Medzi mužom a ženou

Pravda je krutejšia, než som zo začiatku myslel.
Ani neviem, čo povedať a to som už "starý chlap". Viem čo ťa bolelo a bolieť neprestáva... Musíš byť silné a krásne dievča, keď dokážeš o tom písať...

skor nejaku drasavu analyzu emocionalnej impotencie...nuz tak, si mysli, ze je to velmi dolezity pocin, toto publikovat, Rusalka...

je to obrovský zásah do osobnosti ženy...smutné je, že si to takíto muži ani neuvedomujú a často sa to premlčí...vlastne si do konca života nemusia uvedomiť, že urobili niečo zlé, čo nemali...nikdy

a práve naopak, možno sa žena cíti vinná...to je tak absurdné a nepochopiteľné...

ach...že nabudúce :(

publikovat tuto vypoved. Som principialne proti legalizacii pedofilie na Slovakii.

Vieš, páči sa mi veta, musíš byť silné a krásne dievča, keď dokážeš o tom písať... no ak sa na to pozriem mojimi očami tak... silné... pôvodne som nechcela o tom písať, ale... mám pocit, že to môže niekomu pomôcť, tak, ako mne pomohol príbeh Lolity...tam niekde ma to koplo a výsledok... je tu.ˇ..ja neďakujem často, ale Lolite poďakovať chcem...aby vedela, že mi pomohla.. a krásne... nie, ani zďaleka...

analýza emocionálnej impotencie.... analýza to je...je to odkrytie mojej duše, môjho vnútra a ver, že je mimoriadne ťažké dať na papier vlastné pocity, ale napriek tomu sa mi to javí jednoduchšie v tejto forme, ako v hovorovej reči... a či je to dôležitý počin publikovať? Vieš, u nás sa tieto témy nenosia, uznáš že to nie je dobrá téma na rozhovor pri káve a podobne... ale napriek tomu sa nemôžeme tváriť, že nič také u nás neexistuje...

áno..cítila som sa vinná..a mala som dlho pocit a ešte vždy s ním bojujem, že som vinná ja, že to všetko je len trest, lebo...

No, možno som to nenapísal celkom jasne. Neviem aká je tvoja fyzická krása,nedokážem ju posúdiť. Ale ja som myslel vnútornú krásu (krásu ducha), a v tom... Prepáč, v tom sa nemýlim..:)))

Jan neospravedlňuj sa... ja viem, ako si to myslel... snažila som sa byť za vtipnú...

trest, lebo si sa zo zaujmom kukala, alebo "zvadzala" uz len tym ze si sa usmiala alebo na daco myslela ako o otcovi samotnom-ze je to napr. chlap ale iny ako brat alebo ten chlapcek od susedov , ktoreho prebalovali a to vsetko sa prevalilo po tomto v hlavke a vsetky tie detske zvedave otazocky sa ti vyrojili ako pocit viny...

máš nejakú vedomosť o tom, že by sa na Slovensku mala nejakým spôsobom legalizovať pedofília????

to, čo môže u dievčaťa ako je yettinka spôsobiť pocit vlastnej viny...

ak budeš čítať ďalej, tak zistiš, že v čase, keď sa to všetko stalo som mala iné záujmy... nemienila som zo " záujmom zvádzať, ani kukať" po vlastnom otcovi....

že môžu mať dievčatá výčitky tohto druhu... nie, že naozaj provokujú svojim pohľadom či úsmevom...

ja také výčitky nemám... mám výčitky v tom, že som nedokázala nájsť dlho človeka, ktorému by som sa mohla zveriť...

naozaj som to myslela tak ako to vysvetlila zelenarusalka...
Citam a citim tvoj pribeh ( a mas pravdu ze nie len tvoj ) pribeh boli a aj ja som bola dievcatko, dievca , som zena a som aj matka a som aj clovek...

PS:..s tym trestom alebo chapania trestu ako som ho opisala som sa stretla-zvacsa v urcitm obdobi ho chapali takto..

ostať s takýmto niečím sama... Byť sama s takýmto ťažkým a mučivým bremenom...

A je fajn, že si sama sebe nič nevyčítala...

v roku 2006-2007 napr. na sme, vid. afera okolo D.Liddela, vytvorit moralne vychodiska pre zaradenie pedofilov medzi "normalnych"muzov.
Bola vyslovena hypoteza, ze ak nasilnctvo, teda nie pedofilne sklony, ma vela dospelych muzov vo svojom spravani, to, ze ak znasilnuju male deti je iba akt neukojenej tuzby z ruoznych pricin neukojenej. Teda diagnoza pedofilie a nasilie na detoch nemusia byt totozne...
Ibaze, doteraz toto nebolo potvrdene a katgorizovane odbornikmi a tak ja osobne povazujem sexualne nasilie na dietati en block za pedofuliu.

je to v pohode...vďaka za vysvetlenie... vieš, mám v istých okamihoch v sebe neskonalý zmätok... a máš pravdu, ten príbeh bolí a bude bolieť navždy... ťažko sa dá zmieriť s tým, že ti ublíži človek, ktorý ťa má chrániť...

a este teda. nezalezi na tom, ci je niekto pedofil alebo iba zakomplexovany nasilnik, efekt je rovnaky...

mám výčitky svedomia... mám ich dennodenne, často sa pýtam prečo ja... nemám výčitky svedomia v tom smere, že som ho zvádzala a provokovala... ja som nechcela sex..ja som chcela normálne detstvo...

velmi silna tema :( je neuveritelne smutne ako sa citi obcas clovek vinny za odpornost cinov inych...

ze sa pribeh nebude uberat tymto smerom, ale obava sa naplnila. :( yettinka, z toho ako pises a odpovedas citim, ze si nemala sa ani komu zverit v tych najtazsich chvilach. zda sa, ze ani teraz este o tom nerozpravas. je dobre, ze aspon pises. tato a su aj dalsie temy o ktorych sa naozaj nerozprava pri kave a s hocikym. verim odbornikom. mam dobru osobnu skusenost. mala si alebo mas okolo seba niekoho teraz?

vieš, niektoré obavy sa plnia, aj keď o to vôbec nestojíš... žiaľ, je to tak... vieš, ono sa človek, ktoré niečo takéto prežije dostáva do začarovaného kruhu... to nie je dobrá téma a komu to povedať? A vieš, človeka fackuje hanba... pocit viny, strachu a vybrať si človeka, ktorému sa človek zverí je príliš ťažké...uverí, neuverí... zmení na mňa pohľad? Bude ma ľutovať? nerozprávam o tom... píšem, snažím sa dať na papier vlastné pocity a spomínať na niečo pekné z detstva....

vitaj...

pokus o ospravedlnenie pedofilie sa udial na Slovakii v médiách.

ušlo mi to...

pisem o tych co mozu pomoct preto, ze mne sa dostalo pomoci az ked uz bolo dost neskoro, ale predsa. viem, ze to nie je lahke. pocity hanby z detstva a hnevu, detska bezmocnost a vyber vhodnej obrannej role do dalsieho zivota v detstve ovplyvnil ma aj v dospelosti, vo vztahoch, v postojoch. bolo tazko. ale az s odbornikom som dokazala poskladat mozaiku vlastneho ja. mnohe pocity o ktorych pises naraz odisli. stalo ma to dost sil ale verila som v kazdom okamihu, ze som na dobrej ceste. viem, ze sama by som to tak nezvladla.

nie, nie je to ľahké... treba sa odhodlať a niekde v sebe nájsť odvahu... a potom, treba nájsť človeka, ktorému sa dá veriť..ktorý ma neodsúdi a nebude ma ľutovať... nemám rada to slovo...

lutost tu nepomoze, a lutovat sa u mna rovna sa pochovat zaziva. ked hovorim o odbornikoch, mam na mysli skusenych psychiatrov, ktori pomahaju terapeuticky, bud individualne alebo v skupine. mam stastie, ze som stretla par takych, ktori maju srdce na spravnom mieste, su ludsky a vedia o tom co prezivam. ich neoklames, a oni pomohli aby som neoklamala ani samu seba, ale aby som si pomohla. polozili mi tie spravne otazky. odpoved som si musela najst sama. o mnohych pocitoch predtym som ani nevedela, alebo si ich zamienala, stale som bola ovplyvnena tymi z detstva a neskor v manzelstve. vsetko sa utriedilo, urovnalo. ale nebyt ich trvalo by to omnoho dlhsie a kvalita zivota by asi dlho bola ina. teraz som stastna, uz dost dlho a velmi. hovori sa, ze pocit stastia je kratko trvajuci, ale predlzujem si ho tym, ze mam radost z malickosti a tym si ho znasobujem. tak velmi ti prajem aby si si aj ty pomohla. :)

zverejňujú
aj preto, aby ten, kto sa s niečím podobným nestretol, neostal zaskočený
alebo neobviňoval obeť z vymýšľania a kamufláže

Kordélia ďakujem...raz ho nájdem...

je dôležité, aby sa obeť cítila isto, aby bola presvedčená o tom, že jej osoba, ktorej sa zverila verí...celé je to o nachádzaní stratenej dôver, dôvery v seba a v iných... a je to príliš ťažké...