Dni a týždne v Londýne ubiehali všetkým veľmi rýchlo. Prirýchlo.
Emma sa v ateliéroch inštitútu zoznamovala s novými technológiami reštaurovania a práca ju celkom pohltila.
Poznala to dobre aj z domu, no tu sa jej do rúk dostávali diela skutočných veľkých majstrov a ona mala často
priam pietny pocit, keď sa ich pri práci skalpelom, či štetcom dotýkala. Nevedela sa niekedy od svojej práce odtrhnúť.
A nebyť detí, ktoré na ňu doma čakali a vždy tak nezakryte dávali najavo radosť z jej príchodu, bola by zostávala
v ateliéri do neskorého večera. Tak, ako to robili jej kolegovia a ako to často robila aj Edit.
Emma všetky svoje večery a víkendy trávievala s deťmi. Vychutnávali si to. Často sa k nim pridala i Edit.
Deti si ju veľmi rýchlo obľúbili. Cítili, že spolu s ňou sa ich život naplnil priam neutíchajúcim smiechom.
A v tom období sa o niečo viac začal usmievať aj Adam.
Snažili sa spoločne využiť každú voľnú chvíľočku na poznávanie tohto neobyčajne pestrého mesta.
Chodili spoločne do parkov, múzeí, alebo sa len tak prechádzali po meste, popri rieke a pozorovali život.
Koncom jari, niekoľko týždňov pred návratom na Slovensko, mala Emma stráviť desať dní v reštaurátorských ateliéroch
v Edinburghu. Tešila sa, že spozná nové mesto a zároveň jej bolo ľúto, že bude desať dní bez detí.
Že ostanú len s dievčaťom, ktoré sa staralo o malého Samka. A s Edit.
Niekoľko dní pred odchodom stretla na ulici svojho dobrého kamaráta Vlada.
Hudobníka, ktorý pravidelne trávieval niekoľko mesiacov z roka v zahraničí.
Emma sa potešila, keď zistila, že práve s kolegami pripravuje v Edinburghskej opere nové predstavenie.
Bol v Londýne pracovne. Len na pár hodín a tak si toho nestihli veľa povedať.
Vymenili si telefónne čísla a neurčito si sľúbili stretnutie v Škótsku.
Vlado jej zavolal už na druhý deň.
Ponúkol jej ubytovanie u seba a Emma súhlasila.
Tešila sa na starého kamaráta.
Poznali sa už dlhé roky. Dokonca spolu istý čas participovali na jednom projekte.
Bola rada, že ju večer povodí po meste. Že si spolu niekde v krčmičke sadnú na pivo a budú spomínať.
Pre oboch to bolo asi vzácne stretnúť niekoho blízkeho tak ďaleko od domova. Nikto z nich v tom okamihu netušil,
že dni, ktoré spolu prežijú, budú mimoriadne krásne a intenzívne.
A pre oboch nezabudnuteľné.
Vlado ju čakal v deň jej príchodu u vlaku.
Odniesla si k nemu svoju batožinu a hneď sa vybrali sa do večerného mesta.
Emma bola po práci a po ceste unavená a tak si o chvíľu sadli do útulnej krčmičky.
Od prvého okamihu to bolo všetko neuveriteľne príjemné.
Po večeri v nej ešte dlho sedeli, spomínali a snívali o svojich plánoch.
Všetko bolo nenútené a prirodzené.
Tak ako ich spoločné milovanie, ktorým zaplnili skoro celú noc.
Emma po prvý krát v živote pocítila, čo je to prebudená ženskosť.
Nikdy pred tým nezažila nič podobné. Akoby sa pred ňou otvorili úplne neznáme dvere do sveta intimity.
A keď sa ráno spolu smiali pri raňajkách, cítila sa slobodná, šťastná a neobyčajne ženská.
Deň čo deň trávila Emma štúdiom nových reštaurátorských metód. Pracovala od rána do večera.
Všetko, do čoho ju jej kolegovia zaúčali, bolo mimoriadne zaujímavé, no ona sa vždy tešila na večer.
Na chvíľu, keď sa opäť stretnú s Vladom a ona bude zažívať ten zvláštny, doteraz nepoznaný pocit.
Pocit obojstrannej náklonnosti, obojstranného obdivu a obojstrannej túžby.
Chodievali spolu na koncerty, do krčmičiek, smiali sa. Nahlas. A nekonečne dlho sa rozprávali.
Pri večeri, pri raňajkách, či prechádzajúc sa mestom.
Emma zrazu vedela, čo znamená byť niekomu skutočne blízko.
Nemusela sa skrývať za slová. Nemusela niečo predstierať.
Všetko plynulo tak ľahúčko a prirodzene.
Komentáre
.
Je to fantasticky pocit, ked sa zena skutocne zacne citit ako zena.
Proste su zvazvky v ktorycyh sa to neudeje a su take, v ktorych sa akosi prirodzene clovek ak neciti ako bohyna (v pozitivnom) tak sa citi tak uplne prirodzene unikatnym sudielom .
pekne rozpísané,
Sygon, Zara
Sygon a máš pravdu v tom, že v niektorých vzťahoch sa jednoducho ženstvo neprebudí. A najhoršie je, keď si to ani jeden z partnerov vlastne neuvedomuje.
.
Sygon,
Je to smutné, ale som si istá, že vôbec nie výnimočné.
.
hm ... V tom je ta nevyhoda, ze clovek niektore svoje dimenzie neodhali sam .. ze to ide len v interakcii s inymi ludmi . Sexualita je tak intimna, ze len s malokym ju clovek skuma .
Zaujimave, ze obcas take vztahy bez buducnosti tu sexualitu uplne prebudia. Akoby jej vyhovovala nezavaznost , akoby clovek mohol zahodit vsetky svoje obavy , rutiny a byt na chvilu len tak , akoby nerozmyslajuc, respektive zaostrujuc len na pritomnost.hm
Sygon, zaujímavý postreh
A myslím, že to neplatí len o sexualite.
sygon, za nevýhodu považuješ, že „clovek niektore svoje dimenzie neodhali sam .. ze to ide len v interakcii s inymi ludmi“...