Medzi mužom a ženou

Zavrela knihu, keď prichádzal s táckou Marek s kýmsi neznámym.
- Vedieš nováčika , do našej zvrhlej skupinky? - spýtala sa, keď si sadali.
Príchodzí bol pekný muž. Zvrhlo pekný. Videla sa ako mu rozopína gombíky na košeli.
Nové mäsko ju vždy na chvíľu rajcovalo, už len preto, že bolo nové.
- To je naša Hena, pozor na ňu, - predstavil Viktorovi slečnu s divokým rúžom a čiernymi krátkymi vlasmi, divoko zostrihanými.
- Nepočúvaj ich Viktor, mňa sa nemusíš báť, - usmiala sa tým povestným úsmevom, ukázala jamky a biele zuby a pri tom ako mu podala ruku na zoznámenie, prešla mu hriešne palcom po chrbte ruky. Tak, aby sa nedalo rozhodnúť, či to bolo náhodné, alebo cielené, ale aby tá otázka na chvíľu vznikla.

Nováčikovia ju dráždili aj preto, že bola zvedavá. Zvedavá, ako rýchlo budú sami sebou. Vyzliekala ich v svojej mysli rada z uniforiem morálnosti. Nie preto, že mala nemorálnosť rada, ale preto že nemala žiadnu morálku.
- Rád sa dozviem z druhej ruky pre mňa zaujímavé informácie, - odvetil nenásilne a venoval sa jedlu.
- Ako si trávila nakoniec večer ? - prehodil Marek. Mareka mala rada. Mala rada ako ju má rád.
- Prišiel nás trošku vzdelať oficier z iného štátu ...-
- Počul som. Marka o ňom básnila celé ráno. Milujem tie vaše ženské búrlivé náklonnosti. Hneď sa cítim docenený, - pobavene skákal do reči.

Viktor krájal stále rezeň. Celý bol taký, hej, nudný. Až by ho zamastila, aby nebol taký nemastný, neslaný. "Daj mu čas Hena", opakovala si. "Aká ty si v cudzom kolektíve... spomeň si."
Spomínala snaživo. Ale na nič si nespomenula, bola ako ryba vo vode skoro všade. Bolo jedno či v práci, na pohovoroch, v bazéne, posteli, na oslavách, pri prípitkoch, pred mikrofónom.

- No a keď konečne všetci moji milí kolegovia opustili kanceláriu, šupol mi oficír zo zahraničia pozvanie na víno.-  Viktor zdvihol konečne hlavu od rezňa.
- Ty potvora, - rozrehotal sa Marek.
- Ale no tak, Marečku. Tak som šla na víno. Bol hrozne nudný pre mňa jak prednášal. Je to presne ten typ, čo všetko, čo ho robí vnútri zaujímavým vybalí len v užšom kontakte, alebo keď sa mu chce. Pôsobil presne tak nemastno-neslano ale pekne ako Viktor. –  Ten sa prekvapene na ňu pozrel, ale než sa stihol nasrať zistil, že tomu neprikladá žiadnu váhu.

- Nakoniec sa z neho vykľul veľmi hravý spoločník. Chcel ma hneď ten večer. A podriadil tomu všetko. A spravil to veeľmi dobre, - pretiahla a dala si ďalšiu lyžičku polievky.
- Dala si sa mu za pár vín ? A ja už som do teba investoval ako do sestry a stále nič, - zavzdychal si veľký chlap marekovsky a zakrútil hlavou.
- To je to, kdečo áno, ale incesty snáď nie, - smiala sa Hena.
- Dala som sa mu po pár vínach, ale hlavne po dlhom nádhernom umývaní. Vždy ma fascinovalo koľko tvorivosti je v tých suchopárne, moderne, vzorovo vyzerajúcich mužoch. Ty nevyzeráš suchopárne, z teba srší, že si aktívny králik. Ale napríklad, keď hľadím na Viktora neviem nič. Nedá sa čítať.-

Sklonila sa pod stôl. "Nie nedá", skonštatovala pre seba. - Oficír si ma krásne rozbalil ako darček, pomaly, tak pomaly, že som ho musela prosiť, aby to urýchlil, čo samozrejme ako môj nadriadený ignoroval ;). Mal také teplé dlane. Normálne som sa mu v nich topila. Keď si predstavím, že takými rukami mrhá na prácu za počítačom, až mi je špatne. Obchádzal erotogénne zóny ako lovec svoju korisť pred tým, ako sa na ňu bezbrannú vrhne, – jedla a rozprávala akoby opisovala film, ktorého sa vôbec nezúčastnila.
-Vzal ma na ruky a postavil do sprchovacieho kúta. Stále bol oblečený, – zasnívala sa.
- Predpokladám, že keby sa nevyzliekol, tak ho tak necháš dokonca, - poškádlil ju Marek.
- Predpokladáš zle, ale to je pre ten súrodenecký vzťah a tvoju absolútnu neschopnosť odhadovať, aká som v posteli. To už Viktor by vedel lepšie. Že?- pozrela na neho.

Ten už mal dosť, rozopol si utiahnutý gombík, mimovoľne stiahol hodinky a pozrel na ňu celkom otvorene. Nechala ho sa dívať. Odpovedať sa mu ale nechcelo. To chápala, ani by ho nenútila. Stačilo, že ju skúmal.
- V sprchovacom kúte nezatvoril dvere ... všetky trysky, čo na mňa vystriekli striekali von do kúpelky. Ešte že tam boli všade kachličky.-

Zadívala sa von oknom a uletela preč.
Cítila ako pomaly sa k nej približuje. Ako sa díva. Ako vonia. Aký je muž. Vedela to všetko. Že je tam pre ňu. Že ju chce. A že umrie pod jeho telom pár krát. Alebo na ňom. Čert ber detaily.
Búchalo jej srdce v rozkroku skôr ako sa jej vôbec dotkol . Vošiel oblečený za ňou. Čert ber saká. A voňal ju. Natrel mydlom, pomaly, pomaličky ju hladil kým stála.
Umyl jej vlasy pomaly. Akoby čas stál. A rozprával, že je krásna. Smial sa, keď sa chvela. Šteklil ju.
A para stúpala. Kachličky sa leskli.. Mokrý oblek sa lepil.

Ako by sa s ním rada znova zlepila.
Vzdychla si.

Vrátila sa späť pohľadom do jedálne.
Viktor zachytil ten pohľad. Dokončila mu ním príbeh.