé.
Aj klub obřích číší tam majú. Jednu som tak pekne roztočil. Stála osem stovák.
Ani radšej nespomínať.
nadherna poetika...
:-)
rusalka...
to hfw
nnno, páči sa mi...
Som aj ja...
Na tú vináreň v pohode zabudni. Už tam asi nie je. A nechcel som Ťa vydesiť.
:)
krásne
:) dúfam, že sa príbeh neskončí tragicky...
salwyne bude mať stopro radosť, hviezdička :)
Prepáč,
toto je taká úžasná látka,
vasilisa26
herman
Kazdopadne emocie to napriek vsetkym nedostatkom akesi zanechava, a to ma tesi .