Žena opatrne nadhodila:
- No čo povieš na Lacove poviedky? Tento štýl má niečo do seba, nie?
Valér chvíľu rozmýšľal, potom sa nadýchol a spustil:
- Aký štýl? Čo za štýl? Ja hovorím Lacovi - keď chceš dačo napísať, musíš dačo vymyslieť, čo ešte nikto nevymyslel. A štýl? Čo je to štýl? Zase dačo naučené, čo sa dakto dohodol. Štýl je vecou dohody. Sa dohodneme, čo je pekné. Keď chceš byť originálny i štýl musíš mať taký, čo budú tí druhí chcieť po tebe opakovať. Lebo inakšie je to rutina. A musí to mať humor. Ľudia to musia chcieť čítať. Ale Laco chce byť umelec, silou mocou umelec. Keď chceš také veci robiť - umelecké a tak, to musí byť otvorená hlava. To musí byť deviata čakra. Také veci ako rutina, štýl a tak, to je furt len päťka. Ale na to je treba meditovať, nie brať tabletky alebo kukať do počítača. Z počítača zblbneš. To za chvíľu už tu budú tri dé, kde budeš mať všetko, virtuálny sex, virtuálne manželstvo, i vône ti cez počítač vyrobia, veď jasné, musia dajako tú populáciu regulovať. Ale, vidím, že tá kultúra sa začína ukazovať v inakšom svetle. Vidím, že začína viac ukazovať, kde je skutočne pravda. Veď, čo je to šesťdesiat rokov od vojny? Veď to je symbolické, sumerské číslo!
Hej, Valér vedel rozprávať.
Aj vtedy, počas revolúcie, sa jednoducho postavil pred ľudí na pódium za vépéenku a rozprával. Jednoducho rozprával. Bez papiera, ako dáky minister rozprával. Všetkých v meste svojou výrečnosťou strčil do vrecka - doktorov, inžinierov i učiteľov. Volali ho aj do Bratislavy, ale on nechcel. Chcel zostať slobodný. A politika je špina, ako sám hovorieval.
A chcel zostať pri svojich chorľavých rodičoch.
Mali len jeho. Poslušného, učenlivého, nikdy prísnym rodičom neodporujúceho chlapca. Snívajúceho alebo zavretého vo fotokomore. Otec chcel mať z neho jadrového fyzika, matka právnika, on chcel študovať ergonomiku. Vlastná tvorba spojená s minimálnym výdajom akejkoľvek energie pri maximálnej účinnosti ho fascinovala. Ani jediný zbytočný pohyb, ani jediný pohyb navyše.
Nakoniec sa stal doktorom.
- No, ale s Lacom ste kamaráti, nie? - snažila sa žena upriamiť Valérovu pozornosť späť na tému, o ktorej ho chcela počuť rozprávať.
- Podobné priťahuje podobné. Kto si sťažuje na spoločnosť, je taký istý. Laco je furt rovnaký. Tak jak ja. Môže mať milióny, nemení sa. Pokiaľ si neuvedomíš, že peniaze sú len vedľajší produkt práce, že mať milióny, miliardy, nezaručuje šťastie, furt budeš sprostá. A pokiaľ nepodrobíš človeka zaťažkávajúcej skúške, nevieš, čo v ňom je. Ja som tak vymyslel pre mojich takzvaných kamarátov zopár špekov, aby som zistil, kto aký je.
Valérova žena nemala pocit, že by si s Valérom boli podobní.
Dokonca si myslela, že sú si navlas rozdielni.
Nikdy nezabudne, ako ju prišiel pozvať na verejné zhromaždenie vépéenky Na jeho vodovozelené oči v bledej jemnej tvári. Zasnené a tvrdé súčasne. Akoby ju nimi ani nebol vnímal v priestore, ale v čase. Valér Sičák sa dokázal na človeka pozerať v čase. Štvrtým rozmerom. Ešte nikdy také oči nevidela. Potom ju pozval na zmrzlinu. Rozprával jej o politike. Pripadalo jej to zábavné. Dokonca sa s ním hádala. Sporila sa s ním, Valérom Sičákom! A on jej to dovolil. Chvíľu. Až neskôr pochopila, že svoje slová myslí vážne, že jeho povaha je vážna.
Až neskôr pochopila, ako veľmi mu prekáža jej temperament, jej spontánnosť.
Prestal ju brávať medzi ľudí.
Komentáre
mam strach...
netrpezlivo cakam na pokracovanie ;) velmi putavo napisane, KameliaB :)
zaujímavé, kordelia,
Kamelia
Je mi ho ľúto.
Nevie darovať city a od srdca sa zasmiať nie preto, že by nechcel, ale preto, že to nevie.
Zdá sa, že mal smutné detsvo s takými prísnymi, hoci milujúcimi rodičmi.
Hmmm, nikdy im neodporoval.
Nikdy nezažil omamný pocit slobody a spontaneity.
Asi ho naučili, že najvyšší prejav lásky je slepá poslušnosť.
Najkatastrofálnejšie na tom celom podľa mňa je, že len táto vízia "lásky" je podľa neho jedine správna.
Fíha, aj on má rentgenové oči, ktoré človeka prekuknú skrz naskrz ? :)
Predpokladám však, že ak niekto prekukne jeho, poriadne sa rozčertí :)
Rozmýšľam, čo by to s ním vyviedlo, keby sa začal venovať nejakej svojej záľube, pri ktorej by sa cítil slobodný.
Či by ho to nezmenilo k lepšiemu ...
Monami,
áno, má rentgenové oči, a žiaľ, nezvykne sa mýliť..len či je to dobré, mať stále pravdu, to prestane baviť aj slona
Valér mal kedysi záľubu - fotografovanie, dokonca vylepšovanie fotografických prístrojov..ale to už prezrádzam nad rámec príbehového Valéra:)
Kamelia,
Mat rentgenove oci a nezvyknut sa mylit je vazne vazne...az prilis. Bolieva z toho bud hlava alebo srdce alebo oboje dokopy...ak to srdiecko tam je..
to point
len..čo sa týka toho vitálne dôležitého orgánu...kto sa zaňho môže zaručiť?
myslim, ze za "vitalne dolezity organ"
som zvedava co o sebe dalej prezradi Valerov pohlad :)
pekne si to napísala, kordelia
.
čakaj, slzy skrývaj, nežne ľúb, no neopusť
Kordélia, než som začal
tie dve viedá
Aj mne sa pozdávajú,
ale aj štýlom akým vypovedajú o tej istej veci - láske :)
to je presné Kamelia :-)
tak ako vravíš, často aj protipólne...
Veď i láska Valéra a jeho ženy je čímsi zvláštna, neopakovateľná... je to taký nevšedný príbeh lásky. Hoci by sa mohol niekomu vidieť neláskavý...
hej,
Náhoda chcela,
Ozvete sa ešte niekedy? Som "nagyon kivancsi", ako hovoria Maďari. Ozvite sa niekto! Prosím !-
Milá Panenka,
a je potrebné sa venovať aj profesionálnemu nielen literárnemu rastu. Ale neoznačila by som to za koniec svojho písania.
A propo, "nagyon kivancsi" som sa naozaj zo všetkých síl pokúšala nájsť v prekladovom slovníku, ale, pri všetkej úcte k maďarskému jazyku a bez akýchkoľvek postranných a iných neprimeraných úmyslov, nepodarilo sa. Zrejme ste použili nejaký hovorový, nárečový alebo iný výraz ako výraz zo štátneho maďarského jazyka, alebo je to výraz vyskloňovaný alebo vyčasovaný.. to naozaj neviem..
takže, je mi ľúto, milá Panenka, ale netuším, čím ste, ak ste tým niečím, ako píšete, ako hovoria Maďari.
Bol som upozornený,
Dobré účty robia dobrých priateľov!
Milý Nalim, priateľu,
Budem veľmi rada, ak sa so mnou podelíte o Vaše "literárne " názory,
a možno aj "literárne" pokusy. Môžeme o nich spoločne debatovať.
Máte niečo v "šuplíku"?
Prečo hneď ten konfrontačný tón !?
Lenže je ťažké hovoriť o priateľstve, keď sa jedan strana vyhýba druhej a hľadá možnosti ako sa nestretnúť. Alebo sa mýlim ?
Samozrejme, že sa mýlite, Nalim
Ak je o len zdanie,
Kamélia,
Ach jaj!
Žeby to bol
Nie. To je
Vlastne, áno, máte pravdu,
...a potom sa naňho vykašľali...
Ako to myslíte ?
Vážený a milý Nalim
a mimochodom, odpovedať na komentáre nie je ničou a ani mojou povinnosťou
a čo sa týka "vykašľania", svoje činy máte plne vo svojich rukách...