- A ako? Ako to chceš mať čisté? - opýtala sa roztopašne, ešte stále ovplyvnená vínom.
Aj ona chcela byť dokonale čistá, ako z reklamy.
- Musíme transformovať svoje nedostatky. A ľudia namiesto toho, aby nedostatky transformovali, ich odháňajú.
- Ako odháňajú?
- Odháňajú tak, že hovoria: „Daj mi pokoj! Ja s tým nič nemám! To sa ma netýka!“
- Ako chceš transformovať nedostatky? - konečne sa do rozhovoru zaangažovala s vážnym záujmom.
Valér si to ale nevšimol, tak, ako si nikdy nedokázal všimnúť zmeny jej nálady a rozprával ďalej bez zmeny mimiky, zahĺbený do svojich úvah.
- Tu musí byť slobodná vôľa. Nikto ťa nespasí. Ľudia musia dospieť k slobodným a správnym rozhodnutiam. Ale najprv k slobodným, potom správnym. Nie naopak. Ak by to bolo v opačnom poradí, je to diktatúra. A to sa neosvedčilo.
- A ako konkrétne si predstavuješ tú transformáciu?
- To je asi tak, že si máš prečítať bibliu, rozmýšľať a transformovať svoju karmu. To je ako keď ťa bolí hlava, a vezmeš si tabletku, tak máš pocit, že ťa už tak veľmi nebolí. Také obsesie - to je podľa mňa prepojenie s antisvetom. Strach - to je antisvet. Niekto sa bojí komára, lebo keď mal tri roky, tak ho poštípal, a on v tom spojení zotrváva. Alebo alkoholik. Musí pred liečbou priznať, že je alkoholik. Veď mám kamarátov, čo prešli liečbou. A čo? Prečo je liečba neúspešná? Vezmú ti alkohol a nedajú za to náhradu. To je ako keby ti povedali „Skoč z lietadla!“ a nedajú ti padák.
- Ale s alkoholizmom sa musí niečo robiť, veď to je tu závislosť číslo jedna... - nadhodila mierne žena.
Valér Sičák patril tiež k tým, čo si radi utápali v alkohole svoje pocity, akékoľvek už boli. Či radostné či bolestné, či trúchlivé alebo plné odhodlania. Zastával však názor, že k závislosti sa netreba za žiadnych okolností priznávať.
- Keď má niekto jedna-celá-tri promile v krvi, povedia - to je alkoholik! Ale že dakto berie sústavne antidepresíva, anxiolytiká, že sa trasie, a keď na to ešte vypije, je hotový! Toto je akože v poriadku. Alebo tie vyšetrenia. Načo toľko ľudí vyšetrovať? Aby si udržali pacienta? - prešiel šikovne na inú pálčivú tému Valér.
- Mali by platiť za to, koľko zdravých ľudí máš, a nie chorých. Tým ľuďom nikto nepovie, ako majú žiť, aby sa dožili svojich sto rokov. A tá chémia, ktorú ľudia pojedia! A doktori ich v tom nechávajú. Narkomafia! Tu pre každú somarinu vyšetrujú. Keď dakoho bolí zub, čo prvé vyšetríme? No per rectum predsa! Strčíme mu prst do zadku, aby sme skonštatovali, že horná štvorka vľavo je chybná! Treba povedať: „Keď nechceš dodržiavať pravidlá, liečba bude neúspešná.“ A pacient povie: „To je hlúpy doktor.“ Ale sám nad sebou sa nezamyslí! Si myslí, že ty ho spasíš! A vtedy treba urobiť všetko pre to, aby si sa takého pacienta zbavil. Nech ho dakto druhý dojebabre. Vybral si sám. Lebo ja nedokážem hovoriť ľuďom chujoviny a tváriť sa, že je to dobré. To nech si robí ten, čo má na to ksicht. Ja nemám ani ksicht, ani žalúdok.
Komentáre
Kamelia - nepýtaj sa, čo niekto môže urobiť pre teba. Radšej povedz, čo pre seba urobíš Ty sám
A tak pramálo realizované !
Tu je Valérovo slabé miesto.
Zamenil si prácu na sebe a na obrusovaní svojich negatívnych vlastností za vykorisťovanie iných a manipulovanie s nimi, aby mu poslušne slúžili.
Monami,
Valérove sklony k závislostiam
tvrdošijne odmieta priznanie si závislosií závislým ako škodlivú vec pre závislého
Je
Možno, keby sa pán Valér porozmýšľal nad tou Bibliou, pokúsil sa o samovyšetrenie, keď je mudrc/alebo sa premohol zo všetkých síl k vyšetreniu, dôjde, že k tej slobodnej vôli alkohol až tak nepomáha.
Presne tak, Filiberta