Joachim mal pravdu, keď ju poslal na ten film o Johnovi Nashovi. Trpeli schizofréniou. Schizofréniou svojho sveta. A možno neboli jediní. Táto rozdvojenosť možno zožierala viacerých a možno už prežiera celý svet, len navonok to nikto nevidí. Františka to nazvala selfmonitorovanou schizofréniou. Keď to písala Joachimovi, ten sa len zabával, že s tak zložito znejúcou diagnózou by sa dalo aj chváliť. Mala rada jeho humor. Nebolo treba sa z neho chytať za brucho, ale pointa vynahradila všetko. A opäť mal pravdu. Potrebovali sa vrátiť do svojich svetov, k sebe. Bolo treba už len rozlíšiť, ktorý z tých svetov je ten správny.
Navyše, aj Františkin muž si začínal všímať jej záhadný úsmev a zasnený pohľad jej šedomodrých očí, ktoré svojou hĺbkou pripomínajúcou tmavú vodnú hladinu, nútili takmer všetkých mužov, ktorých Františka poznala, od učiteľov až po spolužiakov, hľadieť jej do očí a nepočúvať, čo hovorí.
Františkin muž jednoducho usúdil, že je šibnutá, ako celá jej rodina. Vytrhol jej mobil z rúk a bez akejkoľvek výstrahy si zapísal Joachimove číslo. Či a o čom spolu telefonovali, už nepočula, lebo sa urýchlene zbalila a spolu s deťmi odišla k svojim rodičom.
Krátko na to jej prišla esemeska z neznámeho čísla:
Pani Fanka, viem, ze je prijemne mat sa o koho opriet. Lepsie vsak je nenechat si problemy prerast cez hlavu. Joachova priatelka. J.
Františka na toto číslo odpísala:
Nebojte sa J., nasa potapajuca sa lod je uz v miernejsich vodach a zda sa ze narazila na plytcinu. Vela stastia. F.
A Joachimovi naposledy napísala toto:
Milovany, dostojne to pochovajme, nech to uz nikoho nestrasi. Zbohom.
S mužom bola odhodlaná sa rozviesť.
„Tvoja rodina je šibnutá, to viem dávno. Ty si ešte to najlepšie, čo mohlo z nich vzísť, to musím uznať. Ale si sama, uvedom si to. Nikto seriózny sa ťa nezastane. Možno jeden, dvaja ľudia, ale si bez šance,“ zdôrazňoval jej muž.
Navštívili zopár psychológov, manželskú poradňu a k udržaniu rodiny azda pomohla aj výslovná žiadosť ich detí, aby sa už konečne prestali hádať, lebo oni chcú rodičov a nie dvoch, na seba vrieskajúcich bláznov, z ktorých jeden je sústavne pod vplyvom alkoholu a že chcú bývať v ich peknom dome, lebo tam je im najlepšie.
Správny svet sa opäť na chvíľu vrátil do svojich koľají.
O päť rokov neskôr.
„Čo je to za knihu, čo si doniesol?“ opýtala sa muža.
„To mi dala jedna osoba, aby som sa zabavil.“
Ešte nikdy nevidela muža čítať román. Taký zatiaľ ešte nikto nenapísal.
Vzala knihu do ruky a prezerala si ju. Georg Osifovič: O láske v neláske. Nič jej to meno nehovorilo.
„Môžem si ju požičať?“
„Ale zajtra mi ju dáš späť. Je to moja kniha, chcem ju čítať a dotyčnej osobe ju musím vrátiť. Nie som ako ty.“
Vzala si knihu do postele a čítala. Čítala a najprv nechápala. Potom ešte raz čítala a žasla. Medzi riadkami našla svoje a Joachimove slová, svoje a Joachimove esemesky, svoj a Joachimov príbeh, tiahnuvší sa ako jemná zlatá osnova v niteľnici deja, ktorú tvorca s istotou majstra prekladá raz hrubším, pichľavým pradivom, spradeným z prvočesaného ľanu, klakmi, ktorých pazderia bolestivo obádajú, ťažko búchajúc brdom do drsného súkna, no vzápätí, tratiac zlatisté vlákno, opäť ľahko prečlnkuje čistým ľanom, lisknúcou sa niťou a nežne prihládza zlatobielu tkaninu v pestrotvarom plátne mnohorakých príbehov tak, aby nepošliapal svoje sny. Ich lásku.
Opakovane prečítala venovanie: Mojej láske, ktorá sa stratila a našla ma.
Znova a znova čítala: Bratislava 15. júla Roku Pána, v roku, v ktorom mala Františka okrúhle narodeniny.
Oslavovala ich druhého júla. Joachim tridsiateho.
Tridsať delené dvoma je pätnásť. Nemohla uveriť vlastným očiam, zmyslom, rozumu.
Jasne čítala: Bratislava 15. júla Roku Pána.
Ak jestvovalo nejaké kolektívne vedomie, práve sa napojilo na ňu a uzatváralo kruh. Konečne zazrela svoju chýbajúcu entitu. Približovali sa oproti sebe, k tomu istému bodu, tou istou rýchlosťou. Presne napoly. Narovnako. Už ti rozumiem, John Nash. Človek sa môže zblázniť za jednu noc, po prečítaní jedinej knihy.
Odrazu jej prišlo smiešno. Schytila vankúš, aby nezobudila spiacu rodinu a smiala sa doň.
Smiala sa výdatným, úľavným, ozdravným smiechom.
„Tridsať delené dvoma je pätnásť!" opakovala pomedzi salvy smiechu.
Ďakujem ti, Joachim.
Ráno knihu s úsmevom gejše poctivo vrátila manželovi.
Komentáre
Koniec nesklamal
Bolo to sktočne dobré čítanie.
oprava
Veru krásne.
Ďakujem
Krásny príbeh. Ďakujem.
čítať Tvoj príbeh bolo pre mňa pôžitkom
Skvelo sa vieš hrať so slovami, atmosférou, citmi ...
Dramaticky i vtipne.
Medzi riadkami cítim veľa lásky, nehy a vzrušujúceho napätia z potláčanej a úmyselne nenaplnenej vášne ...
KB, z pradiva udalostí, citov a slov si utkala nádherné plátno...
Teším sa,
Francesca
oprava: iste vydrží......:)))))
Ján,
krasny smutny pribeh...
Tieto príbehy, nada
otázkou len je, či máme právo nechať za svoje chyby platiť druhých
...
... nezijeme vo svete sami, preto su tie pribehy smutne - bud pre tych, ktori obetuju lasku a zostanu alebo pre tych, ktori zostanu opusteni...
nada, tiež si nemyslím, že sú to chyby...
Vážená, mne veľmi milá FrancescaB !
Sú v živote človeka stretnutia bežné, povrchné, ale aj také, ktoré sa vryju kamsi hlboko do pamäti a nedajú sa vymazať. A po rokoch, keď už treba bilancovať svoj život, nástojčivo sa hlásia a derú sa na povrch. Staviame si úmeru: to čo som prežil, versus to, čo som mohol prežiť. Fantázia pracuje naplno, ale výsledok je stále len kdesi v oblasti fantázie. Najneradšej som mal vždy podmieňovací spôsob: by, keby, čoby atď. Nakoniec vždy tieto myšlienky zahriaknem svojským, možno trocha vulgárnym prirovnaním: "Keby pes nes..., tak by ho rozdrapilo". Možno preto je dobre, že máme možnosť spomínať, vypustiť paru, aby nás náhodou nerozdrapilo.
Len azda toľko, Francesca, bolo by toľko na písanie, že by z toho vznikol román a to radšej prenechám Vám. Obdivujem Vás !
Ale aby som nebol len ten čo chváli,chcem Vás upozorniť: pahýľ = kýpeť (pahýľ je bohemizmus). Tiež mi nie je jasný výraz "ambideberci". Poteší ma, ak mi to vysvetlíte. Celkom nakoniec: DRŽÍM VÁM PALCE !
Milý Nalim,
Ak spomínate autobiografiu istej dámy, ktorú v texte v každom slove nachádzate, ja to nepovažujem za nedostatok. Každý, kto píše nejaký príbeh, pravdepodobne vychádza z niečej autobiografie a možno autobiografie dokonca niekoľkých ľudí. Identita dotyčnej dámy nie je v tomto kontexte podstatná a myslím, že ani zaujímavá. Jedine, ak by bolo Vaším úmyslom dotyčnú dámu verejne kompromitovať, čo však, súdiac podľa štýlu, akým píšete svoje komentáre, nepredpokladám, lebo pôsobíte ako džentlmen.
Neviem, čo konkrétne považujete za spisovateľskú fantáziu a čo za spisovateľský balast ani či to mám chápať ako pochvalu alebo kritiku, vzhľadom na použitie slova "spisovateľský". Ak to bola pochvala, ďakujem.
Ja osobne by som v texte skôr viac pridala ako škrtala. Mám pocit, že sú miesta, ktoré by bolo potrebné viac rozviesť alebo objasniť. Text bol písaný pre blogzin a snahou bolo dodržať istý únosný počet znakov v jednej časti, a pritom neunaviť čitateľa. Nakoniec, je to moja prvá skúsenosť.
Súhlasím v Vami, že zamýšľať sa nad vecami štýlom keby, čo by atď nemá význam. Myslím, že v mojom texte ani o toto nešlo.
Čo sa týka slova pahýľ, je uvedené v Príručke slovenského pravopisu pre školy a prax vydanej v Ottovom nakladateľstve z roku 2006 ako slovenské spisovné slovo.
Výraz ambideberci je úmyselná skomolenina talianskeho pozdravu arrivederci, ktoré znamená dovidenia. Bolo použité zámerne na zdôraznenie istej absurdnosti v komunikácii dvoch ľudí na pozadí pochmúrnej nálady,ktorá nepostráda určité komično, kde Joachim sa lúči s Františkou a vyjadruje istý druh šašovstva , smiechu cez slzy , spochybnenia pozdravu "dovidenia" , je istou Joachimovou klauniádovu vyjadrenou na malom priestore mobilného displeja ako výsmechu ich "budúceho stretnutia" , ktoré sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neuskutoční.
Dúfam, že som Vám dostatočne odpovedala na Vaše otázky, milý Nalim.
Milá Kamélia - Francesca !
Pozastavili ste sa nad mnou pertraktovanou myšlienkou, že mi Vaša práca pripomína onú viackrát spomínanú dámu, že azda poznávam v jej životnom príbehu a vo Vašej práci istú paralelu. Jej identita? Úprimne povedané, kto z nás neprežil aspoň kúsok toho, čo vo svojej práci opisujete? V každom z nás by sa našla aspoň istá časť podobných príbehov. Takže aká kompromitácia ? Vychádzajúc z predoslaného, musel by som skompromitovať nielen tú dámu, ale kopu iných, na ktorých tento príbeh aspoň z časti pasuje.
K tomu balastu a spisovateľskej fantázii. Aby sa to dalo čítať a nepôsobilo to sucho ako napr. policajná zvodka, treba k tomu pridať aj čosi naviac, nejaký tan kečup či tatarku, aby to bolo "jedlé". Aj bez kečupu sa to dá zjesť, myslím tým každý príbeh,ale je rozdiel medzi suchým a omasteným chlebíkom a ešte aj tým, či si ho osolím, či posypem nakrájanou cibuľkou, alebo hoci aj provensalským korením.
Pahýľ - kýpeť ? Neviem čo je v slovníku, možno sa mýlim, ale vidí sa mi, že môj jazykový cit nie je opahýlený,ba ani okýptený, takže "vot kakaja raznica".
Dnes, ak sa mi podarí dostať sa do tej "krčmy", budem s napätím očakávať, či tá "moja" dáma sa tam tiež objaví a budem si s Puškinom opakovať :"Prelestnuju Marinu ja nedejus uvidet tam". Takže : Ambideberci !
.
http://www.youtube.com/watch?v=_2KJ89l3B_g&feature=related
Milý Nalim, vidí sa mi, že
KameliaB
A Conteho som si vypočula tiež...
áno, rusalka,
A Vy čo, Rusalko bledá, v nádheru světa zakletá!?
Milý Nalim, Verdi Vás už netrpezlivo očakáva
Neviem, či by som predsa len nemal zaspievať
Veru, Nalim, po veselej čaši lásky
.
http://www.youtube.com/watch?v=sHIht9Apfio
skutočne, bodka
P.S. bodka..aké definitívum cítiť z toho slova.., a my tu predsa začíname
Bodka? Prečo bodka ?
Podarilo sa mi od nej vymámiť aj e-mailovú adresu, ale stále dostávam odpovede "nelze doručit".
Namiesto bodky by som radšej dal otáznik, či mi tá dáma dá niekedy ešte šancu sa s ňou stretnúť, vymeniť si názory na spoločné témy a stvoriť publikovateľný príbeh.
Je Vám, Kamélia, veľmi podobná, nemôžem posúdiť, či aj fyzicky, ale jej príbehy a Váš príbeh sa podobajú temer ako vajce vajcu.
Zatiaľ mi neostáva nič iné, len čakať. V žiadnom prípade by som si neželal bodku.
Dobre, Nalim
.
Hm, Bulat Okudžava,
..šol troléjbus po úlice, ženščina šla v peredi
i vse muščíny v troľejbuse
smotréli jej v sľed
tóľka vodíteľ troľéjbusa, on v ženščinu ňesmotrél.
Veď dólžen cháťá-by kto-nibúď vsjo vrémja smotréť vperjód..
Vážená a milá Kamélia, Francesca, Fany, napokon aj Nélia,
Veľmi ťažkú otázku ste mi položili. Ktosi kedysi napísal, že ak hľadáš pomocnú ruku, najskôr ju nájdeš na konci vlastného ramena. Nehodlám sa púšťať do filozofických úvah, sú tu tuším len dve možnosti: počúvať srdce, alebo rozum. Ideálne by bolo, keby títo dvaja, často antagonisti, spievali unisono.
Lenže berúc do úvahy Faninu situáciu, treba brať do úvahy aj ostatné atribúty ľudskej povahy: etiku, výchovu, náboženstvo, vplyv prostredia či okolia, zlomyseľné reči viac či menej známych, ako to prijme kolektív, ako by to prijali deti... ako by... čo by... atď. A zase sme u toho nemilého podmieňovacieho spôsobu.
Tu vzniká ten pretlak, ktorý hrozí rozdrapením.
Veľmi dlho by sa dalo filozofovať o celej situácii. Nemám veľa času, ale čo sa týka tej " mojej dámy", ak by mi ponúkla priateľstvo, neváhal by som... Len sa obávam, či by som potom skôr či neskôr nemusel prezradiť jej identitu. Myslíte, Nélia, že by som jej identitu mal prezradiť? Prajem Vám pohodový deň plný lásky, radosti a úsmevov. Tá moja dáma sa vie celkom pekne smiať a pôsobí ako balzám...Len keby mala viac príležitosti k tomu úsmevu.
No, Nalim,
Ale s tým, čo ste napísali vyššie, sa nedá nesúhlasiť.
Nalim a KameliaB
ak nechcete použiť podmieňovací spôsob...vyrieši to odkaz autorovi (KameliiB) a odpoveď jednej dámy, ktorá mohla mať podobný osud ako iná skvelá dáma :)
Milý, či milá Začiatok!?
Vidí sa Vám naša korešpondencia ako dotieravá ? To by som skutočne nechcel a myslím, že ani Kamélia, pretože ak by chcela, tak nebude reagovať a vec je vyriešená. Nech už sa bude situácia vyvíjať akokoľvek, nikdy neprezradím jej identitu, pretože viem, že by som jej ublížil a nikdy by som si neodpustil, že som zhoršil jej neľahký životný údel - viď posledný odsek príbehu, ktorý je vyššie.Dozvedel som sa medzičasom zopár detailov z jej života a to, že napriek všetkým ťažkostiam a ranám osudu je taká aká je, snímam pomyselný klobúk ...
Je skutočne len na nej , či mi nezasadí KO a ... Potom už bude zbytočné, aby to sudca odratával.
Musím sa ešte vrátiť k titulu No, Nalim
Mali ste na mysli čo? Neviem čo to je užívať si jednostranne. Môžete mi to vysvetliť ?
okrem toho
Panenka
A výrok bol jednostranný, lebo patril mne (Nalimov názor sme ešte nepoznali)
Teraz nám ho však objasnil
To .
neviem nasadzovať KO, Nalim
Sa mi vidí, že ste všetci ranení slepotou !
o))
;))
to point
ale nezačíname odznova, prvý krok je predsa urobený..
to panenka
ale priznám sa, rozuzlenie ma nesmierne zaujíma, ako v anglickej detektívke
Kamelka
Nalim to čítal už večer,
to dídžej point
ani príručku blafera nepotrebuješ :)
Kamelka
http://www.youtube.com/watch?v=PA_Ga_VqWoY
to bodka
to Nalim
P.S. Nalim, ale v každom prípade sa mi dobre čítali Vaše komenty ..malo to punc (ako píše point) starého sveta .. ďakujem za pozornosť
P.S.2 Nechcete si prečítať môjho Kocúra u starožitníka? Je hneď "vedľa"
Panenka hodil rukavicu.
Strašná diléma: ak by som jej celkom otvorene vyjavil svoje city, neušiel by sa mi iba výsmech? A čo, keď povie áno ? Pravdu povediac, druhú variantu (či variant?) by som prijal radšej. Kto mi poradí ?
Vidí sa mi, že najlepším radcom v tejto diléme by bola práve KaméliaB. Obraciam sa teda na ňu s rovnou otázkou a prosím o rovnú odpoveď: Myslíte si, že by som jej mal svoje city otvorene prejaviť? Myslíte, že ma vysmeje, alebo ...
Ach, Nalim,
Písali ste kedysi, že KO neviete dávať.
Zatiaľ vediete len RSC.
že by?
Bodočka,
http://www.youtube.com/watch?v=fR2MJTIvKBE
A zase len ten úhybný manéver!
.
http://www.youtube.com/watch?v=ee9N2CJa0Oo&feature=related
No fajn, ako vedia byť niektoré pesničky pravdivé
hm, bodka, ty si čítala môjho kocúra ?
odkiaľ poznáš rozuzlenie?
Nalim,
ženy vedia od prvého pohľadu, aký osud stihne ich dotyčného nápadníka, teda do akej kategórie si ho zaradia a čo s ním hodlajú ďalej robiť.. takže nie, neunáhlite sa
P.S. Dúfam, že moja odpoveď bola dostatočne jasná - NIE
Samozrejme, milá Kamélia,
:)
.
Sledujem komenty
Je to pekné...
milé dámy, dionea, zelenarusalka
ale ruku na srdce, nie je tá zábava výborná aj preto, že "už mi není lásko dvacet let a už mi není ani dvacetpět... to se jenom pro mně točil svět"?
Láska moja virtuálna, Kamélia !
;))
:))) bodka!
ale to bošo na záver hmmm- takmer ju uškrtil, nestuda jedna!
a to mu taky není třicetpět, tak ako to vlastne všecko doopravdu je?
Milý Nalim,
ale patrí sa mi poďakovať aj nášmu kulisárovi, rekvizitárovi, šepkárovi, hudobnému režisérovi a dramaturgovi v jednej osobe , však bodka:) za spoluprácu
AMBIDEBERCI DEARS:)
Fúúúúúú.. Nalim, cítite ten gáfor? a kde je moja fľaša?
Kamka
..ako to je?.. hmm... kto vie-vie a kto nevie povie hrst sosovice.. ;))
Všetko raz končí.
P.S. pre Nalimov záver