Medzi mužom a ženou

Mala pocit, že ak konečne nevyjde na pár dní slnko, začne všetko podliehať neodvratnej skaze.

Ešte nikdy tak dlho nepršalo. Listy na knihách sa začínali mierne vlniť, bielizeň na šnúre schla už druhý deň, okná boli zarosené a keď otvorila oblok, dopadali jej na dlážku a na parapet kvapky dažďa. Ani v posteli sa necítila od tejto vlhkosti uchránená.

Klára nezvykla byť depresívna.
Napriek tomu cítila, že sa jej dážď začína pomaly vsakovať do duše. Akoby sa do nej prisávala melanchólia.

Čoraz častejšie sa prichytila pri myšlienkach, ktoré boli pre ňu nové.
Nikdy predtým si nekládla otázky aké si kladie posledné dni. Nikdy tak intenzívne nepremýšľala o svojom živote, o jeho budúcnosti.

Možno bol tomu všetkému skutočne na vine dážď.
V posledné dni Klára presedela väčšinu voľného času doma. Kvôli dažďu prestala s pravidelnými prechádzkami po nábreží, ktoré boli pre ňu zdrojom energie a radosti. Pozorovala rada vtákov, vodu. Dokázala sa popri rieke prechádzať aj celé hodiny. Alebo si len tak sadla na kameň, privrela oči a počúvala jej zvuky.

Teraz počuje len klopkanie dažďa.

Vždy mala pocit, že jej život plynie bez veľkých prekážok.
Hoci nebol celkom jednoduchý, a už vôbec nie taký, aký si ho kedysi vysnívala, bola s ním spokojná.

Už dva roky žila celkom sama.

Nikdy si nevedela predstaviť, aké to bude, keď deti odídu z domu. Vlastne si ich odchod ani veľmi nepredstavovala. A keď to prišlo, nepociťovala to ako niečo negatívne. Pravidelne sa stretávali a pre Kláru bola najdôležitejšia ich spokojnosť.

Žiť osamote pre ňu nebolo nepríjemné. Rýchlo si na svoj nový status zvykla. Tak ako pred tým i teraz často pracovala až do noci. Svoju prácu ešte vždy milovala, hoci to už nebola taká vášeň ako za mlada. Vždy chcela byť novinárkou. Usmiala sa, keď si spomenula na svoje študentské sny o tom, ako bude chodiť po svete, písať zaujímavé reportáže. Nakoniec ja rada, že píše reportáže tu doma.

Doteraz jej život vlastne plynul celkom pokojne. Rozviedla sa už veľmi dávno. So synmi si vytvorili svet, ktorý mal vlastný rád a do ktorého im nik výraznejšie nezasahoval.

Jej životom prešlo síce zopár mužov, ale žiadny z jej vzťahov nevydržal dlhšie ako pár mesiacov.

A potom prišlo obdobie, kedy si uvedomila, že už je na vzťahy asi pristará. Celkom sa s tou myšlienkou vyrovnala. Veď vždy bola odkázaná hlavne sama na seba a tak jej to neprišlo nijak tragické.

Na jar sa však všetko zmenilo.