Nahá opica je zaľúbená, pretože plní odveký plán rozmnožovania génov, ako sme videli v predchádzajúcich častiach nášho cyklu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že celé to úsilie dvorenia a zaľúbenia slúži na to, aby sa dosiahla harmonická zhoda v spoločnom projekte splodenia detí, ktoré sú predsa v záujme oboch zúčastnených jedincov.
Celý tento proces vyvoláva dojem vzájomného súladu a ústretovosti, spoločného cieľa.
Cieľom tejto záverečnej časti cyklu bude ukázať, že podľa súčasných predstáv evolučných biológov a evolučných psychológov je tomu práve naopak. Vzťah medzi dvoma pohlaviami označujú ako boj pohlaví.
Aby sme porozumeli spomínanej koncepcii, musíme si troška oprášiť znalosti z genetiky.
Dnes už snáď každý vie, že všetky organizmy dedia informáciu o tom, ako budú vyzerať a ako sa budú správať
od svojich predkov a že táto informácia je prenášaná v nejakej záhadnej DNA z rodičov na potomkov.
Pre naše jednoduché účely postačí, ak si DNA predstavíme ako text, ktorého obsahom budú recepty,
návody na niečo užitočné pre život organizmu. Týmto receptom budeme hovoriť gény.
DNA si teda môžeme predstaviť ako knihu receptov.
O aké návody, alebo recepty ide?
V prvom rade ide o návody na výrobu mnohých súčastí bunky.
Bunka obsahuje desaťtisíce rôznych stavebných prvkov, a to, ako budú „postavené“, je zapísané v niektorom recepte - géne. Ďalej sú tam návody na to, ktorý gén sa v ktorom období života bunky aktivuje, ale aj návody na skopírovanie samotnej knihy - DNA - do ďalších potomkov.
U mnohobunkových organizmov je v DNA aj množstvo receptov na vybudovanie organizmu z jednej bunky, teda kedy a ako špecializovať bunky na ich účel, ako vetviť tkanivá, ako budovať napríklad štruktúru mozgu. No a toto bude pre našu tému dôležité - to, ako vnímame napríklad partnerov, ktoré myšlienky akceptujeme a ktoré nie, ako vyhodnocujeme správanie iných jedincov a mnohé iné vlastnosti, závisí od toho, ako nám gény vybudovali náš mozog, a teda od obsahu knihy života - DNA.
Keď má bunka dosť zdrojov, rozhodne sa rozdeliť na dve menšie.
Kniha DNA sa skopíruje do dvoch kópií a každá bunka obdrží tú svoju a môže začať žiť podľa návodov v knihe samostatný život. Ako každé kopírovanie textu, aj toto neprebieha vždy dokonale presne. A nielen to. Aj počas života bunky sa niektoré recepty - gény - trocha poškodia a pri ich kopírovaní nastanú nové verzie textu. Tomuto hovoríme mutácie génu.
Niektoré mutácie sú pre bunku neužitočné alebo dokonca škodlivé. Bunka s takými mutáciami buď zahynie, alebo má menej potomkov, pretože je v súťaži o zdroje s inými bunkami v nevýhode a nestačí sa tak rýchlo rozmnožovať ako jej sestry. Naopak, niektorá mutácia je pre bunku výhodnejšia ako predchádzajúci text génu.
Napríklad mutácia génu, ktorý jej umožní lepšie rozoznať smer, kde sa nachádza glukóza (zdroj energie), takúto bunku zvýhodní oproti „pomalším“ bunkám. Táto výhoda jej umožní rýchlejší rast, a teda aj rýchlejšie množenie. Postupne preváži v populácii na úkor sestier s „pomalším“ génom.
Niekedy sa stane, že pri kopírovaní sa omylom vytvoria dve alebo viac variantov génu v tej istej DNA, čím sa v niektorom z potomkov ocitnú dva rovnaké recepty, miesto jedného. Pri čítaní takéhoto textu potom nemusí byť jedno, či sa nejaká vlastnosť bunky vytvára pomocou jedného, či druhého receptu. Oba súťažia o úspech v samotnej bunke. Aj týchto génov sa môžu týkať mutácie a text oboch pôvodne rovnakých génov sa z generácie na generáciu môže rozchádzať. Postupne môže takto vzniknúť úplne nová vlastnosť bunky, ktorá jej prináša výhodu oproti bunkám, ktoré tieto dva varianty (v genetike sa tomu hovorí alely) génu nemajú.
Ak sa zamyslíme nad uvedenými faktami, zistíme, že jednotlivé alely génov vzájomne súťažia o prežitie.
Ak je niektorá alela génu úspešnejšia ako iné, postupne preváži v populácii na ich úkor. Tejto vlastnosti génov sa hovorí sebeckosť génu a proces, pri ktorom sa z rôznych alel vyberá úspešnejšia, prírodný výber. Ako sme videli, rôzne alely môžu súťažiť o prežitie aj v tom istom organizme. Preto podľa teórie sebeckého génu sa prírodný výber realizuje nie na druhu organizmov, ba dokonca ani na jedincoch druhu, ale na jednotlivých génoch. O tom bude ešte reč.
Ľudí často zaráža, že vedci tvrdia: všetci ľudia majú tie isté gény, a pritom často poukazujú na genetickú odlišnosť, napríklad na rasovú (farba pleti, tvar postavy a iné). Teraz je dúfam jasné, ako to myslia. Každý človek na planéte má tých istých 23000 receptov v DNA, ale nie všetky recepty majú ten istý text. Podobne ako je recept na guláš, ale variantov (alel) týchto receptov je nepreberné množstvo.
Vráťme sa k sebeckosti génov.
Ak sa prírodný výber uplatňuje na jednotlivých génoch, tak môžu nastať situácie, kedy gén koná proti záujmu ostatných génov v tom istom DNA, v tom istom organizme, napriek tomu však koná vo vlastnom sebeckom záujme.
Napríklad si zoberme stádo antilop, na ktoré sa chystá zaútočiť rodina gepardov.
Jedna antilopa zbadá dravca a miesto toho, aby pelášila čo najskôr preč a k úteku využila všetku dostupnú energiu, časť síl obetuje na splašený výkrik, čím varuje ostatné antilopy a sama pri tom padne za obeť.
Táto jej „obetavosť“ sa dá dobre vysvetliť pomocou sebeckosti jej génov.
Povedzme, že správanie antilopy v takejto situácii ovplyvňuje gén, ktorý uprednostní varovanie ostatných v stáde pred sebeckým útekom. Takýto „obetavý“ gén zachráni pri útokoch predátorov viac jedincov, ako keď sa všetci správajú sebecky, preto má viac potomkov a v populácii sa postupne presadí na úkor čisto sebeckého „utekajúceho“ génu.
Aj keď v jednej kópii sám spolu s ostatnými génmi nešťastnej antilopy zahynie a už sa nemôže rozmnožiť, existuje v stáde v ďalších kópiách, ktoré zachránil.
Ovšem, konkrétne alely génov, ktoré s ním zdieľali osud ulovenej antilopy, by zrejme mali iný názor, pretože správanie tohto génu smerovalo proti ich sebeckosti. V evolučnej biológii preto nesledujeme úspech nejakého organizmu, ale to, ako sa v určitej populácii ten-ktorý gén rozmnoží, v koľkých kópiách sa presadí. Tomuto sa hovorí zdatnosť (fitness) génu.
Čím vyššia zdatnosť, tým úspešnejší gén.
Komentáre
Ak mám podľa tejto teórie posudzovať vlastnosti
Chamtivosť je evolučne zdatná. Veľkorysosť evolučne slepá ulička.
Nevernosť je evolučne zdatná,veď šíri gény nosiča. Vernosť je
niečo, čo blokuje šírenie génov...atď. Podľa tvojej teórie mi vychádza,
že nadchádza pád tradičnej morálky a nadchádza čo? Zákon šírenia úspešnosti? Alebo zákon džungle? Ak by sme ovšem aplikovali memetickú teóriu v praxi.
coko
chamtivost ani velkorysost neni evolucne zdatna, evolucne zdatny u ludi je zmysel pre fair-play.
vernost trebars mohla evolucne zvysovat uspech prezitia potomka, nevernost u samca znizovat zaujem u zaujimavych samic, nevernost u samice zneistovat otcovstvo.
siri sa to co je vyhodne, moralka je tiez len subor vyhodnych pravidiel.
cokomilka - o morálke
Napríklad altruistické správanie sa dá elegantne vysvetliť na báze sebeckého génu. Vysvetľuje to tzv »teória nenulového súčtu«. Podľa tejto teórie je u sociálnych organizmov výhodné, ak sa podelia o zdroje, ale len vtedy, ak je šanca recirocity v budúcnosti. Inými slovami ak ja mám dnes za 100 a ty nič, dám ti povedzme za 20. Mne veľa neubudne a pre teba to možno značí prežitie. V budúcnosti môžem od teba čakať reciprocitu, takže celkový súčet nemusí byť 100, ale povedzme 110. Gény, ktoré motivujú jedincov k takému správaniu majú väčšiu šancu sa v skupine rozšíriť, ako gény, ktoré motivujú k čistému sebectvu.
Teória nenulového súčtu je už dnes potvrdená pozorovaním šimpanzov a experimentami s dťmi do dvoch rokov.
Teda altruizmus zvyšuje zdatnosť génov, ktoré k nemu motivujú.
Ostatné veci, čo sa týkajú nevery budú rozobrané v ďalších častiach tohto cyklu Boj pohlaví.
U každého génu sa sleduje celková zdatnosť, nie iba v jednom organizme, ale v celej populácii. Tvoj záver preto nie je logický. Logické je, že ak nejaké správanie zvyšuje celkovú zdatnosť génu, tak sa presadí, ak nie tak sa nepresadí. Gén pre altruistické správanie sú pre to pekným príkladom.
Sebectvo je vrodené a je hlavnou silou vývoja biosféry. Vedie napríklad aj k altruistickému správaniu.
cokomilka - aplikovať memetickú teóriu v praxi?
Žiadna predstava o morálke sa nedá uplatňovať v praxi. Zato morálka sama osebe sa v praxi uplatňuje každodenne a sústavne u všetkých spoločenských druhov organizmov.
Vymyslieť si možno čokoľvek, ale presadí sa iba to, čo je možné. O tom je prírodný výber. A ten platí aj pre predstavy.
Ja tu vysvetľujem prečo sa ľudia tak správajú, ako sa správajú, nie to ako by sa mali správať. Sociálne inženierstvo je mi smiešne. Nikto nedokáže ani vymyslieť, nieto ešte vytvoriť, nič dokonalejšie ako evolučný proces. Teda hlavne zákon selekcie - prírodný výber a zákon distribúcie, teda mutácia a náhdná distribúcia odchýlok.
20. storočie je plné dejín sociálnych inženierov, ktorí skončili na smetisku dejín. Ale stále a stále sa objavujú ďalší, ktorí si myslia, že VEDIA, čo je pre všetkých najlepšie, čo si myslia, že možno beztrestne odstrániť alebo zmierniť utrpenie. A vždy na to všetci nejako doplatia. Viď práve prebiehajúci svetový ekonomický úpadok a cirkus okolo neho.
Tu treba povedať jednu podstatnú vec. Každé sociálne inženierstvo funguje principiálne tak, že z celej skutočnosti si vyberie jeden aspekt a ten chce zmeniť. Sociálny inženier si napríklad myslí, že hlad je zlý, a preto treba vo svete odstrániť hlad. Lenže skutočnosť sa nedá rozdeliť na samostatné aspekty. Podobá sa nekonečne zložitú mnohorozmernú sieť s uzlami aspektov a mnohými povrázkami vzťahov medzi nimi. Ak potiahneš jeden aspekt v smere vybraného povrázku zároveň pohneš celým svetom vzťahov a vráti sa ti to z nečakanej strany.
Evolúcia naproti tomu pracuje naraz z celou sieťou. Nehľadí na utrpenie, naopak s ním počíta ako s hybnou silou. Buddha veľmi správne pochopil, že všetko je utrpenie. Buddha chcel zastaviť vývoj, nie ho podporovať - čo je ovšem tiež nezmysel. Vývoj od nášho chcenia nezávisí - naše chcenia závisia od vývoja.
Nemáme na to, aby sme dokázali naraz uchopiť celú skutočnosť a riadiť ju.
takže ste sa do mńa dali až dvaja-no pekne, pekne.
mal si 100 a po vrátení vypožičaného chceš mať 110. To zn. že nedávaš ale požičiavaš na úrok. A) úrok je to, čo zbedačuje. úrok nie je pridaná hodnota ale to, čo znehodnocuje jeho istinu.Teda ho nemožno považovať za altruistický počin.
Bé Teda tvoj Lakomec nie je vehiklom pre úspešný gén. ako vieme, tento gén sa napriek tomu šíri a šíri, čo umožňuje práve teória nenulového súčtu, ako milo nazývaš vymáhanie úroku.
Ostatné body budem rozoberať neskôr večer.
Hm. Sygon, tak toto ma zaujalo: nevernost u samca znizuje zaujem zaujimavych samic,
cokomilka - nie, inak
cokomilka - teória nenulového súčtu
DvC, nehodlám študovať teóriu hier znova a znova.
Ty si uviedol príklad nenulového súčtu, a to, že ty máš-vlastníš sto a pri altruistickej výpožičke, ktorú poskytuješ, v sume 20 očakávaš v budúcnosti nejakú pridanú hodnotu tvojej transakcie. najprv podľa teba uvažuješ v singulári a potom zrazu meníš príklad a tvrdíš, že 100 vlastníte spoločne.
Najprv zmeníš rýchlo pravidlo hry aby si akože získal falošný argument. No gratulujem t k takej taktike..
Myslím, že dávať komenty sem nemá zmysel.
cokomilka - netáraj
Mimochodom, kde som vo svojej argumentácii povedal, že ak sa ja podelím s tebou a dám to tých 20, že budem v budúcnosti očakávať úroky? Uvediem presný citát toho čo som povedal: «V budúcnosti môžem od teba čakať reciprocitu, takže celkový súčet nemusí byť 100, ale povedzme 110. » Takže hneváš sa na to, že si niečo nepochopila, ale kričíš na mňa. Typický diskutér na nete: nevie čítať, zato píše horlivo.
S takými ľuďmi skutočne nemá zmysel diskutovať, takže sa zhodneme.
...v duchu svojej prirodzenosti, ako si napisal raz na svojom blogu.
V podstate vsetkemu co tu pises, treba treba v prvom rade verit... nediskutovat, nespochybnovat, nespekulovat...verit! A je to aj logicke, lebo to stavias (mozno zamerne) za horizot ludskeho vnimania. Podobne ako je tam postavene aj nabozenstvo.
motorkar - to máš pravdu
To, čo tu píšem je zväčša podložené značným objemom výskumov. ruhej strane to, čo občas povieš ty, alebo cokomilka je podložené čím? Vierou?
Diskusie s tebou mi sluzia vylucne ako zdroj informacii. Moje argumenty nemaju za ucel o niecom ta presviedcat, ale ziskat od teba len dalsie informacie. V podstate som v tomto smere dost uspesny a tak literaturu, ktoru si mi doporucil nemam potrebu studovat, a citat to len preto aby som to mal precitane, to by uz bolo naozaj len mrhanie casom.
motorkar - tak potom moje písanie splnilo svoj účel
To čo tu píšem má úlohu informovať o súčasnom stave systémových a evolučných vied. Nakoľko to sedí s mojím názorom je druhá vec.
Lenže vec je aj v tom, že to sú moje interpretácie týchto vied. Ako môžeš vedieť, či sú správne, ak si neprečítaš zdroje? Ale to je tvoja vec.
Inak nezdá sa mi férové povedať, že so mnou nie je možné o tých veciach diskutovať. Ja nepovažujem za diskusiu, ak na námietku odpoviem argumentami, a druhá strana na to buď nezareaguje nijak, alebo sa snaží osobne zaútočiť na autora argumentov len preto, že jej nesedia do krámu (tým priamo nemyslím teba, ale tebou obhajovanú cokomilku).