Emminu návštevu psychológa vnímal Patrik ako zradu.
Ako nechcený zásah do jeho súkromia. Ako podraz voči svojej rodine a jej zaužívanému spôsobu života.
Bol predsa spokojný. Mal svoj život rád a vôbec nič mu nechýbalo.
Správal sa, akoby sa bola Emma čomusi spreneverila.
Akoby sa cítil jej iniciatívou ohrozený.
A znásobil svoju obranu.
Emma už pred ním nemohla vysloviť žiadnu svoju požiadavku na zmenu, nemohla sa na neho obracať o pomoc
pri riešení vzťahov v rodine. Nemohla nahlas vysloviť žiadnu výhradu proti jestvujúcemu stavu.
Na každý jej podnet, ktorý už nevnímal ako snahu veci urovnať, ale ako útok, začal reagovať fyzickým protiútokom.
A k hrubým slovám sa čoraz častejšie pridružili bolestivé dotyky jeho rúk. Dokazoval Emme, že je mocnejší.
Že je ten, komu sa neradno vzpierať. Bol surový a drsný. A vysmieval sa Emminým vzlykom a slzám.
Emma pred deťmi zakrývala svoje modriny. Nechcela, aby sa dozvedeli o jej utrpení. O jej bolesti a pokorení.
Nosila i v lete dlhé rukávy, pod ktorými skrývala modriny na svojich pažiach.
Netušil o nich nikto.
Emma si spomenula, ako jej raz Patrik ublížil tak veľmi, že nemohla hýbať hlavou.
V jej krčných stavcoch čosi prasklo a ona odvtedy z času na čas trpí bolesťami, ktoré rozoženú len lieky, alebo prsty maséra.
Lekárka jej vtedy uverila, že sa to stalo pri prudkom zastavení autobusu.
Emmma sa zo dňa na deň bála Patrika viac.
Bála sa večerov, po ktorých prichádzali kruté rána.
Len raz skúsila odoprieť Patrikovi to, čo od nej vyžadoval každý večer.
Jeho brutalita po odmietnutí bola taká neľudská, že to už radšej neskúšala.
Vedela, že toto by už pred svojimi a Patrikovými deťmi nedokázala utajiť.
Bolo to brutálne a bolestivé a ona spala celú noc na zemi pri manželskej posteli.
Podľa neho si nezaslúžila spať tak, ako spia ostatné ženy.
Nechcela, aby sa také niečo ešte niekedy zopakovalo. Bála sa.
A tak si každý večer vo svojej izbe otvorila fľašu a pila, pokým necítila, že je schopná tejto obety.
Potom, otupená, cudzia sama sebe, vstupovala do spálne a stávala sa pre Patrika poslušnou manželkou.
Trvalo to tri roky.
Deti ju opitú nikdy nevideli.
Vždy čakala, kým zaspia a až potom začala utápať svoj strach.
Nekonečný, veľký a bolestný strach.
Emma si až niekoľko mesiacov po rozvode uvedomila, že Patrik vedel dobre, čo robí, keď napriek svojej lakomosti jej kupoval od začiatku manželstva alkohol. Bolo to to jediné, čo jej kupoval pravidelne napriek tomu, že bol abstinent.
Až vtedy Emma pochopila, prečo sa Patrikovi podarilo vysúdiť obe svoje dcéry z prvého manželstva.
Pochopila, že k alkoholu svojím správaním priviedol i svoju prvú ženu. Ona však bola oveľa slabšia ako Emma.
A celkom alkoholu podľahla. Niekoľkokrát sa neúspešne podrobila liečbe, no už sa z jeho osídel nikdy nedostala.
Emma si až teraz si uvedomuje, aké to bolo všetko hrozné.
Ako sa poddávala strachu a následne Patrikovi. Pila vtedy neuveriteľne veľa.
Nedokázala by inak vstúpiť do spoločnej spálne. Nedokázala by prekonať svoj strach.
Len po tej obrovskej dávke alkoholu dokázala robiť to, čo od nej očakával.
Deň po dni strácala i svoju dušu.
Hoci sa vždy ráno budila s predsavzatím, že už to bolo posledný krát.
Komentáre
:(
Lahko sa mi teraz hovori, ale je skoda, ze si Emma nezistila vopred, preco stroskotalo jeho manzelstvo...tuzba po rodine mozno prekryla signaly, ze nie je vsetko v poriadku, mozno keby bola lepsie spoznala rodinu, podmienky, sposob ich zivota...ako niekto dokaze zamaskovat, ze je netvor...
...
myslím si, že ich netreba skrývať, treba ich ukázať..lebo keď sa za ne žena začne hanbiť,klesne a potom sa ž ťažko vyhrabe..a na boj treba silu..
už
Ach, Sooshn... Čítať niečo takéto je to isté, ako keby sa utrpenie Emmy stalo mojim vlastným utrpením.
A viem, že pre Emmu bude existovať len jedno riešenie. Dostať sa z toho bahna, zamknúť tu trinástu komnatu a nikdy, nikdy viac ju neotvoriť!
Tento skutočný príbeh, a on takým je, je memento pre všetky
sooshn
katarzia hrdinky .