Medzi mužom a ženou

...
Z.a.r.a., aj ja to robím, že občas dám svojej polovičke prečítať niektoré z písmenok, čo posielam vdo virtuálu, ale len niektoré... Navyše mám takú polovičku, že ho chatovanie nezaujíma a blogovanie taktiež nie. Mám voľnú ruku. A potom je to presne o tom, aby mal človek svoju hranicu. Veď nejde len o to, aby ju neprekročil, ale aby ju neposunul tak ďaleko, že by to mohlo jeho polovičku zraniť, keby náhodou chcel isť na virtuálnu prechádzku po mojej hranici.

ale milo prekvapili a navýsosť potešili a rada by si po nich vyšla na špacír.. ;)

hranice a vedieť, až kam ho možno zaviesť. Je to o komunikácii a o poznaní vnútorného JA svojho partnera. To, čo je bezpečnou pôdou pre mňa, môže byť pre nehio trasoviskom.

A ja nechcem predsa, aby sa mi utopil...

nuž ho teda tou pôdou/trasoviskom veď tak, aby sa neutopil a nauč ho tým územím prechádzať aj bez Tvojej pomoci a vnímať ho ako územie bezpečné a priateľské.. :)

suseda išla svojmu mužovi vlasy vytrhať len preto, že mi ruku pobozkal. Aj keď pravda je, že som provokovala, lebo on: že, ručičky bozkávam a ja že necítim.
A bozkával vtedy, keď ona vošla do dverí. No chudáčik! Celú noc jej to vysvetľoval, že ja som provokatérka a on je v tom nevinne. Ako takú bezpečne viesť cez trasovisko, ha?

nuž, i ja som zvedavá, čo s tým ďalej...
každopádne mi je rodina a jej vzájomné vzťahy veľmi sympatická :-))

nuž veru ocitla som sa v tej chvili na poriadne horúcej pôde, ale tak pálila, že som musela dať pocítiť aj mojej polovičke čo prežívam, zaslúži si vedieť kde sa motám keď nie som s ním, tiež číta čo napíšem, niekedy s úsmevom, niekedy ma chytá za slovíčka a potom vzniknú dlhé debaty o nás a o našich dietkach, o to som sa pokúsila a myslím, že to nebolo nadarmo..Je dobré, že vieš kam môžeš zájsť, ale niekedy keď nevyskúšame aj posun o krôčik ďalej tak sa nedozvieme, či sa dá ísť alebo nedá.. je to o tom chvíľkovom stave a tom rozhodnutí sa vo chvíli ktorá práve nastala, či je ten správny čas to vie odhadnúť len človek, ktorý pozná toho druhého dokonale, a to asi nepozná nikto z nás..takže risk a riskovať sa niekedy oplatí...aspoň u mňa...

čo s tým ďalej, sa iste dozvieš ak vydržíš a prečítaš si záver.. :-)) a díky za sympatie, celkom si to rodinné žitie užívame..:-)

Je to asi o tom, že viem, do čoho svojho partnera môžem a do čoho nemôžem vpustiť...
Nuž, ale že stále hovoríme o sexe na nete, tak verím tomu, že pre absolutnú väčšinu ľudí je to o zábave. Iné zas je, že aj tá zábava má svoju hranicu, kedy už prestáva byť zábavou a môže sa z nej vytvoriť niečo iné. Vzťah. A to je to preklopenie váh nad 50 percent.

s tým súhlasím, viem že je to o tej váhe, a viem aj to aká je zradná, a je fajn, že vieš kde môžeš zájsť, potom si iste šťastná žena, mne to ale nestačí, ja som žena, ktorá rada vyskúša ísť aj ďalej ako som teraz... stále sa bavím len o virtuále, nie o reálnom živote, tam mám jasné odkiaľ pokiaľ.. :-)

ak môžem na otázku čo si dal rozprávke popísať svoj názor, tak by som napísala toto, je to o tom či sa človek dokáže natoľko odosobniť vo virtuále od reality a naopak, že keď vypne počítač prestane myslieť na to čo zažil vo virtálnom svete, alebo ho to núti aj pri svojom skutočnom partnerovi myslieť na virtuálny svet, ak to zmieša a zmieta sa v jednom aj druhom a začne strácať svoju dušu pre niekoho koho vlastne nepozná, tak ten vzťah môže byť ohrozený, ak má jasné že je to zábava a nezačne si nič od toho sľubovať a očakávať tak nie, ale povedz kto to dokáže takto striktne rozdeliť? :-)

50 percent hore ku stovke. Ak je kdesi celkom hore, tak ano. Ak sa drží tesne nad päťdesiatkou, tak nie.

som za to zaplatila, častokrát tvrdou menou.

Je to aj o tom, či sa ti oplatí prekročiť hranicu a riskovať.

na hraničnom území, ale o zvedavosti a chuti poznať, čo je za nimi. A moja zvedavosť je tak silne vyvinutá, že ma vždy hlboko zavedie za hraničné územie, do nepoznaného... Takže platím za svoju zvedavosť a chuť poznať. Ale je to ešte stále v rovine, že chcem platiť. Keby som nechcela, nepotulovala by som sa na hraničnom území.

Určite máš prežité svoje a preto vieš kam ísť, máš v živote jasno a ja to môžem len rešpektovať a rešpektujem, ak vieš či sa oplatí riskovať tak je to to najlepšie čo sa Ti môže stať, ale podľa mňa je risk, riskom preto, že nevieš čo bude nasledovať a preto si aj platila tak tvrdo, keby si neriskla nebolo by treba platiť..určite máš správne rozhodnutia...

a možno sa zhodneme aj na tom, že aj keď sa po prekročení hraníc nenaplní očakávanie, vždy je ziskom nové (seba)poznanie.. otázka je, či zaň (občas) neplatíme privysokú cenu...
ak túto krátku obecnú úvahu uplatním na vzťah reál-virtuál, potom miera rizika a neželaných dopadov podľa môjho názoru rastie, čím viac sa reál a virtuál prelínajú...

s tým súhlasím je to na rozhodnutí a sile osobnosti každého človeka, ak si dokáže zobrať ponaučenie z mizerného risku a ak mu risk naopak prinesie niečo nové a hodnotné, je to dobré poznanie.. ja sa isku nebráni už len zo zvedavosti tak povestnej ženskej vlastnosti..

postrehla som to z Tvojich textov a článkov si skvelá páči sa mi to Tvoje túlanie na hranici.. šikovná Rozprávka

Nečítala som všetky komenty keďže ako som hlásila v správach z domova nestíham nič :)))

Ale reál/virtuál.. myslím, že to závisí len a len od človeka.. v akej miere prenáša virtuálny svet do toho reálneho.. Každopádne som toho názoru, že vo virtuále je veľmi ľahké padnúť do toho.. písmenka sú často zradné.. stalo sa mi to... pokazila som si vzťah reálny, trojročný a následne som po dvoch mesiacoch zistila že ten človek z virtuálu nieje taký ako som si ho predstavovala na základe písmenok.. Bola som zaľúbená do písmenok..
Na druhej strane, mám aj pozitívnu skúsenosť... virtuál mi dal mnoho ľudí, s ktorými si rozumiem..
Problém je asi v tom, že s ľuďmi s ktorými si zoznámite na nete si vždy budete viac rozumieť cez písmenká ako v reále... :)

Našťastie ale viem o jednej svetlej výnimke ;)))

Idem sa učiť... paaa

ja mám tiež úžasný vzťah s maminou... :))) ten najúžasnejší ;)

zaujimava scena

najlepšia skúsenosť i keď nie dobrá je tá čo prežiješ, viem to.. a moja rodina je hovorím tomu taká normálne nenormálna..:-)

mne ho miešaju iní..:)))

a idem čítať..:)))

skláňam sa..:)))

a verim,že si velmi rýchlo pochopila,že on mal fakt pravdu..:)))

díky nebude treba ho pozdravovať, iste to tu číta.. :-)) a či mal pravdu? a v čom? V tom že je najdokonaljší? Alebo v tom, že mi verí?

a tá viera k jeho dokonalosti patrí..

je len málo mužov,ktorí by to vedeli prijať takto..a aj žien je malo takých..zasmiať sa tam,kde iný by videl potencionálnu zradu..:)))


supeeer..fandim vam..:)))

skôr som to cítila ako jeho absolútnu istotu, že jemu sa nič také nemôže stať a to ma ako ženu privádzalo k tomu, že ma podceňuje, že si myslí, že by ma už nikto nechcel, že už nepatrím k tým žiadaným.. to mi vadilo, môj pocit z tej vety.. sama vieš, že ženy vždy hľadajú vo vetách mužov nejaký ten skrytý význam, niečo čo nepovedia ale myslia si..a to sa mi môj manžel snaží vysvetliť už dobrých pár rokov, že to čo povie to si aj myslí, a vidíš zaváhala som, myslela som za neho.... neviem či ma pochopíš, ale mala som pocit, že chce nejakým spôsobom podkopať moje sebavedomie a dať mi najavo, že sa mi už nemôže podariť nájsť si niekoho iného, s dokonalosťou to bolo len dodatočne prilepšené...

muž mi niečo povedal a ja som pochybovala o jeho slovách..:)))

dnes..aj ked viem,že to mysli v engativnom zmysle,zasmejem sa a podakujem za kompliment..:)))

rýchlo som pochopila,že je pre mna jednoduchšie prikývnuť a myslieť si svoje,ako viesť nezmyselnu komunikaciu ktorá vyčerpáva. Samozrejme,pokial nejde o zásadne veľké veci..:))

ale tento tvoj pocit som pri prečítani članku nevycitila. Možno ho v tebe vyvolal aj výraz u manžela. Mne to skôr pripadalo,akože ti fakt verí a vie,že nech píšeš s kým píšeš,aj tak ostaneš s ním..pretože vas k sebe púta viac,než je pár písmen akokolvek krásnych..

vidiš..jedna vec a milion pohladov..

opýtam sa na iné: aká reakcia od manžela by ťa potešila?..:))

v celku ma potešila jeho reakcia taká ako som ju popísala, vedela som čo povie, skôr bol problém vo mne v mojom chápaní celej situácie, napísala so Ti to, on to čo si myslí povie, nepodceňuje ma, len ja to niekedy vnímam inak, a to je presne o tej komunikácii, porozprávať sa o pocitoch je pre mňa veľmi dôležité veľmi.. on to vie, a ja tiež, takže keď si začnem domýšľať čo asi myslel, tak sa poväčšine mýlim, a to je presne o nemlčaní, a netrápiť sa ale radšej si to vydiskutovať..my sme ok, funguje nám to, som šťastná žena, mám to čo som vždy chcela a chcem len to čo môžem mať... :-)

a prajem vam,nech sa tento stav nijako nezmeni..:)))

a k tomu chápaniu..občas je fajn aj "nepochopiť"..aspon nie sme stroje..sme ludia..predsa..:)))

diky, si milá, a s tým chápaním máš pravdu, však potom by sme sa dostali k tým jednoslovným odpovediam, vždy by bolo len ano a nie.. :-)) je vzrušujúce a nadmieru prirodzené, že koľko ľudí toľko názorov a pochopiť jeden druhého je to šťastie a hlavne pohoda čo sa dostáva do vzťahu, či už muž - žena, alebo rodičia - deti..:-)

deti sa veľmi boja o svojich rodičov a strážia si svoje rodinné šťastie a vyzerá to tak, že je im milšie, ak vyrastajú v zlej rodine ako v žiadnej

preco tomu hovorite "virtual"? chcete klamat sami seba alebo tych okolo vas? neexistuje ziadny "virtual". je to real! realne venujete svoj realny cas niekomu realnemu namiesto toho, aby ste ho venovali svojej, ako pisete "uzasnej rodinke". realne rozoberate veci s druhym realnym clovekom, a ruku na srdce - keby ste to vsetko mali rozpravat zoci-voci, cervenali by ste sa. realne. skryvanie sa za pismenka tu nemusim vysvetlovat, je to zrejme vsetkym jasne...
chat je hra s ohnom. verte - viem, o com hovorim. vsetky bla-bla-bla okolo toho su len ospravedlnenia. neverite? tak si skuste predstavit, ze ste svoju "uzasnu rodinku" stratili. realne. navzdy. kvoli chatu.
.... no co? ... tuzite este stale po "virtualnom vztahu"??? hej? .... tak ste si stratu zle predstavili.

odvtedy ako sa toto stalo uplynul čas, a ja som sa naučila, že virtuál je svet kam sa chodím baviť, a bavím sa v rámci mojich nastavených hraníc, idem tam kam viem že smiem, reál kontra virtuál dá sa vnímať aj tak, že je to vlastne svet dvojaký stane sa niekedy z neho jeden, každý by mal vedieť kam zájde, ja som zašla tam kde môžem zájsť. Ja som si rorhodla kde to je. Rodinku nestratím len tak ľahko máme tam puto ktoré drží pevne a kvôli virtuálu už vôbec nie. Takže pekný deň. Predstava že o ňu prídem sa nekoná, nepotrebujem si to predstavovať lebo mám istotu a dôveru čo mi to nedovolí.Ale díky za návod.