Medzi mužom a ženou

ma len napadlo :
muz-clovek, je temer najvernejsi v risi cicavcov . Takze ti verni, su z nadhladu uplnou abnormalitou .

hm, jednak ma zaujíma, o čo sa opiera tento Tvoj výrok, a jednak sa mi zdá byť v rozpore s druhou časťou Tvojho komentu, kde píšeš "Takze ti verni, su z nadhladu uplnou abnormalitou."
nevysvetlíš, prosím?

ze muz-cicavec je raritne verni , takze z perspektivy na cicavciou risou su muzi-luida uplne abnormalitou.

no stále mi chýba info, odkiaľ pochádza výrok, že "muz-cicavec je raritne verny"...
a ďalej.. ak sú muži z perspektívy cicavčej ríše raritne verní, čo z toho plynie?
že ich (ne)vernosť vlastne nie je problém? že sa ňou netreba zaoberať? že je vlastne všetko ako má byť?

Vyrok pochadza z knihy zaoberajucimi sa sexualitou cicavcov.
Musim povedat, ze neviem , ci je vernost prirodzena . Ak by bola,zda sa mi ze by nebola tak casto . Nezda sa mi ze ma ráz raritny . Je to skor pre mna , tak myslienka na pohravanie , ale zaujimava, aspon pre mna.

Co sa tyka zaoberania sa neverou, k tomu som sa nevyjadrila, napisala som spontanne co ma napadlo , aj som to tak uviedla.

akoby ženy nemali svoje ulety, či už v skutočnosti, alebo v predstavach. Navyše by som do kategorie ,,zaletník" asi nedala ten prvý stupeň, nepoznám totiž muža alebo ženu, čo by občas nesníval, resp. nesnívala o inom, o inej. Veď aj ten môj dnes v noci vykrikoval zo sna, že ešte, ešte a keď som sa ho ráno pýtala, s kým sa mu snívalo, vyhovoril sa, že sa na nič nepamätá... Je preto záletník?

a písať sa tu o nich bude, no písanie o nich som prenechal žene, aby nevznikol dojem, že my muži sme proti ženám zaujatí a šírime o nich (zámerné) nepravdy.. :)
a čo sa týka platonického záletníctva spočívajúceho v snívaní.. a aj keď vravíš, že nepoznáš muža alebo ženu, čo by občas nesnívali, veru jestvujú aj takí, čo sa dušujú, že ani len myšlienkou či snom nezalietavajú inam, a teda patria do kategórie verných...

Veď sny bývajú často riadené aj podvedomím a neverím, že sa občas do podvedomia nezatúla aj obraz kohosi iného...
Vlastne neverím na absoutnu dobrovolnu vernosť, skôr vynútenú okolnosťami, respektíve prostredím jedinca.

a ako je to so zatúlavaním sa obrazov kohosi iného do podvedomia uvidíme, dúfam, v diskusii.. :)

vlastný odjakživa... Za tento model partnertského spolunažívania ďakujeme novozákonnému podsúvaniu kresťanského chápania morálky. Žijeme podľa tohoto modelu viac ako dvetisíc rokov, nečudo, že ho mnohí považujú za jediný správny. Ale mnohé spoločenstvá a kultúry, dokonca aj náboženstvá podporovali/podporujú viacpočetné partnerské vzťahy. Napr. islam. To čo je u nás nemorálne, je tam normálne.

naozaj nie je v histórii ľudstva ani v súčasnosti jediný model spolužitia ženy a muža...
nič-menej, v našej kultúre je to norma, a tak stojí za to skúmať dôvody (ne)vernosti mužov a žien v ich partnerskom vzťahu..
a môžbyť nám tie dôvody pomôže osvetliť a/alebo pochopiť aj fakt, na ktorý si upozornila... :)

Manzel hovori manzelke: Co by si spravila keby sa stala taka nahoda ze ma najdes v posteli s inou?

A ona ze a ty by si co urobil keby si ma nasiel v posteli s inym?

Manzel hovori: No pozor nemyl si nahodu s kurvenim

udržujú aj samotné ženy tým, že ak sa niektorá z nich (z akýchkoľvek dôvodov) ocitne v posteli s iným mužom, vrhnú sa na ňu ako vlčice a nadajú jej prepytujem do kuriev omnoho drsnejšie a viac než muži...

ja mám presne opačne..

a ak sa tak udeje,tak len preto že žena žene závidi..muž ju za kurvu ozaj považuje..

bohužel..

otvorené/slobodné/neviazané/promiskuitné/neverné sexuálne konanie ženy omnoho viac odmietajú a odsudzujú ženy než u muži.. často bez toho, aby si položili otázku, prečo žena konala tak, ako konala...

hogo..neblázni..

ak naražaš na správanie evy,tak tam nešlo o sexuálne konanie ženy..ale o niečo uplne ine..aspon pre mna..

odsudila som jej zastieranie pravdy..

pretože eva tvrdila,že sex jej nechybal..tak potom prečo ho hladala mimo manželskej postele..?

prečo dovolila inemu mužovi čo i len pomyslieť si o nej,že je kurva..?

hrala sa na tvrdu..ale tvrdou nebola..len zastierala vlastné slabosti krásnymi slovkami..

presne tak,ako to monami vypichla v gertrúde..

ale..samozrejme..nechcem nanovo rozpútavať vojnu..určite máš kopec milších diskusii rozbehnutých,ako je táto..

v prvom o postoji mužov k nevernému konaniu ženy píšeš:
"muž (ženu) za kurvu ozaj považuje"
v druhom zasa toto:
"ešte to tak, aby muž (konanie ženy) odcudzoval.. čo by pak do postele dostal?"

prvý koment píšem ako žena..

druhý píšem ako žena,ktorá pozná zmýšlanie muža..:))

zle?..:))

muž konanie ženy odsudzuje (nie je vari odsúdením, ak ju považuje za kurvu?), kým v druhom výslovne píšeš, že muž také konanie ženy neodsudzuje...

prečítaj si prosím svoj koment z 01.05.2008 06:43 pod druhou časťou "Nevery".. v ňom píšeš:

"Eva je nezodpovedná a deštrukčná súčať vzťahu plnom lásky a porozmenia..podľa všetkého..a ešte čaká za to pochopenie a strašný kopec lásky..a možno aj pochvalu..
...
myslím,že to by bolo aj na psychiatriu..pre Evu..samozrejme..
žiadaš pochopenie niečoho,čo v mojich rozmeroch pochopenie nemá.. "

ble uz zase , uz sa sem nevratim :(

a ked príde,tak ho odsúdi..

a ked nepríde,tak ho aj tak odsúdi..čo je na tom rozporuplne?..

stále mi uniká..

či ty by si vedel zaliesť do postele s inou ženou napriek tomu,že doma ťa čaká žena,ktorá ťa miluje,ktorú miluješ ty..ktorá plní všetky tvoje predstavy o žene,čoby partnerke?..

dokázal?..

odpoviem si..ak by sa nejaká iná žena nebránila,tak ano..dokázal..)))

a vieš čo mna by nasralo?..

keby si svoje správanie zdôvodnil inak,ako pravdou..

keby si namiesto: "som len nadržaný slaboch,tak prečo ju nepretiahnuť,ked sa nechá.." povedal že: "urobil som to preto,lebo ľúbim svoju partnerku,a nebudem ju predsa ničiť nadbytkom sexu,tak som sa musel trošku vyblázniť inde..lebo tá moja by pri tom mohla trpieť.."..

a toto ma vytočilo aj na Eve..zhruba..)))

a súhlas hogo..

máme každý svoj pohlad..

ja mam radšej pravdu..a ty ilúzie..

a pravda je taká, že táto debata ma v mojej ilúzii len utvrdila a budem sa jej držať aj naďalej...

nijakovsky ma nevieš donutiť priznať ti pravdu..

ale..ja si viem za svojim nazorom stáť..aj ked oproti mne stoji niekto,ako ty..:)))

drž sa...prežijem to..tak,ako doteraz..

v pohode..a s úsmevom..:)))

tento pohľad Ti nebudem vyvracať.. za seba si dovolím len na záver poznamenať, že nedokážem debatovať s niekým, kto nemá konzistentné názory a svojimi výrokmi často popiera svoje vlastné predošlé výroky...

z môjho pohladu to vyzera skôr,ako tvoje nepochopenie tých mojich názorov..teda..mna,ako takej..

nevadi..píšem..dá sa s tým žiť..mne určite..:)))

Je zajímavá Vaše věta: "Vernost je správanie, vyznačujúce sa dodržiavaním záväzkov voči partnerke/partnerovi, prijatých pri plnom vedomí, dobrovoľne a bez nátlaku."
O jakých závazcích to mluvíte ? To jako si při vstupu do vztahu s partnerem vpřed definujete všechny úrovně nevěry, od sexu s jiným partnerem , se stejným pohlavím , přes erotické psaní, …, platonickou úroveň pohledu, setkávaní ? Nevím si docela Vaši myšlenku představit .
Naopak mě napadá, že když vnímám věrnost nezávislou od požadavků partnera, vnímám ji mnohem transparentněji , jasněji - Já jediná vím, kdy jsem věrná . Pozitivní smysl pro vztah v konzultováni hranic věrnosti vidím pouze, když věrná jsem a chci své chování cíleně upravit tak, aby i partner svou optikou mě vnímal stejně nebo aby mi rozuměl lépe . Já se přece nemůžu dohodnout předem, co dělat nebudu na všech úrovních mého bytí. Nebo ano ? A jsem pak ještě svobodná ?

(pri dôverných rozhovoroch, pri manželskom sľube, ...) alebo bez slov (v podobe tušených očakávaní, s odvolaním sa na zaužívané zvyklosti, ...).
v dôvernom vzťahu muž/žena obvykle vedia alebo prinajmenšom tušia, aké sú predstavy ich patrnerky/partnera o vernosti a kde sú ich hranice.. a ak v niečom nemajú istotu (napr. v otázke erotického písania si s inými ženami/mužmi), v otvorenom vzťahu je{malo by byť možné takéto otázky otvoriť a spraviť si v nich jasno..
máš pravdu, že muž/žena sa vopred nemôžu “dohodnout předem, co dělat nebudou na všech úrovních svého bytí“ a o to ani nejde.. v dobrom partnerskom vzťahu ide aj o vlastnú slobodu, no súčasne aj o citlivosť a ohľaduplnosť voči partnerke/partnerovi a o zodpovednosť za vzťah...
nech je partnerský vzťah akokoľvek otvorený a slobodný, muž aj žena sa v ňom vzdávajú aj časti svojej osobnej slobody výmenou za hodnoty, ktoré im nemôže dať nič iné než intímny partnerský vzťah naplnený nehou, láskou, vášňou a áno - aj vernosťou...

Asi Vam vic rozumim, ale je mi to vzdalenejsi . Asi vnimame jinak instituci vztahu a jeji instanci .
Ja mam sve hranice, hranice vztahu nemam. Porad jsem to jen ja, jenom je mi nekdo bliz, s tema svejma.
Mit jasno je moc zajimave, ale jasno si muzete udelat v tom, jaky ste doposud (i to jenom jak se vy sam vnimate), ne v tom jaky budete (a uz vubec ne, jak vas bude vnimat partner) .
Ve vztahu jde mi porad o to same, mit se co nejlip a doprat nekomu mit se co nejlip se mnou, pokud to chci a umim udelat. Ohleduplnost ja moc nepouzivam. Kdyztak ohledam jenom na to jak se mit nejlip.
Ja se ve vztahu niceho nevzdavam . To neznamena, ze neuznavam kompromisy, vychazeni v ustrety partnerovym potrebam a tak .. ale to neni vzdavani , to je svobodne davani a pokazde je to jine a po kazde je to protoze si to v danem okamziku preji, pro nic jineho - bez ohledu, bez zavazku, bez slibu, bez vymeny . Mozna mluvime o stejne veci, jenom Vy to nazivate "vzdavani se svobody", zatim co ja se svobody nikdy nevzdavam, jenom si svobodne vyberu , co chci vic za sebe .
Hezky den.

nie je vôbec na závadu, naopak! nové pohľady obvykle vznikajú pri strete odlišných názorov a prístupov, takže Tvojim komentom sa teším a rád by som Tvoju pozíciu lepšie pochopil...
píšeš, že máš svojej hranice, no hranice vzťahu nemáš.. a že vo vzťahu ide o to “mit se co nejlip a doprat nekomu mit se co nejlip se mnou“...
aj keď v zásade s Tebou súhlasím v tom, o čo vo vzťahu ide, jednako sa mi zdá, že bez znalosti nielen svojich hraníc, ale aj hraníc partnera/partnerky a hraníc vzťahu nie je dosť dobre možné zaistiť cieľ „mít se co nejlíp“...
alebo inak povedané, ak budem vnímať len/hlavne svoje hranice a vychádzať len/hlavne zo svojho slobodného dávania, potom to môže viesť k stretu predstáva a očakávaní a k nesúladu s partnerom/partnerkou, k zhoršovaniu a k rozpadu vzťahu...
byť vo vzťahu a ničoho sa nevzdávať je síce možné, ale podľa mojej skúsenosti vysoko rizikové.. ak parner/partnerka nadobudnú opakovanú skúsenosť, že sa na druhej strane vzťahu dejú aj veci, s ktorými nesúhlasia alebo sa s nimi nedokážu vyrovnať, že nie sú rešpektované ich predstavy a očakávania (napríklad „žiadne intímne styky s inými partnermi/partnerkami“), dochádza k vzďaľovaniu sa a neraz až k rozchodu...
čo sa týka môjho „vzdávania sa (časti) slobody“ alebo Tvojho „slobodného rozhodovania sa“, asi myslíme v podstate na to isté, len k tomu pristupujeme z iného miesta...
máš pravdu, že v tom, aký bude človek (vo vzťahu) v budúcnosti, si nemožno urobiť „jasno“, no je možné prijať isté záväzky voči partnerovi/partnerke a vzťahu a urobiť všetko pre ich naplnenie.. aj o tomto je vernosť...

Vo vztahu nejde o to mit se co nejlip, v mych vztazich jde o to .
Kdyz nekdo potrebuje zavazky , s tim nikdo zvenci nic nenadela. Ja je nepotrebuju , ale kdyby je partner potreboval, muze se mi zavazat k cemu jen chce :) . A rizika ve vztazich zase naopak dle meho pozorovani jsou v neslobode, v neprirozenosti, v nalhavani si, v nuceni, musim rict i v "spatnych" ocekavanich a v snaze prohlubovat porad soulad - jakesi formy homogenniho "vztahoveho" mysleni, postoju a tuzeb partneru . Vztahy jsou krasni protoze jsou heterogenni.
Vite, pokud nekdo ocekava, ze budu neco delat jak si preje on, at si to dela sam, na to mne prece nepotrebuje. Ja tady vubec nejsem od toho, abych delala, neco co neocekavam sama od sebe .
Ja mam rada tuzby a prani jinych a rada je nekdy naplnim, kdyz se citim svobodna v realizaci , dokonca je muzu i predcit (i odmitnout samozrejme), ale musim to chtit ja sama od sebe , pak jde vsechno snaz . Motivace zvenci je jako kdyz vedete proud izolantem, ktery je z vlastni vule jinak prudce vodivy .

ľudia vzdávajú svojich túžob na úkor svojej vlastnej slobody...len aby chránili svoj vzťah...a to by ste asi nazvali neslobodou...

človek to asi cíti, keď sa deje niečo proti jeho vôli (vo forme nevoľnosti)...alebo keď cíti nátlak a postupne sa dobrovoľne rozhodne konať istým spôsobom (druhému partnerovi vyhovujúcom), a to často aj zo strachu o stratu toho vzťahu :(

pretože heterogénne vzťahy často balancujú aj nad tým, kto čo chce a komu viac či menej záleží na tom druhom, ide o nesúlad a vytváranie kompromisov, súladov...alebo ste mali p. dietrichova na mysli inú heterogénnosť?

preto som zdôraznil jeho dobrovoľnosť, prijatie bez nátlaku.. záväzok vnímam skôr ako vymedzenie spoločnej cesty a spoločného cieľa...

Vite, pokud se lide vzdavaji svych tuzeb na ukor sve svobody , aby chranili vztah , myslim, ze si nalhavaji a hledaji si v tom vzenesene cile.
Lide se vzdavaji svych tuzeb, protoze se boji realizovat je, boji se odmitnuti , neuznani, opovrzeni, nepochopeni ... a plno jinych duvodu . Ve vztahu se boji toho vseho negativniho ze strany sveho partnera. Strach neni dobry vudce a partner nemusi mit tak spatne odozvy :) a i kdyby tak co ?

Je plno jinych zpusobu jak dojit ke kompromisu - konat proti sve vuli a nebyt s tim spokojena je jen jeden z nich . Strach a sebezapreni nejsou dobrymi vudci a nemaji s laskou k druhemu nic spolecne, zato hodne vypovidaji o povaze vztahu.

Ano, heterogenni vztahy jsou nepredvidatelne. Soulad v takovem vztahu vidim v tom, ze vam prevazne vyhovuje prirozene chovani toho cloveka v interakcii s vama. Je to neustaly balanc, meni se v case, meni se s podminkama , proto je pro mne hezky .To neznamena ze nemuze mit konstantne rysy po staleti, sam clovek ma hodne konstantnich rysu.

Nejde merit komu na kom vic zalezi, jedine co lze merit je, jestli Vam projevy toho druheho staci nebo ne a jestli mu davate, co chcete a muzete nebo ne.

"Nejde merit komu na kom vic zalezi, jedine co lze merit je, jestli Vam projevy toho druheho staci nebo ne a jestli mu davate, co chcete a muzete nebo ne." Je veľmi ťažké nastaviť sa na takéto , hoci to je asi tá najprirodzenejšia cesta. Myslím, že strach (a nemusí to byť len strach zo straty a zo sklamania) býva oveľa väčší ako vôľa po takjeto prirodzenosti.

nastaviť sa na takéto správanie,

Kdyz se slobodne privazete (zavazky=>zavazat se=> vazat=> privazat) k stozaru a vase lano bude mit sto metru, muzete se citit na tak vzniknutem kruhu svobodny a i vase mozne dosazitelne cile budou vsem jasne. Nakonec se tam muzete privazat i s partnerkou a uspesnost budete mat snad velkou, nevim.
Ale proc to tak delat ? kdyz svet je tak velky ?
Potrebujete se zavazat aby ste dosli k spolecnemu cili ? A musite vymezit spolecnou cestou k tomu samemu cily ? Proc ?
Ja bych tomu docela rada rozumela .

predstave slobodného vzťahu medzi mužom a ženou, ktorú v jednom rozhovore popísala Olga Sommerová.
pre Olgu Sommerovú je to taký vzťah, „když máš člověka, se kterým se cítíš svobodná, protože můžeš dělat, co chceš, říkat, co chceš, a máš jistotu, že se neznelíbíš. Berete se, jací jste. Tedy máš kotvu, jistotu a zároveň svobodu.“

viem, že vzťah a láska nie sú merateľné veličiny...no možno každý občas premýšľa nad tým, či si ho partner váži, miluje natoľko, aby sa mu snažil porozumieť, aj v jeho túžbach...po ňom

zapamätám si "jedine co lze merit je, jestli Vam projevy toho druheho staci nebo ne a jestli mu davate, co chcete a muzete nebo ne."

a ak nestačia?

mám na mysli predovšetkým celoživotný alebo prinajmenšom dlhodobý partnerský vzťah.. a keďže taký vzťah je behom na dlhú trať, deklarovanie záväzku v ňom môže mať veľký význam najmä pri vytyčovaní si a dosahovaní náročných a dlhodobých cieľov (výchova detí, citová stabilita, vzájomná podpora v chorobe a starobe, splatenie hypotéky, ...)..
ak by bol vzťah postavený na absolútnej slobode oboch partnerov („když svět je tak velký“), asi by obom v konečnom dôsledku chýbali dobrovoľne poskytnuté záruky (záväzky), že ten druhý „nezdrhne“, len čo niekde spozoruje trochu voňavejšiu kvetinku...

Souhlasím s Vámi, ze je to hodně přirozená cesta . Strach při takovém vnímáni není v strachu ze zklamáni, ale v strachu, že si vlastní „metr“ nastavíte špatně.
Najednou je to jenom na Vás , jak budete interpretovat svou lásku a lásku toho druhého.
Není , nic co necítíte , naopak zcela dobře rozeznáváte jestli děláte , co cítíte a naopak jestli to, co je Vám jak láska ponoukané, je láskou i pro Vás . Je to vše na člověku, neexistuje rada zvenčí , jste jenom Vy a jenom Vaše potřeby , láska a přežívaní.
A to je obrovský strach, být sám sebou a přijat své pocity, hlavně pokud jste si je člověk před sebou hodně dlouho skryval.

Hezky to pani Sommerová napsala, líbí se mi to, moc .
I když já nemám obavu, že se znelíbím. Já se občas nelíbím a i mně se lecos nelíbí :)
Nejsem ješte tak hodná , víte, že miluju vše bez výhrad a takyže lidé , které znám taky takoví nejsou . Ale pokud pani Sommerová má takový vztah , tak ji to hodně přeji.

Ano v svobodném vztahu , se můžete jenom snažit , aby Váš partner chtěl být s Vámi v zlém i dobrém , v štěstí i neštěstí , ve zdraví i chorobě . Ti, kteří si nevěří ve vztahu, věřím, že záruky potřebují, nejistota je pro ně špatná . Tak je to podle mě i s těma závazky a pravidly.

Máte pravdu, Dioneo, téměř každý je občas nejistý, nemalý podíl má na tom výchova . I tu samou lásku můžete jednou interpretovat tak, po druhé zas jinak . Je to občas těžký najít jednoznačné stanovisko. Ale můžeme se v tom trénovat .
A když láska nestačí , je čas začít trénovat :)
Hezký den všem Vám přeji.

vašou vysokou hodnotou vo vzťahoch je sloboda.. pravidlá a záväzky vnímate ako niečo, čo ide proti slobode vo vzťahu, a v tom zmysle ich vnímate ako "zbytočné" alebo "zlé"...
aj keď tiež milujem (vlastnú) slobodu, som hlboko presvedčený, že veľký zmysel majú aj záväzky, a to nielen v partnerskom vzťahu..
hodnotu záväzkov uznali v dávnych dobách už starí Židia, keď uzavreli zmluvu s Hospodinom a chránili si ju v arche úmluvy ako najcennejšiu relikviu.. :)
osobnú slobodu vo vzťahu vnímam ako niečo, čoho časti sa dobrovoľne a rád vzdám, ak vďaka tomu vznikne vzťah, ktorý je čím si viac než len prostým súčtom jeho účastníkov...

Ne zcela, já si myslím přesně to co jsem napsala :) i když rozumím vaše interpretaci.
Ja volím mít partnera, který bude se mnou v stáří , s dětmi , v domě , na dovolené, protože to chce , ne protože dělá možná nesvobodně , co původně svobodně přijal, v tom je mezi náma rozdíl.
Zato neodmítám tvoření společných cílů, nebo snění , tužby nebo přání. Ale to nemá nic se závazky a pravidly společné , alespoň v mém vnímaní, v tom taky vnímam mezi náma rozdíl .
Přeji hezký den

preto si dovolím popísať, čo pod záväzkom vernosti vlastne rozumiem...
podstatnou náležitosťou záväzku vernosti pre mňa je, že je prijatý "pri plnom vedomí, dobrovoľne a bez nátlaku".. takýto záväzok nechápem ako niečo nemenné, naveky dané, ale ako dynamickú veličinu, ktorú je nutné v priebehu času obnovovať a je ju možné po vzájomnej dohode partnerov aj meniť, upravovať a dokonca aj rušiť...
ak jednému z partnerov prestane vyhovovať záväzok vernosti, ktorý dobrovoľne dal, môže to riešiť v zásade niekoľkými spôsobmi:
. záväzku sa naďalej podriaďuje za cenu straty vlastnej slobody
. záväzok bez vedomia partnera porušuje (dopúšťa sa nevernosti/nevery)
. pokúša sa s partnerom záväzok upraviť/zrušiť
. od záväzku vernosti jednostranne odstupuje a vzťah opúšťa
je na každom z partnerov, ako so svojím dobrovoľne daným záväzkom vernosti naloží...