Kristína premýšľala, čo to bolo, čo zlomilo odstup, ktorý si vo virtuálnom svete dovtedy zachovávala.
Asi jej najviac imponoval Oliverov zmysel pre humor, príjemná a nevtieravá komunikácia. A keď začal rozprávať o svojich záujmoch, mala pocit, že by s ním celkom rada trávila voľné chvíle. Navyše bol starosvetsky galantný a jej sa páčilo, že ju niekto po dlhej dobe oslovuje menami ako Kristínka a slniečko. To už nepočula roky.
Napriek vzájomným sympatiám jej trvalo niekoľko mesiacov, kým sa odhodlala na stretnutie. A práve v čase, keď už si bola celkom istá, že ho chce spoznať v reáli, sa Oliver odrazu odmlčal.
Nevedela, čo sa stalo. Chvíľu si už dokonca myslela, že sa viac neozve.
Nestihli si ešte vymeniť telefónne čísla a tak jej nezostávalo nič iné len čakať.
Po viac ako týždni jej napísal. Bol to pre ňu šok, keď jej oznámil, že má zhubný nádor a že ho čaká dlhodobé liečenie.
Nevedela, čo sa stalo. Chvíľu si už dokonca myslela, že sa viac neozve.
Nestihli si ešte vymeniť telefónne čísla a tak jej nezostávalo nič iné len čakať.
Po viac ako týždni jej napísal. Bol to pre ňu šok, keď jej oznámil, že má zhubný nádor a že ho čaká dlhodobé liečenie.
Kristína privrela oči, snažila sa vžiť do pocitov, ktoré vtedy k Oliverovi cítila. Prišlo jej vtedy také prirodzené, že napriek tomu, čo jej povedal, súhlasila so stretnutím. A potom aj s ďalším. Vtedy ešte vôbec nevyzeral chorý. Bol presne taký milý, usmievavý a galantný, ako si ho predstavovala za písmenkami.
A tak sa začali niekoľkokrát v týždni stretávať na káve, alebo sa len tak prechádzali mestom, veľa sa smiali a Kristína si myslela, že mu táto spoločná radosť môže pomôcť nad chorobou zvíťaziť.
Verila, že sa vylieči.
Neprestal ani chodiť do zamestnania. Dokonca si brával prácu aj domov a ona mala vtedy pocit, že napriek istým obmedzeniam, ktoré jeho diagnóza spôsobovala, by s ním dokázala byť šťastná.
Bola vtedy presvedčená, že aj vzťah bez sexu môže byť plnohodnotným vzťahom. Ju samú tieto myšlienky prekvapovali. Nikdy pred tým takto o vzťahu neuvažovala. Vedela, že je v nej obrovský pretlak živočíšnosti a temperamentu. A napriek tomu sa rozhodla to skúsiť.
Asi to bolo tým, že jej najviac zo všetkého chýbala opora, blízkosť a neha. Že už nechcela byť deň čo deň večer sama.
Neprestal ani chodiť do zamestnania. Dokonca si brával prácu aj domov a ona mala vtedy pocit, že napriek istým obmedzeniam, ktoré jeho diagnóza spôsobovala, by s ním dokázala byť šťastná.
Bola vtedy presvedčená, že aj vzťah bez sexu môže byť plnohodnotným vzťahom. Ju samú tieto myšlienky prekvapovali. Nikdy pred tým takto o vzťahu neuvažovala. Vedela, že je v nej obrovský pretlak živočíšnosti a temperamentu. A napriek tomu sa rozhodla to skúsiť.
Asi to bolo tým, že jej najviac zo všetkého chýbala opora, blízkosť a neha. Že už nechcela byť deň čo deň večer sama.
Nevnímala veľmi signály, ktoré jej už vtedy mohli napovedať, že nie všetko je také, ako to navonok vyzerá, alebo ako to bolo napísané.
Občasné Oliverove prejavy nervozity a úniku kdesi mimo ich priestor pripisovala jeho diagnóze. Ona sama by asi bola na jeho mieste oveľa nervóznejšia. Mala pocit, že svoju chorobu zvládal na výbornú.
Staral sa o svoju chorú mamu, pracoval, liečil sa a vo voľných chvíľach boli spolu.
Teraz vie, že práve vtedy si o ňom vytvorila celkom mylnú predstavu.
Vykreslila si ho ako starostlivého a milujúceho syna. Ako obetavého muža, ktorý myslí viac na druhých ako na seba.
Nepoznala však skutočnosť.
Po pár týždňoch spoločného vzťahu mu zomrela matka.
A Kristína vedela, že ju teraz bude Oliver potrebovať viac ako pred tým. Že jeho žiaľ a smútok môžu jeho vlastný stav len zhoršiť. Presne tak ako samota, počas ktorej by ostával iba so svojimi myšlienkami a chorobou.
A Kristína vedela, že ju teraz bude Oliver potrebovať viac ako pred tým. Že jeho žiaľ a smútok môžu jeho vlastný stav len zhoršiť. Presne tak ako samota, počas ktorej by ostával iba so svojimi myšlienkami a chorobou.
Nasledovalo pre ňu vyčerpávajúce obdobie. Nemohla byť u neho často. Ako matka troch detí mala aj dosť vlastných starostí. No chodila k nemu každú voľnú chvíľu. A pomáhala mu ako vedela. Až teraz si uvedomuje, že odvtedy nebola žiadna káva, žiadna vychádzka. Nič. Len jej práca, domácnosť a byt Olivera.
Vôbec to tak vtedy nevnímala. Hoci by sním bola šla tak rada napríklad do kina.
Od smrti jeho matky už spolu neboli nikde.
A po troch týždňoch sa jeho stav výrazne zhoršil.
Komentáre
Soooshn, rada ťa vidím... No, áno, virtuál, fenomén dneška,
A tak vyhradzujem pre virtuál jeho vlastný svet (v sebe). Stretla som v ňom ľudí, ktorých mám rada, obdivujem, ale aj ľudí, čo mi ublížili a musela som sa s tým vyrovnávať. Niekto by povedal - trápenie navyše. Ale aj radosť a potešenie navyše... Hádam je to aj v tom, aby som si nevylúpla z virtuálu lenjedného človeka, ku ktorému upnem svoje srdce, ale všetkých tých, čo ma nejakým spôsobom obohatili.
hm....
Vo virtualnom svete su ti isti ludia ako v realnom, aj v realite casto az po dlhsom case zistis, aky clovek je...
Mozno clovek k sebe pritahuje podobne typy bez ohladu na to, ci sedi pri PC, dovola sa na nespravne cislo, stretne niekoho na ulici...
Rozprávkarka, myslím, že príbeh Sooshn
Už som včera písala, že pre blogzin zadám tému virtuálnych vzťahov... vidím, že aj v tomto príbehu virtuálna realita trocha odvádza od samotného príbehu.
Asi sme do virtuálneho sveta priveľmi vtiahnutí...
Škoda, že tá časť príbehu, ktorú si všimol Ján sa stala podnetom na diskusiu inde ako tu... myslím, že ten moment o ktorom sa teraz u neho diskutuje je pre túto časť príbehu veľmi dôležitý
Hanka aj ja :-)
aj tu sa chcem pytat
Rusalka, to iste...:)
Ak si predstavim seba v Kristininej kozi, tak to vidim takto:
stretnem niekoho, s kym sa postupne spoznavame, sme si sympaticki, mame sa o com rozpravat, je nam spolu dobre, mame podobne zaujmy, temy...chcem byt s nim stale viac...ak on citi to iste, preco nebyt spolu pod jednou strechou?
Ak si obaja myslime, ze to ma zmysel, ze nam moze byt spolu fajn...kto neskusi, nevie...nadej a sny su uzasne, okrasluju zivot...
"Asi to bolo tým, že jej najviac zo všetkého chýbala opora, blízkosť a neha. Že už nechcela byť deň čo deň večer sama.
k tomu uz nemam co dodat...
Ahoj Rozprávkarka
Asi je pravdou, že sa človek v tomto svete môže oveľa viac zapliesť do ilúzií a do snov. A potom sa z nich v reálnom živote asi dlhšie vymotáva.
Kto vie, či v tomto prípade Kristína viac získala, alebo stratila.
hm, ak by som po blízkosti túžila tak ako Kristína,
Kordélia,
Ale pravdu máš (ako sama uvidíš v pokračovaniach príbehu) že má vo všeobecnosti naozaj problém klásť otázky, závažné otázky, také dôležité pre vzťah. Keď s otázkami začne, bude už vlastne neskoro.
Hanka, myslím že si vybrala tú najdôležitejšiu vetu
Dionea, áno, bola to cesta ústupkov.
Škoda len, že sa Kristína tej opory nedočkala.
Niekedy sa to dopletie
Myslím, že virtuál nás až tak nemení. Ženy sú síce lepšie herečky, ale pozornému oku, ktoré vie čítať aj medzi riadkami, to skôr či neskôr dôjde, kto je ten/tá na druhej strane káblika.
Ján, žeby si vedel čítať medzi riadkami? Ale veď žena môže
Jan
Kristína sa rozhodla žiť s človekom, ktorého zdravotné postihnutie bránilo naplneniu intimity.
Tu už nejde o žiadny virtuál. Hoci sa s Oliverom vo virtuálnom priestore zoznámila a virtuálny svet má v tomto príbehu dôležité miesto.
Rozprávkarka
Ale nechcem predbiehať.