Trvalo mi niekoľko dní, kým som nadobudla aký-taký prehľad a kým som si našla vhodný priestor na čakanie.
Áno, napriek mojim občasným aktivitám by som to inak ako čakaním nenazvala.
A tak som čakala, či sa niečo udeje aj so mnou. Či ukoristím aspoň jeden zážitok, ktorý by stál zato.
80% záujemcov o komunikáciu ani nestálo za odpoveď. Hoci som sa spočiatku snažila slušne odpovedať aj tejto vzorke mužskej populácie, veľmi rýchlo som pochopila, že užitočnejšia je ignorancia. Ich pokusy o rozhovor začínali skoro rovnako: „Ako tomáš rada?“, „Nemáš chuť na pekný sexík?“ až po otázky, ktoré mi sem moja vrodená hanblivosť nedovolí ani napísať.
Pár mužov sa nakoniec na rozhovor našlo. Ale nešlo to len tak. Chýbala tomu ľahkosť.
Moja averzia k flirtovaniu a dvojzmyslom mi to vôbec neuľahčovala.
Nezažívala som nič z toho, čo som videla u kolegýň. Neprichádzala žiadna eufória.
Ale klamala by som, ak by som tvrdila, že som sa občas aspoň troška nezabavila i ja.
Môj viac menej technický názov /k mojej prezývke sa hodí takého pomenovanie oveľa viac ako pojem nick/ získal časom nádych tajomnosti a poetickosti. Keď sa ma totiž muži dookola pýtali čo znamená a prečo som si ho vybrala, začala som tak troška fabulovať. A normálne som tomu slovu vymyslela príbeh. Dokonca mnohovýznamový.
To boli také moje drobné radosti z komunikácie priamo po vstupe do virtuálu.
Veľmi krátko som však prišla na to, že muži v mojom veku a aj muži oveľa starší nemajú záujem o rozhovor so ženou rovesníčkou /ani len skrytý, kým by sa to možno pre nich zvrtlo na čosi iné ako len rozhovor/. Každý z nich časom končil komunikáciu tým, že sa so mnou síce dobre rozpráva, ale že hľadajú niečo mladšie. Už to slovo „niečo“, ma vedelo poriadne vytočiť.
Vôbec sa mi nepáči ak sa používa v súvislosti so ženou – dokonca možnou partnerkou. Akoby sa tým slovom premieňali ženy na tovar /„hľadám niečo milé a úprimné“, „niečo veselé a atraktívne“... hm/.
Trocha nahnevaná, trocha sklamaná a trocha zvedavá, uchýlila som sa k malému podvodu /aspoň vtedy som mala dojem, že je úplne maličký/.
Bola som zvedavá aký je rozdiel v komunikácii tých istých mužov s mladšími ženami /vôbec som nechcela meniť spôsob mojej komunikácie, dať mu s novým/iným vekom pridanú hodnotu v podobe flirtu, či dvojzmyslov/.
Mala som chuť im len trocha vrátiť ich netaktnosť.
Áno, napriek mojim občasným aktivitám by som to inak ako čakaním nenazvala.
V práci som sa stále viac usmievala nad narastajúcim vzrušení kolegýň, nad ich čoraz neuveriteľnejšími príbehmi z internetu / čítavali často kúsky dialógov a musela som uznať, že im to ide celkom dobre/. Zabávali sa a ja s nimi.
Ich životy sa zmenili skutočne radikálne. Akoby sa prebudili. Ich pracovný deň sa zmenil s tichého písania, prerušovaného klasickými ženskými dialógmi na veselú roztopaš.
Ich životy sa zmenili skutočne radikálne. Akoby sa prebudili. Ich pracovný deň sa zmenil s tichého písania, prerušovaného klasickými ženskými dialógmi na veselú roztopaš.
Nikdy by som u nich takú zmenu nepredpokladala.
Krásne, pestované a sebavedomé mladé ženy objavili ďalší rozmer zvádzania.
Internet v nich prebudil hravosť, ktorú mám tak rada, hoci ja sama by som určite do takých extrémov nedokázala zájsť.
Krásne, pestované a sebavedomé mladé ženy objavili ďalší rozmer zvádzania.
Internet v nich prebudil hravosť, ktorú mám tak rada, hoci ja sama by som určite do takých extrémov nedokázala zájsť.
A určite to nebolo len mojim vekom.
A tak som čakala, či sa niečo udeje aj so mnou. Či ukoristím aspoň jeden zážitok, ktorý by stál zato.
80% záujemcov o komunikáciu ani nestálo za odpoveď. Hoci som sa spočiatku snažila slušne odpovedať aj tejto vzorke mužskej populácie, veľmi rýchlo som pochopila, že užitočnejšia je ignorancia. Ich pokusy o rozhovor začínali skoro rovnako: „Ako tomáš rada?“, „Nemáš chuť na pekný sexík?“ až po otázky, ktoré mi sem moja vrodená hanblivosť nedovolí ani napísať.
Pár mužov sa nakoniec na rozhovor našlo. Ale nešlo to len tak. Chýbala tomu ľahkosť.
Moja averzia k flirtovaniu a dvojzmyslom mi to vôbec neuľahčovala.
Nakoniec sa témy na rozhovor našli aj bez nich.
Stále to však akosi nebolo ono.
Nezažívala som nič z toho, čo som videla u kolegýň. Neprichádzala žiadna eufória.
Ale klamala by som, ak by som tvrdila, že som sa občas aspoň troška nezabavila i ja.
Môj viac menej technický názov /k mojej prezývke sa hodí takého pomenovanie oveľa viac ako pojem nick/ získal časom nádych tajomnosti a poetickosti. Keď sa ma totiž muži dookola pýtali čo znamená a prečo som si ho vybrala, začala som tak troška fabulovať. A normálne som tomu slovu vymyslela príbeh. Dokonca mnohovýznamový.
To boli také moje drobné radosti z komunikácie priamo po vstupe do virtuálu.
Veľmi krátko som však prišla na to, že muži v mojom veku a aj muži oveľa starší nemajú záujem o rozhovor so ženou rovesníčkou /ani len skrytý, kým by sa to možno pre nich zvrtlo na čosi iné ako len rozhovor/. Každý z nich časom končil komunikáciu tým, že sa so mnou síce dobre rozpráva, ale že hľadajú niečo mladšie. Už to slovo „niečo“, ma vedelo poriadne vytočiť.
Vôbec sa mi nepáči ak sa používa v súvislosti so ženou – dokonca možnou partnerkou. Akoby sa tým slovom premieňali ženy na tovar /„hľadám niečo milé a úprimné“, „niečo veselé a atraktívne“... hm/.
Trocha nahnevaná, trocha sklamaná a trocha zvedavá, uchýlila som sa k malému podvodu /aspoň vtedy som mala dojem, že je úplne maličký/.
Bola som zvedavá aký je rozdiel v komunikácii tých istých mužov s mladšími ženami /vôbec som nechcela meniť spôsob mojej komunikácie, dať mu s novým/iným vekom pridanú hodnotu v podobe flirtu, či dvojzmyslov/.
Mala som chuť im len trocha vrátiť ich netaktnosť.
A tak som si vytvorila druhý profil. Bol navlas rovnaký ako ten predošlý. Až na dve veci. Mala som v ňom o 13 rokov menej. Všetko ostatné, práve to, čo som pre komunikáciu považovala za dôležité, ostalo nezmenené.
Komentáre
nepostrehli.. že?..:)))))))))
Čo mali postrehnúť Ellie,
Nemyslím, že ich niečo iné v začiatočnej fáze vôbec zaujíma (podotýkam, že nemám veľa skúseností s virtuálnymi chatmi/zoznamkami/či ako to nazvať, tento príbeh je jednou z mála a dlho po ňom som osud znova nepokúšala).
Takže som si pokojne mohla môj druhý profil vyplniť rovnako. Stačilo zmeniť vek a hra mohla pokračovať... samozrejme meno bolo iné...
neviem.. ja som na to šla inak.. teda.. ani nešla..
dokonca si všímali,že som každý týžden bola z iného mesta..:)))
Ellie, ako som písala v prvej časti
Nevidela som dôvod, písať tam niečo, čo nie som.
Každopádne na rozdiel od Teba som prievan neurobila (myslím, že na také niečo nie som dostatočne vybavená)... takže to bola taká tichá ničím výnimočná občas komunikácia...
Ale ako uvidíš, príde aj čosi nečakané... zaplietlo sa to poriadne :-)
to som vycítila.. preto tá zvedavosť..:)))
žeby boli muži takí povrchní? :)
na druhej strane sú aj muži (starší často nápaditejší, aspoň z mojej skúsenosti), vďaka ktorým môže mať žena nádherný deň, aj keď sa nebavia o sexe ;)
hmm.. :)))
Diuška, toto sa zaplietlo celkom nečakane
prezradím iba, že v tomto príbehu som ja tá horšia :-(
Ale o povrchnosti mužov som sa v tom krátkom období dozvedela viac :-) určite takí nie sú všetci, ale tí iní asi tak často nevstupujú do takýchto náhradných svetov...
Každopádne si myslím že je virtuál studnicou nových vzťahových modelov... a zaujímavých príbehov :-)
Ellie,
rusalka :)
rusalka.. to nie.. len ťa budu mať za menej etericku..
Ellie
éterickosti už bolo dosť :-)
rusalka,
Kordélia
Nie som veľmi takáto veľkoformátová :-)
Dúfam, že až tak veľmi mi to reputáciu nepokazí :-)
A máš pravdu, je to o živote... no neradi priznávame svoje omyly a prehrešky voči iným...
rusalkovie
Isteze mne je ujst tazke, ked sa mi s dakym fajne keca :DD
diuska
Sygon,
Vtedy mi to prišlo zvláštne... ale ak by som bola na ich mieste, asi by som konala rovnako...
Zistila som, že vek asi nie je to najdôležitejšie. Hoci si stále neviem predstaviť vzťah s výrazne mladším človekom...
hm... ja neviem, ake sudičky ma chránili... keď ťa tak čítam, Rusalôčka,
Neviem, prečo ma tie ostatné fóra (Pokec, atď) odrádzali. Som to tam pociťovala ako také hrajkanie sa školáčikov na virtuálnom piesočku. Tu mi je dobre. Mám iba ročné virtuálne skúsenosti, viac menej verejné na tomto fóre, v schránke vac priateliek ako priateľov a som tak spokojná.
Rozprávkarka,
Možno je rozdiel v tom, že Ty máš partnera... ja som bola po večeroch sama a bolo to istým spôsobom spestrenie samoty. Alebo aspoň pokus a sociálny kontakt.
Hoci tento príbeh je troška o inom.
Nemyslím, že keby som žila v partnerskom zväzku, že by som potrebovala brúsiť po Pokeci. Nežiada sa mi to ani teraz.
Jednoducho to bola skúsenosť... jedna z mnohých v mojom živote :-)