Medzi mužom a ženou

Tag Dvc, ty máš pre mňa zvláštnu metódu výskumu... dáš na začiatku odpoveď a na konci sa pýtaš:D

pýtam sa sama seba, či sme po tých našich blízkych príbuzných zdedili aj niečo také, ako erotické sny a snívanie vôbec.

A vôbec, čo je to vlastne snívanie?

Čo takto malá dovolenka u príbuzných v dažďovom pralese?

ja nie som vedec. Toto je esej, ktorá nejakým spôsobom prezentuje výsledky výskumov ako som ich ja pochopil. Nič viac a nič menej.

Áno, zrejme všetky cicavce snívajú, a možno že aj veľká časť stavovcov. Čo je vlastne sen - o tom sú už dlho ťažké spory.
Ja som istý čas aktívne vykonával psychoanalýzu a jej zásadnou súčasťou je aj výklad snov klienta. Mám z toho zmiešané pocity. Podľa mňa sú sny vnútorne konzistentné, a preto nesúhlasím s tvrdením neurológov, že sny sú v podstate zvyškové reakcie neokortexu pri utlmovaní činnosti mozgu.
Myslím, že aj iné zvieratá majú erotické sny. Mal som psíka, sučku, ktorá v období hárania niekedy v noci hýbala končatinami, ako keď uteká. Vydávala aj zvuky. Či to bol erotický sen - neviem, ale sen to určite bol.

vytvárať v svojich predstavách vízie vecí, ktoré v reálnom svete vôbec neexistujú? Ako sa to vôbec do hlavy človeka dostalo a aký to má osoh?

Neodlišuje nás práve fantazijno od ríše zvierat?

ak je rozum reč, niektorí chlapi ju pravidelne strácajú pri sebe menšom probléme, alebo aj bez problému. Myslia si že mlčanie je zlato a sú bohatý, neuvedomujú si, že sú len úbohí zbabelci. Česť výnimke.

myslím, že sme (viac) oslobodení od prostredia, v ktorom žijeme...
asi sa dokážeme (ľahšie) zbaviť niektorých návykov...no to možno dokážu aj primáti...
ale už tie slovíčka v zátvorke naznačujú, že rovnakými schopnosťami disponujú aj primáti...

asi nám niektoré veci, ktoré majú naši príbuzní, chýbajú...teda zanikli, alebo ich používame úplne inak ako primáti (napr. cerenie zubov-úsmev, nie odstrašenie súpera, v človeku, na ktorého sa usmievam nevnímam ako nepriateľa, ale naopak)

a ešte strach zo smrti, neviem, či ho majú aj primáti v čase, keď nie sú ničím/nikým ohrození...

idem si čítať, aby som vedela lepšie reagovať

prajem pekný deň :)

myslím, že všetky cicavce s nejako rozvinutým neokortexom majú fantáziu. Hlavným účelom fantázie je vytvárať riešenia životných situácií vopred, nie keď už nastanú. Organizmus si najprv vytvorí nasledujúcu situáciu, jej model, a v bezpečí hľadá pre seba optimálne riešenie. To je veľká evolučná výhoda oproti organizmom, ktoré iba bezprostredne reagujú na situácie.
U človeka túto vrodenú schopnosť neokortexu, ako všetky schopnosti, využívajú memy na svoje šírenie. Vytvárajú modely prostredí, ktoré v skutočnosti nikdy nemôžu nastať, ale stroj na vytváranie týchto modelov v mozgu (fantázia) sôži teraz na replikáciu týchto memov, nie na úspešné prežitie človeka.

podľa ostatných výskumov, ženy majú asi o 30% viac vyvinuté rečové centrum v mozgu ako muži. Pravdepodobne reč vyvinuli hlavne ženy, pretože si potrebovali odovzdávať viac sociálnych informácií, ako muži. Muži používajú reč zväčša účelnejšie, a práve v sociálnej komunikácii sú voči ženám v značnej nevýhode. Muži myslia a konajú viac ako lovci, teda skôr fyzicky a účelovo.
To má svoje zaujímavé dôsledky. Napríklad násilie na ženách. Muži sú prenasledovaní pre fyzické násilie na ženách. Je však pravdou, že tomuto násiliu často predchádza pomerne rafinované psychické, slovné, násilie žien na mužoch. Ženy sú v tom úplne dokonalí majstri. Spoľahlivo vycítia slabé miesta mužov v ich vnútornej pocitovosti a cielene na ne útočia.
Zreejme je to evolučná adaptácia na sociálnu situáciu v tlupách našich prapredkov, kde fyzicky silní samci mali v drsnom prostredí výhodu voči samiciam, a samice takto získavali prístup k zdrojom, ktoré boli u mužov, napríklad k ulovenému mäsu.
Sxchiopnosť samíc manipolovať prostredníctvom sociálnej komunikácie so samcami je pozorovaná aj u šimpov.

no je možné, že ich bude viac, ale ja som písal v súvislosti s rozmnožovaním.
Strach zo smrti asi majú aj primáti, pri mŕtvom blízkom primátovi sa správajú inak ako pri cudzom. Slony asi tiež, majú pohrebné rituály.

No a oslobodenie od prostredia? To sná´d nie? My si vytvárame prostredie, ale sme neoddeliteľnou súčasťou toho prostredia. Akáže sloboda? my sme prostredie a prostredie je zložené z nás. Jednota nedeliteľnosť bytia.

malo byť "v človeku, na ktorého sa usmievam, nevidím nepriateľa"

myslíme na ňu, aj keď ju priamo nevnímame...

a k tomu prostrediu...nie je pre nás problém vymeniť ho a žiť niekde inde...

nie je problém? Celé romány sú o tom, napríklad Rushdieho "Satanské verše". Myslíš, že by si žila bez problémov napríklad v susednom Rakúsku? Celý život tam budeš cudzinkou a tak sa aj budeš cítiť.

určite by som sa tam necítila dobre, som cudzinkou aj tu, ale prežila by som...dokážem sa prispôsobiť prostrediu a aj naopak, prostredie prispôsobiť sebe, alebo ho zmeniť tak, aby som nielen prežila, ale cítila sa v ňom čo najlepšie...

alebo inak povedané, môžeme zmeniť miesto, kde žijeme bez toho, aby sme zanikli...teda na našej planéte, dokážeme zvládnuť aj horšie podmienky (aj keď možno nie dlhodobo) a prežijeme...sme v tomto flexibilní...aspoň myslím, alebo sa mýlim?

ale nie sme v tomto jediní. Baktérie sú schopné prežiť prakticka všade, tak ako ľudia, len majú inú stratégiu - vysokú variabilitu génov.
My máme vysokú variabilitu memov, preto si dokážeme okolo seba prispôsobiť prostredie.
Lenže pozor - v tomto implicitne vnímame prostredie len ako to fyzické, teda biotop, planétu... Lenže my sme produktom dvoch replikátorov, preto v našom vnímaní existuje vnútorné prostredie - egoplex, cez ktoré všetko interpretujeme a posudzujeme. Toto prostredie je rovnako dôležité, ako to tzv. životné. Ak som hovoril, že ak sa presťahuješ do rakúska, tak by to chcelo zmeniť aj egoplex, ale to nikdy nedosiahneš. Tvoje vnútorné prostredie iba prekladá to vonkajšie, podobne ako keď sa na severnom póle zabalíš do kožušín, či do vyhrievaného bungalovu. Preto radšej budeš žiť uzavretá v ghette rovnakých cudzincov, ako si ty.

ťahá ich to do sveta, takí tí moderní Marco Polovia, ktorí opúšťajú dôverne známe prostredie a vydávajú sa za poznaním na druhý koniec sveta, odhadzujúc všetko, čo im bolo dôverne známe? Majú oni svoje egoplexy posunuté niekde inde, ako tí ,,domasedovia", ktorým záleží na tom, kde sú a čo vlastnia?

pravdepodobne preto, že naši prapredkovia museli zmneniť spôsob obživy. Myslím, že sme jediné stepné opice. Keď sa v Afrike rozšírili stepy na úkor pralesov, naši predkovia zliezli zo stromov a adaptovali sa na pohyb v stepi vzpriamenou chôdzov. Pravdepodobne to viedlo k túlavému spôsobu života - neustále hľadanie potravy bez väzby na konkrétny biotop.
Usadlý spôsob života prišiel s pripútaním sa k pôde pred 30 tisíc rokmi.
Túlanie je nám prirodzené, to ale nie je to isté, ako sa usadiť niekde.

s posunutím jej egoplexu to vari nebude také tragické.. ;)

že neodhadzuje aj to ;))

predsa len víťazí u niekoľkých jedincov odpútanie sa namiesto pripútaniu sa...

a čo ja viem ešte akých plexov objavuje len nahá a (občas zaľúbená)opica.

Jediné, čo ti vadí, že tá opica má zábrany zhodiť zo seba šaty. Prečo asi, hm?
:-)


Aký memplex to v tebe víťazí, že nechceš vidieť opice zaodeté, len sporoodeté, alebo vôbec neodeté?

zastavuje sa na nahom tele opice, ale kto vie, či vidí aj to, čo sa deje pod bezsrstou kožou!

Na to treba znovu múdry vedecký výklad, lebo mám dojem, že sa zas tvoje širokorozvetvené memplexy pobijú s tvojim egoplexom!

ten je náhodou v plnom súlade s mojím memplexom záľuby v skúmaní nahoty samíc druhu "nahá opica".. :)

:-)

:-)

pri akomkoľvej sexuálnom náznaku, narážky muža, obranný reflex?

Hovorím o tom prvom momente: ktosi mi siaha na kamizolu a ja mu hneď capnem po prstoch...

no na to je klasická darwinistická odpoveď. Pre rolnícky národ je výhodné, ak gény, ktoré motivujú jedinca k vyhľadávaniu nových lovísk sú potlačené, preto tie ich varianty, ktoré sú slabšie postupne v populácii prevážia a postupne sa v nej túlaví jedinci objavia iba sporadicky. Naopak u takých tlúp, ktoré sa ešte stále živia lovecko-zberačským spôsobom života jedinec, ktorému sa nechce túlať, je outsiderom a má menej potomkov, preto jeho gény v populácii iba ťažko prevážia.

vidíš a v tom je asi rozdiel medzi ženou a mužom. Pre vás je rozhovor "rafinované, psychické, slovné násilie" a pre mňa mlčanie zo strany chlapa je zbabelosť povedať svoj názor, akoby to bolo ľahšie a lepšie pre obe strany. Tým že sa niečo ešte nevypovie, to neznamená že to nie je. A lepšie je niečo počuť ako si domýšlať. (aj krutá pravda sa dá možno rečou zjemniť a len preto, že sa nepovie, ešte ňou ostáva)
Nebolo by od veci rozumieť reči zvierat, možno na tom nižšom stupni vývoja takéto "nedostatky" riešia celkom jednoducho :-)

o motiváciách a iných veciach ohľadom sexuálneho správania sa nahej opice bude dúfam v tomto seriáli postupne reč

tak zas často z pohľadu mužov ženy rozprávajú iba pre to, aby sa udržala komunikácia, nie preto, aby sa veci vyriešili. Dokonca aj v tých hádkach sa zriedkavo veci vyriešia, iba sa náhradne rieši agresia, či iné emócie. Muž často vie, že niet riešenia a nevedome sa bráni diskusii, pretože vie, že bude vystavený citovému vydieraniu.
Reči zvierat sa venuje etológia, a evolučná psychológia je vlastne etológia jedného druhu - Homo sapiens spiens.

:-)

často hovorím, na čo myslím (skôr blízkym ako cudzím) a aj keď je to odbočenie od témy, napíšem ti to...páči sa mi, ako trpezlivo vysvetľuješ a odpovedáš na všetky komenty :)

a to nie je podplácanie, ani nechcem, aby si bol ku mne a mojim neodborným komentom zhovievavejší ;)) ani ja nebudem, napíšem ti každú svoju pochybnosť a tak mi napadá, že ak porovnávame primáty a nás (nie baktérie), sme v tom vzťahu k životnému prostrediu odlišní, či nie? vlastne to súvisí s rozvinutou štruktúrou mémov...

hm, hovoríš, že egoplex nemožno zmeniť? podľa mňa aj ten podlieha evolúcii, zmene a možno aj človek prekonáva niekoľko zmien egoplexu za svoj život, pokiaľ prijme iný memplex, ktorý doň zasiahne...alebo nie?

DVC, vážim si tvoj prístup, ale napriek všetkému si myslím, že si iba jednostranne vyberáš dôkazy pre svoje tvrdenia. Pre človeka ktorý, je opicou, je podľa teba charakteristické, že je to nahá opica. Nie žeby to v zmysle ochlpenia nahá opica nebola, ale keď sa tak pozriem na svoju hruď a čiastočne aj na nohy a ruky, tak ja som až extra nahá opica neni....:)) Ja by som sa skôr charakterizoval ako vzpriamene chodiaca, krátkoprstá, inteligentná opica s vysokým čelom a modrými očami.
Určite je správne hľadanie spoločného, len by nemalo skĺznuť do absurdít. Ja to teraz preženiem a začnem tvrdiť, že človek je napr. vlastne kus dreva, lebo sa skladá z buniek a tie majú veľmi podobnú stavbu, obsah uhlíka, vodíka a kyslíka... u človeka aj u dreva. Teraz to preženiem ešte viac a budem tvrdiť, že človek je v skutočnosti železný klinec, lebo je v ňom toľko železa ako v klinci a ostatné zložky jeho tela sú z hľadiska klinca nepodstatnou prímesou. Samozrejme moje tvrdenia sú nepravdivé a moju nepravdivosť dokladajú práve rozdiely medzi porovnávanými subjektami.
Zrejme preto aj v láske je ľudská opica charakteristická práve svojimi rozdielmi. Najväčšie rozdiely v láske, v porovnaní s inými opicami, asi spôsobuje naša inteligencia. Sme inteligentnejší než ostatné opice. Mňa napríklad až tak nezajímajú naša spoločné znaky s opicami. Sú a treba sa z nich poučiť. Mňa by viac zaujímalo, ako pôsobí inteligencia človeka (sme rôzne inteligentní ľudia) na prežívanie a vnímanie lásky. Prežíva a vníma inteligentnejší človek lásku intenzívnejšie, ako menej inteligentný? Ktorá zložka inteligencie nás robí zaľúbenými? Iba mémy? Prečo sa zaľúbime nečakane? Čo je ten ľudský motor lásky? Prečo muž a žena nehľadajú lásku len ako prostriedok na rozmnožovanie, ale aj ako niečo úplne iné, chápané ich inteligenciou?

nie si „zaľúbená nahá opica“ ale (prepytujem) „opica zaľúbená do (svojej) inteligencie“.. ;)

ja nerád diskutujem, ale toto je hogov projekt, a tak považujem za svoju povinnosť prispôsobiť sa zvyklostiam.
Inak na diskusie o evolúcii som si zriadil fórum diskus.daimonion.sk, kde sa môžeš bohato realizovať, prípadne ak sa zaregistruješ aj vytvárať vlastné témy.

Podľa mojej mienky nám mémy vytvorili v hlave systém abstraktných symbolov, ktoré našim predkom uľahčili modelovanie prostredia, a to bolo primárne dôležité pre produkovanie technológií prežitia. Vďaka tomu si dokážeme oveľa viac prispôsobiť prvky prostredia vlastnej genetickej výbave, ako iné organizmy.

Egoplex - a to teraz je isto môj názor - sa u nás vytvára v štyroch etapách. V prvej, ešte vnútromaternicovej, sa vytvára hlavne tá časť ega, ktorú máme spoločnú s inými cicavcami. Tá sa pred pôrodom zastaví, pretože sa musí zastaviť rast hlavy, aby plod bol schopný prejsť pôrodnými cestami.
Po narodení sa začne druhá fáza, kedy vlastne dorastie hlava, a vtedy sa vytvára konkrétna forma reči, konkrétne základné sociálne a iné memplexy. Táto fáza je v určitej miere spoločná s primátmi a trvá myslím do troch rokov.
Potom sa vývoj mozgu zastaví, teda rfyziologicky, ale nezastaví sa memeticjky. Vtedy sa vytvorí vlastne hrubá schéma egoplexu a model prostredia. Nie náhodou sme vtedy schopní učenia najviac. Táto fáza je pre náš druh jedinečná a trvá do puberty. Žiaden iný druh nemá pubertu. V puberte nastáva posledná, tretia fáza fyziologického a sociálneho vývoja mozgu. Prečo je to tak - čestne poviem, že neviem. Je možné, že vytváranie egoplexu je tak zložitá činnosť, že sa musí vytvárať vzhľadom na hardvér a jeho nároky na zdroje tých 10-12 rokov. No a v štvrtej fáze, teda v puberte sa robí to, čo u iných primátov nastáva na záver ich rastu, ale vlastne kontinuálne, teda vtvorenie sociálneho modelu prostredia a vlastného miesta v ňom. Po ukončení tohoto vývoja je už egoplex hotový, jeho základnä štruktúru nie je možné meniť a hotový jedinec už musí so svojou výbavou dožiť. Malé zmeny sú možné, a sú samozrejme aj realizované.
Vekom dochádza k zmene funkčnosti organizmu, tak aj mozog funguje v priebehu času ibnak. Inak sa muž chová, keď produkcia testosterónu neustále zaplavuje jeho neuróny a neustále ovplyvňuje jeho rozhodovanie a inak v neskoršom veku, kedy testosterómn poklesne a memplexy sa ľahšie naväzujú aj na iné pocity - a ajhľa povie sa, že muž sa ukľudnil, zmúdrel.
Podobne aj ženy sa správajú pod vplyvom pohlavných hormónov inak, ako po menopauze, alebo počas tehotenstva, kedy začnú fungovať iné hormóny. Podľa hormonálnej situácie sa naväzujú iné memy a memplexy.
Iste, je možná aj zásadná zmena, ale tá vyžaduje celoživotné cvičenia, ako sa pokúšajú budhistickí mnísi, a otázka je , či aj tí náhodou nemajú určitú základnú genetickú výbavu, ktorá im to umožňuje.

mi podsúvaš, čo som nikdy nepovedal. Pojem Nahá opica, zaviedol Desmond Moris, nie ja a mal na to svoje dôvody, ktoré som spomenul-
No a o jednostrannosti. To isté by som mohol povedať ja tebe. Také tvrdenie je o ničom. Ak sa chceš baviť o tých rozdieloch, tak vravíš, že inteligencia. Fajn. Najprv mi teda povedz čo to podľa teba je inteligencia. A ja ti poľahky dokážem, že aj iné organizmy ju majú, aj keď v inej miere.

na tebou položené otázky by práve mal odpovedať postupne seriál článkov na tomto blogzine, na ktorom som sa s jeho editorom dohodl.

žeby zaľúbenie do svojej inteligencie bola láska medzi mužom a ženou?...:))
Tak ja neviem..Ktoré časti o mne hovoria že som muž, to netreba dlho hľadať. Ktoré, že som žena, nuž akosi ani moc neviem.
No a zaľúbený? Do svojej inteligencie? Hmm... nejak som nezbadal, asi nie je do akej....:)))
Zaľúbený do ženy? O tom trochu viem...

Máš pravdu, označenie nahá opica si prevzal od Morisa.
Chcel som poukázať práve na rozdiel v inteligencii ako možného základu rozdielu v pozeraní a vnímaní lásky u rôznych živočíchov ako i ľudí samotných. Ja netvrdím, že iné živočíchy inteligenciu nemajú. Ja iba tvrdím, že ju máme medzi primátami najvyššiu a to zrejme aj ovplyvňuje naše vnímanie lásky.Že práve pre lásku, sa mne zdajú najpodstatnejšie pre človeka rozdiely medzi primátami a to konkrétne v inteligencii. Popritom nechcem popierať, že ľudia majú v láske aj mnoho spoločného s inými primátami.
Teším sa na pokračovanie tvojich príspevkov a snáď v nich nájdem mnoho odpovedí na moje otázky.

teraz si to akosi s tou inteligenciou pootočil.. Je fakt, že inteligentná a pekná žena je pre mňa v otázke zaľúbenia tá najnebezpečnejšia kombinácia.

je povedať čo to je inteligencia si môžete vypočuť v relácii Inteligence zvířat tu:
http://www.rozhlas.cz/radionaprani/archiv?p_po=-1&p_pattern=inteligence+zv%ED&p_gt=1

vari je to, čo som napísal o 16:17 s prvotným „opica zaľúbená do (svojej) inteligencie“???
Tvoju slabosť pre inteligenciu (žien) som si všimol už dávno :).

hrmí, asi bude pršať ;P :D

vtedy, keď dokáže prekuknúť naše zvádzacie hooky, no tvári sa, že na ne "zabrala" a nepokazí nám radosť zo zblíženia.. :)

keď navonok inteligentne vôbec nepôsobí ;)

ospravedlňujem sa, ale ten link na reláciu o inteligencii zvierat bude asi lepší tento:
http://www2.rozhlas.cz/stream/00460017.mp3

a len "prípadne promiskuitne a s vysokým rizikom ostatnými sexuálne frustrovanými samcami."
Uvádzaš to ako jeden z podstatných rozdielov medzi človekom a opicou.
Podľa toho je promiskuita našich geneticky najbližších príbuzných jav skôr zriedkavý ako bežný.
Na sex má právo len alfa samec.
Samica nemá právo výberu a často je ním znásilňovaná.
Aj ostatní menej zdatní samci majú smolu a ... frustráciu ako Brno :)
"Vrznú" si len potajomky, narýchlo a s rizikom výprasku.
Hmmm, teda žiadne SLOBODNÉ "orgie" každého s každým :)
Ale sú tie opice zaostalé !:)
Človek by mal pre tie utláčané úbožiatka čo najskôr zorganizovať školenia sexuálnej slobody !:)
Ten druhý výrazný rozdiel medzi človekom a opicou sa v ekonomicky vyspelých krajinách čoraz rýchlejšie odstraňuje.
Starostlivosť o mláďatá sa závratnou rýchlosťou presúva len na plecia matiek.
Takže, milý daimonion, teším sa na tú historickú elipsu :)
Opice a ľudia budú čoskoro opäť na nerozoznanie :)

na žiadnu historickú elipsu sa radšej neteš ;)...

s akou vysvetľuješ (nielen) evolucionistické koncepty, a za seba okrem trpezlivosti oceňujem aj vysokú didaktickú úroveň a zrozumiteľnosť Tvojich komentov, aj keď neraz pojednávajú o zložitých myšlienkových rámcoch a súvislostiach...

o to viac, že za nami dvoma je už nejaká nie vždy hladká minulosť v rôznych diskusiách, a tak je tu príležitosť na to aby som zas ja verejne ocenil tvoju trpezlivosť so mnou :)

Iná vec je, že ja tu pre verejnosť robím niečo, čo by mal robiť na Slovensku niekto iný. Ja nie som vedec, iba amatérsky mysliteľ, ktorý sa snaží čo najlepšie reprodukovať stav súčasného vedeckého poznania o človeku a prírode celej. No a na sú tu na Slovensku vedci, ktorí si platení z našich daní robia v tejto oblasti vedu, napríklad doc. Ladislav Kováč, ale ani ich nenapadne, aby niečo z toho vracali verejnosti. A to je vec, ktorá ma teda značne serie. A potom, keď si publikujú nejakú knihu, tak si ju musíš kúpiť, hoci si tých darebákov živil celé roky.
No ale s tým nič nespravíme, pravda.
V Čechách je aspoň server www.osel.cz, kde sú ochotní českí vedci publikovať krátke správy z vedeckého sveta upravené tak, aby boli pre verejnosť zrozumiteľné. A má veľkú popularitu. U nás stačí zaprdeným akademikom iba natŕčať ruku s poukazom na podiel z HDP, ktorý je nižší, ako inde v EU. Peniaze áno, služba verejnosti nie.

a celkom by ma zaujímalo, čo by na Tvoj vyššie uvedený vyhranený názor povedali naši (prepytujem) „zaprdení akademici“ a iní z daní Slovače žijúci (prepytujem) „darebáci“...
v tejto súvislosti mi schádza na um aj iná možnosť než čakať na zmenu paradigmy „Peniaze áno, služba verejnosti nie“...
čo stojí v ceste amatérskemu mysliteľovi ako Ty, aby sa úlohy popularizátora v oblasti evolucionistických teórií chopil nielen na nete, ale aj v podobe popularizačných knižiek?
čo tak urobiť prvý krok a ponúknuť Tvoje nou-hau vhodnému vydavateľovi?
a čo sa týka našej „nie vždy hladkej minulosti v rôznych diskusiách“, vari nebola až taká tragická.. alebo bola??? :)

Vedci píšu knihy práve preto, aby si videl, kam idú peniaze z Tvojich daní. To, že si knižky nekúpiš, je Tvoja vec. Kto má záujem, ten si kúpi.
Darebáci sú podľa Teba aj učitelia, lekári a všetci ostantí, ktorí žijú z Tvojich daní?
Je fan vidieť niekoho, kto na jednej strane siaha po vedeckých poznatkoch a na druhej strane nazýva vedcov darebákmi.

rozdiel a to zásadný medzi nami a šimpanzmi je v tom, že u šimpov je štandardná svorková hierarchia, na čele ktorej je najsilnejší samec alfa, kdežto ľudslé tlupy sú zložené z párových rodín. Ale o tom bude postupne reč. Pre šimpov je d§ležité, aby samice oplodňoval hlavne alfa samec, pretože má pre prežitie celej tlupy najlepšie gény.

polemizuje so sebou, nie s tým čo som povedal ja.

že ja nerobím týmito písačkami aspoň niečo? Zatiaľ som na Slovensku nenarazil na blogoch, či na nejakom podobnom projekte na talú popularizáciu vedy, ako ju robím ja v tejto oblasti. Na organizovanie niečoho takého ako je osel.cz nemám možnosti, pretože nemám na vedcov kontakty.
No a na knihu si netrúfam. Vioeš, napísať popularizačnú knihu vyžaduje spoluprácu práve s tými vedcami. Ja som dosť samotár a kontakty nepestujem a aj tých pár, čo som mal, som zrušil. Pre mňa je možnosť inštitucionálne neobmedzenej možnosti publikovať na nete maximum toho, čo potrebujem. Chýbajú mi organizačné schopnosti a potrebná dávka diplomacie, aby som bol schopný presvedčiť vedcov, aby niečo pre verejnosť aj robili, a potom ich naháňať, a neustále otravovať... však si editor, tak asi máš predstavu.
Ale nie... také zlé to naozaj nebolo :)

naopak si myslím, že nimi robíš bohu a ľudu milú nadštandardnú prácu :)...
keby si texty, ktoré publikuješ na nete, upravil do knižnej podoby, nemyslím si, že by to vyžadovalo intenzívnu spoluprácu s vedcami a že by si ich musel naháňať a neustále otravovať - to by bolo vecou vydavateľa...
Tvoja úloha by spočívala "len" v napísaní príťažlivého, zrozumiteľného a možno aj trochu provokatívneho textu, a také Ty písať vieš...

napíšem tu vynikajúcu knihu od Roberta Wrighta "Morální zvíře". Kdekto si ju môže požičať v knižniciach. Je presne o tom, čo tu väčšinou píšem, je dobre napísaná, "čtivá" a oveľa lepšia ako by som to zvládol ja. Čo myslíš, koľko ľudí si ju obstará po prečítaní tohoto texu? Ak si typnem, že nikto, nebudem ďalko od pravdy. Tak načo vydávať ďalšiu knihu? Nvyše za vlastné peniaze.

no jedným dychom dodám, že ak by rovnako uvažovali napríklad Vojtech Zamarovský alebo Ludvík Souček, nevznikli by pre naše jazykové a kultúrne prostredie také jedinečné knihy, aké obaja napísali...
ak určitú oblasť vedeckého poznania dobre popisuje nejaká kniha, neznamená to, že nemá zmysel písať ďalšie.. má to zmysel jednak preto, že vedecké poznanie sa vyvíja, a jednak preto, že o tej istej veci možno písať z rôznych hľadísk a v rôzne širokom kontexte...
a čo sa týka peňazí, to obvykle nie je biznis autora, ale vydavateľa...

a uznám aj to, že z mojej strany sú to sčasti aj výhovorky, veď robím to čo všetci - nič. Ja však naozaj nemám vnútornú potrebu bojovať za niečo, skrátka nemám ten pocit samca, že sa treba v hierarchii prebiť čo najvyššie.
A navyš sa nezbavím pocitu, že na to nemám a že by som tým robil prácu za niekoho iného.
A vlastne - čo máš proti internetu? Však tu si to prečíta kto chce, kto nechce si neprečíta ani knihu.
V časoch Zamarovského ľudia viac čítali knihy, dnes viac internet.

len ešte stále platí, že nestačí, aby dobrý text niekde „visel“, je treba, aby sa o ňom aj vedelo, a aby autorovi priniesol zaslúženú odmenu.. a toto zatiaľ dokážu lepšie zaistiť vydavatelia cez knihy než uverejňovanie textov na neveľmi navštevovaných serveroch...

"Majú zrejme všetko to, čo my, len v menšej miere.
Rozdiel medzi nimi a nami je iba kvantitatívny, nie sme obdarení ničím, čo by tu v miere rovnakej, alebo menšej už nebolo.

Prečo je tomu tak? "

Otázke asi nerozumiem, na čo si sa vlastne pýtal ?

Človek je výrazne iní, sexuálnym správaním - sex mimo ovulácie, schopnosťou samice postarať sa o dieťa samostatne , dĺžkou tehotenstva, vekom, keď potomok je samostatný , spoločenským zoskupením, schopnosťou aklimatizovať sa skoro na akékoľvek prostredie . Sme dosť iní aj kvalitatívne .

všetko, čo uvádzaš sú iba kvantitatívne rozdiely, pretože jednak sa nachádzajú aj u iných druhov, teda musia byť geneticky pripravené v nejakom staršom spoločnom geneofonde, jednak aj v rámci jedného druhu, pretože aj v ráci jedného druhu existuje to, čo je pre druh norma a to čo je preň nevýhodné, napriek tomu sa to objavuje ako prte ten druh negatívna mutácia, ktorá pre ten druh nemá šancu na prežitie, ale pri zmene podmienok to dáva šancui pre spaciáciu - pre vznik nového druhu.
Len ešte poznámnka - my nie sme schopní sa aklimatizovať na každé prostredie, sme schopní si každé prostredie upraviť tak, aby sme v ňom prežili. Iba baktérie sú schopné sa aklimatizovať v každom prostredí, dokonca aj v kozme.

"jednak sa nachádzajú aj u iných druhov, teda musia byť geneticky pripravené v nejakom staršom spoločnom geneofonde,"

Toto rekurzívne vnímanie som u teba pár krát postrehla. Akoby všetko čo je , muselo byť v nejakom množstve pred tým.
To však nepostihuje ani len moment, keď sa stretne DNA od otca a od matky. Však vznikne niečo čo nebolo nikdy pred tým. Keď sa začnú prejavovať recesívne gény začnu sa diať zaujímavé veci s druhom , toť vsjo.
To čo uvádzam napríklad všetko trebárs akože môže súvisieť s tým, že sa predĺžilo nosenie dieťaťa. Preto sú matky viac fixované na dieťa. Pretože sa nedokázala postarať o dieťa sama , inklinovala k tomu udržať si nejak samca. Aby sa to stalo , potrebovala byť sexuálne aktívna aby mužíček neubzikol. Aby sa to stalo, potrebovala kus maskovať ovuláciu . Atď. Proste stačí občas malá zmena možno kvantitatívna a dojde k zmene kvalitatívnej. V podstate je jedno ako sa to nazve . Lenže miera "dĺžka tehotenstva" v priesotre bez času nemusí byť vôbec kvantitatívnou zmenou . Záleží od priestoru , od miery ktorú si tam definujeme.

Niekomu môže prísť zaujímavé hľadať spoločné prvky s predkami, pre mňa nie. Zmena počasia , podnebia, lokálnych podmienok, čohokoľvek môže dať všanc vlastnosti, ktoré nielenže neboli u druhov alebo neboli vôbec nikde. Z toho vyplýva, že nejde o kvantitatívnu zmenu pre mňa, kedže sa nevyskytovala v menšom kvante u predchodcov. Okrem toho je uvažovanie kvantitatívneho alebo kvalitatívneho rozmeru pre obmedzených ľudí , zaťažených vzťažným sústavami a nízkodimenzovanými priestormi , v podstate len slovná hra. My niesme schopný to rozlišovať veľmi.

Aklimatizaciu berem , mas pravdu .. Ja uz secko uvazujem tak naraz, ze jednosmerne implikacie pouizvam len v pisani. Myslim ,ze aj clovek sa vie aklimatizovat , a to prave zmenou svojho prostredia ;) otázka pohľadu.

Existuje jedna veľmi zaujímavá otázka, ktorú si sám prezentoval v prvom príspevku: Prečo?

Je od teba veľmi pekné poukazovať na spoločné črty s inými živočíšnymi druhmi.
Taktiež je od teba veľmi pekné istým spôsobom antropomorfizovať iné živočíšne druhy, čím sa pravdepodobne snažíš nám, bezcitným humanoidom, ich priblížiť.

Ale prečo?
Čo týmto sleduješ? Na čo sa snažíš poukázať? Že máme chorú kultúru? Snažíš sa vymedziť v bodoch a pravidlách, čo je pre nás prirodzené a čo treba dodržiavať a zvyšok nech "táhne doprdele"? Alebo propaguješ cez cestu vyvinutia pocitu medzidruhovej spolupatričnosti vegetariánstvo? Alebo si vedec, ktorý spravil rozsiahly výskum a tu prezentuje jeho výsledky? (Neštandardné, prinajmenšom... osobne to teda považujem za riadne hlúpy krok, ale každý si vyberá inú cestu, ako sa priblížiť k masám.) Či sa snažíš "prevrátiť všetkých na svoju vieru"?


Ja sa pýtam prečo a ty mi môžeš síce odpovedať "prečo nie?", ale...
myslím, že skôr než večné rozjímanie je teraz potrebné konať. Zmiernil si dnes niekomu trápenie, alebo budeš v mene prirodzenosti vyhlasovať takýto zásah za zbytočný a tých, čo pomáhajú, za pokrivených civilizáciou...?

Skús niekedy len tak žiť a nechcieť víťaziť...


PS: Oprav si trochu svoju homepage, v Opere vyzerá strašne.