Bolo to také náhodné stretnutie. Túlala sa raz večer netom a on sa jej prihovoril.
Už si ani nepamätá, čím ju hneď na začiatku tak upútal. Asi svojou priamosťou. Nepísali si veľa. Ani dlho.
Chvíľu váhala. Váhala, či má vôbec význam písať si s mužom, ktorý je ženatý a hľadá si na internete partnerku na voľné chvíle.
Klára o spolužitie nestála. Zvyknutá na svoju samotu a slobodu, nehľadala vzťah. Občas, keď boli večery pridlhé, písala si so svojimi známymi, občas natrafila na niekoho nového, ale jej komunikácia nikdy neprekročila hranice, za ktorými by ktosi priveľmi vstupoval do jej súkromia.
Jakub bol však iný. Pár vymenených viet a prijala pozvanie na kávu.
Stretnutie s ním považovala za výnimočné. Hoci sa ako redaktorka stretávala často s celkom cudzími ľuďmi, toto stretnutie považovala od prvého okamihu za výnimočné.
Kytička kvetov, čokoláda, galantné správanie a nekonečne dlhý rozhovor.
Rozprával jej o svojej rodine, ona jemu o svojej a ľady sa medzi nimi, medzi dvomi celkom cudzími ľuďmi, veľmi rýchlo roztápali.
Klára po veľmi dlhej dobe pocítila k mužovi, s ktorým vedie rozhovor, čosi viac ako len obdiv.
Už pri tej prvej káve si uvedomila, že to je mimoriadne zaujímavý muž. Bola prekvapená pocitmi, ktoré v nej komunikácia s ním vyvolávala.
Dávno zabudnutými pocitmi.
Uvedomila si, že sedí oproti mužovi, ktorý je pre ňu mimoriadne príťažlivý, oproti mužovi, s ktorým by si vedela predstaviť milenecký vzťah, a to aj napriek tomu, že bolo také niečo pre ňu doteraz tabu.
No vtedy, pri tom stole, bola Klára presvedčená ešte o jednom, že je ich prvé stretnutie zároveň stretnutím posledným.
Bol z celkom iného sveta ako ona. Vedela, že muži ako on si môžu vyberať. A nemusia siahať medzi opustené a starnúce ženy, akou bola aj ona.
Nepatrila nikdy medzi atraktívne ženy. Nikdy sa priveľmi nestarala o svoj zovňajšok. Nemala čas, alebo chuť, sama nevie. Nebolo to pre ňu nikdy dôležité.
Bola úplným opakom Jakuba. Neverila, že sa jej ešte niekedy ozve.
Galantne ju odviezol domov a ona si na druhý deň našla odkaz, aký očakávala.
„Hoci si veľmi sympatická, nepatríš medzi typ žien, ktoré sa mi páčia. Nedokázal by som s Tebou byť. Prepáč.“
Áno, teraz si Klára spomenula, čo ju hneď od prvých viet vzájomnej komunikácie na ňom zaujalo. Jeho priamosť a otvorenosť. Občas síce hraničiaca až s hrubosťou, ale bolo jej to sympatickejšie ako mazľavé reči, ktoré nemala nikdy rada. U mužov, ani u žien.
Príjemná spomienka na stretnutie s ním v nej niekoľko dní rezonovala a keď už na neho prestala myslieť, ozval sa znova.
A pozval ju na obed. Prekvapená pozvanie prijala.
Komentáre