Ich vzťah nabral možno prirýchly spád. Po niekoľkých týždňoch nesmelého zbližovania nasledovala prvá spoločná dovolenka. Dora sa cítila ako v rozprávke. Mala vedľa seba inteligentného milujúceho muža, ktorý by ju bol nosil na rukách. Obdivovala jeho humor, jeho schopnosť a chuť rozprávať sa s ňou hocikedy a o všetkom.
Obdivovala jeho mladosť a spontánnosť.
Pri tých spomienkach sa jej zovrelo srdce. Zatvorila oči a skúsila sa vrátiť o dva roky späť. Ako rada sa vtedy dotýkala Igorovho príjemného mladého tela. Ako si dokázala vychutnávať jeho náruč, v ktorej sa tak ľahko celá strácala.
A Dore nezostalo už ani to málo, čo ju zbavovalo nekonečného pocitu samoty – zvuky jeho spánku. Jeho hlboký dych a občasné slová, vyrieknuté zo sna.
Ako sa mohol tak zmeniť? Alebo tá zmena nebola až taká veľká a to len ona vytriezvela zo svojej zamilovanosti a začala vidieť veci v tom správnom svetle?
Neprišlo jej vtedy vôbec čudné, že Igor už dávnejšie nemá stálu prácu. Skôr to brala ako prejav jeho slobody, o ktorej tak často hovoril, a ktorú mu istým spôsobom závidela. Myslela si, že pracuje doma. Vtedy, keď dostane na prácu chuť. Vôbec sa ho na to nepýtala.
Ani rok nevydržal ich vzťah tak sľubne ako ho vnímala pred sobášom
A hoci sa poznali dlhé roky, jeho skutočné ja začala Dora odkrývať až niekoľko mesiacov po svadbe. Veľa vecí nebolo celkom takých, ako si predstavovala. A mnoho bolo celkom iných.
No ona sa len tak vzdať nechcela.
Komentáre